. Je to v našich malých slovenských pomeroch zjav nevídaný a azda okrem jeho kolegu Mariána Leška z Trendu ma dnes nenapadá ani jeden slovenský „pisálek“, ktorý by bol hodný toho, aby si zasadol ako partner pred diktafón menej prominentného autora. Nuž stalo sa. V jednej odpovedi na otázku som sa dočítal, že pán Schutz nemá rád, keď ho niekto osloví v košickej kaviarni za účelom či už, aby ho jednoducho pochválil, alebo preto, že nechce byť rušený vo svojom politickom rozjímaní. Podľa všetkého žije tento autor vo svojom svete, nechce byť ani zamak ovplyvňovaný iným názorom, či vyrušovaný naivnými argumentami menej erudovaného spolustolovníka. Sám so zažil v jednej košickej kaviarni jeho odmietavý postoj, osloviac ho slovami vyjadrujúce môj obdiv nad jeho tvorbou. Chápem...
Napriek tomu sa dodnes domnievam, že si chválu zaslúži. V princípe zdieľam bezo zbytku jeho svetonázor a som uzrozumený s tým, že korešpondujú často s tým mojím. S jednou pripomienkou: Pokiaľ im rozumiem...
Neviem, či tieto riadky presvedčia náhodného čitateľa o tom, že som v podstate gramotným občanom. Ba ani ich dopad predpokladám nedopadne na takú úrodnú pôdu, aby na veci niečo zmenili, no napriek tomu mi nedá, aby som svoj názor nevyjavil.
Pán Schutz, ja vám prestávam rozumieť!
Nie, ako redaktor na dôchodku, som nezabudol abecedu , ba ani som nezbadal, že by sa ma chytal Altzheimer či iný starecký neduh. Jednoduchu pri čítaní vašich článkov v poslednom čase strácam niť súvislostí, ktoré sa mi snažíte ponúknuť. Chytám sa každého slova ako topiaci sa slamky, aby mi neunikli vami ponúkané riešenia, zakaždým však narážam na zátvorky, ktoré ma nútia vrátiť sa ku začiatku vety, čím sa prepadnem do situácie, že som zabudol na vaše prvotné myšlienkove pochody. Vtedy mi pripadáte ako šachista, ktorý vie predpovedať ďalších dvanásť ťahov. Je to síce úchvatné, pre šachového veľmajstra, ale pre človeka, ktorý je rád, že pozná, ako sa hýbe figúrkami, ste pripravili nevyriešiteľný rébus. Zrejmé si neuvedomujete, že píšete pre slabších šachistov, ako ste vy sám. Chcem vám teda pripomenúť základné pravidlo, na ktoré ste vo svojej autorskej eufórii zabudli:
Píšete pre ľudí, nie, aby ste ich presviedčali,že ste múdrejší ako oni. Pokiaľ chcem pochopiť každý váš argument, potrebujem sa naučiť nielen po slovensky, ale i po latinsky, anglicky, francúzsky, či maďarsky. Ak vo svojom článku použijete slovko-dve z týchto jazykov, prosím. Beriem to, že slovenský jazyk azda nepozná ekvivalent, skôr však ide o obohatenie novinárskeho jazyka, ktorý však v tomto prípade akosi stráca na zmysluplnosti a ide na úkor zrozumiteľnosti. Temer v každej vašej vete sa nachádzajú zátvorky, trojbodky, otázniky, ktoré majú naznačovať viacvýznamovosť vašich tvrdení a ja neviem, ktorý z významov, ako človeka vašim jazykom sa vyjadrujúc „opinien leader“ , teda autora, ktorý dokáže ovplyvniť verejjnú mienku,ma byť pre mňa prioritný.
V anglickom mediálnom priestore nájdeme novinárov, ktorých považujú i naslovovzatí odborníci za partnerov pre danú oblasť. Čítal som kedysi vetu od bývalého ministra financii Ivana Mikloša, že mnohé vaše odborné články z jeho oblasti mu priniesli obohatenie pre vlastné rozhodnutia. Ktorýže iný slovenský publicista sa môže pochváliť takýmto citátom! Skôr sme v súčasnosti svedkami dehonestujúcich hodnotení článkov mojich tvorivých kolegov, dopúšťajúcich sa neprehliadnuteľných chýb, omylov, neoverených uverejňovaných informácií. Vy ste v tomto smere skutočne jedinečný a hovorím to bez akejkoľvek irónie. Ale platí to pre všetky oblasti, ku ktorým sa vyjadrujete? Okrem financií nájdeme vo vašej tvorbe „všepravdy“ z oblasti zdravotníctva, školstva,vnútra, domácej politiky , maďarskej, tureckej, americkej, ruskej, sýrskej problematiky a to som ani zďaleka nevymenoval všetky, nevraviac o hokeji, futbale, športe vo všeobecnosti. Z histórie poznáme také osobnosti akými boli Leonardo da Vinci, z našej histórie Matej Bel z Očovej, ktorí sa vyznačovali naozajstnou genialitou v mnohých oblastiach, počkajme si na to, ako vás zhodnotia budúce generácie.
Zatiaľ zostaňme pri súčasnosti. Po vytvorení denníka N sa Vám otvoril neobmedzený priestor vo vašom materskom periodiku. Stali ste sa uznávanou autoritou a ja vám ju tiež priznávam. Len vás prosím, držte sa trochu hesla: Menej je niekedy viac.
P.S. Ospravedlňujem sa za chyby, ktorých som sa v otvorenom liste dopustil. Vyplývajú jednak z toho, že som sa ocitol v autorskom ošiali a príliš rýchlo som ho vypustil do virtuálneho sveta a potom i zo skutočnosti, že nemám nad sebou redakčnú kontrolu, ktorá by môj text skorigovala. Ale domnievam sa, že o to sa vedenie redakcie Sme nepokúša ani v prípad textov pána Schutza.
