Život mi dal nekonečné množstvo príležitostí a ja som všetky odhadzoval ako obal od horalky. Až časom som si uvedomil, že život ide a pôjde aj bezo mňa. Nikto si nebude pamätať ako som si rozbil hlavu o značku "Pozor PYLN!", ani ako som zapálil koberec na záchode rodičovského bytu. Nikto si nespomenie, že som kradol v samoobsluhe tribitky a lionky, ani že som masturboval v bránke pri futbale. Je na čase vydať životu svoje vnútro. Vyplavovať zo seba podstatu, nachádzať a vytvárať nové hodnoty, učiť deti bicyklovať, učiť andulku spievať, učiť frajerku polohu 69. Na toto všetko teraz prišiel ten správny čas. Beriem do rúk túto príležitosť a idem hľadať svoju podstatu. Čistú a priamu. Úprimnú a nezlomnú. Odhodlanú a večnú, rozdávať ju ďalej tak aby večnou skutočne bola aj keď ja si už budem na obláčiku strúhať pastelky.
Pán Markus - moje svedomie (Úvod do reality)
Začal som písať knihu. Práve som roznášal teplé nápoje po výstavisku, keď som sa zastavil, zasekol, položil tácku a vehementne sa pustil do realizácie literárneho útvaru, ktorý sa mi začal rodiť v hlave. Oplodňovali ma tisícky spermií v podobe myšlienkových iskier, ktoré chceli rad za radom oplodniť můj mozog a splodiť krásne dieťa. Dostal som padáka. Na výstavisku si už teplé nápoje neroznesiem...