Cesta Do pekiel

Skutočne som sa nepomýlil. Použil som množné číslo od slova peklo, pretože nás ich čaká  viac, ak budeme pokračovať v trende, ktorý už história dobre pozná. Podľa všetkého sme nepoučiteľní

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nechoďme veľmi ďaleko, iba jedno storočie dozadu. Nedávno som čítal úspešnosť vydavateľských počinov a štatisticky vraj vychádza, že ak sa v titule knihy objaví meno Hitler, má investor do literatúry istotu, že nemôže prerobiť. Ak sa na tohoto „človeka“ pozrieme súčasnou optikou, musíme skonštatovať, že bol možno v istom zvrhlom slova zmysle geniálny, ale dozaista blázon. Budeme sa vyhovárať na propagáciu Goebelsa či filmársku propagátorku Leni Riefenstahlovú, s údivom sa budeme pozerať na rozvášnený dav národa, ktorý stvoril Gotheho či Schillera, no dnes žiadny súdny človek nepochopí, ako sa to mohlo stať. Poznám jedno jediné vysvetlenie: volá sa menšie zlo.

 Keď premiér Veľkej Británie Chamberlain mával pri vystupovaní z lietadla kusom podpísaného papiera z Mníchova, argumentoval, že zachránil svetový mier. Na pár mesiacov. 

 Tá európska tragédia niesla totiž visačku lepšieho zla.

 A poďme k druhému netvorovi dvadsiateho storočia ku Stalinovi. Taktiež poznali jeho poddaní svojho Dostojevského či Puškina. A po Chamberlainovi mali vo Veľkej Británii svojho predsa len prezieravejšieho Churchilla, ktorý ešte v Postupimi nazval Stalina svetovým štátnikom, no o niečo neskôr pochopil s kým má dočinenia a svet sa ocitol jeho slovami v studenej vojne. Je naozaj paradoxom, že Stalinov podpis bol na papieri, ktorý sa volá mierová zmluva. Aj nás takéto podpisy stáli desaťročia oplotených hraníc a stovky nespravodlivo odsúdených.

 Prečo tento krátky výlet do minulého storočia? Lebo i v súčasnosti máme svojho Erdogana, Putina, Orbána a ďalších Porovnávať týchto diktátorov s vyššie uvedenými by bolo vzhľadom ku následkom predsa len mierne nemiestne, keby nebolo toho nešťastného pojmu „menšie zlo“.

 

 Ja sám patrím do generácie, ktorá si až za takéto ďalekosiahle následky svojho „menšieho zla“ nemusela vstupovať do svedomia. Ale zažil som to. Spomínam si, keď som v mene tohoto sloganu volil medzi Gašparovičom a Mečiarom. Osem rokov som len útrpne sledoval počínanie svojho vyvoleného prezidenta, ktorý si mýlil Organizáciu spojených národov s organizáciou spojených nádorov či názorov . Nespomínam si ani na jeden jeho štátnický akt, ktorým by som si sám pred sebou vedel odôvodniť svoju voľbu. Našťastie, nedopadlo to ako s Hitlerom či Stalinom, ale to je tak všetko, čím si môžem chlácholiť svoje svedomie.

 A prišli posledné voľby. Rekognoskácia strán, ktoré prichádzali do úvahy mi opäť nedávali inú príležitosť ako voliť menšie zlo. Odpovedať na otázku,koho som volil je asi taká istá drzosť, ako keby ste sa pýtali spriateleného manželského páru, kedy spolu naposledy spali.

V konečnom dôsledku som taktiež volil iba menšie zlo, ktoré sa mi však pred očami rozrastá do stále väčších rozmerov. Ostáva mi len dúfať, že sa tie dôsledky zastavia aspoň v prijateľných rozmeroch. Od súčasných demokraticky zvolených predstaviteľov štátu a vládotvorných strán sa mi dostáva jedinečného argumentu: nedalo sa inak, lebo by sme nemali vládu. Je zvlášte, že táto predstava ma vonkoncom nedesí. V Belgicku sa tvorila vláda dva roky, v Taliansku sa v nedávnej minulosti menili vlády tak často ako ponožky a tie štáty predsa nezanikli! A bol tu i ďalší argument:preboha, veď budeme sedieť za predsedníckym stolom Európskej únie, viete si predstaviť tú hanbu, keby zostali tie stoličky prázdne? Tak po prvé: V Čechách padla vláda počas jej „predsedovania“ a svet sa nezrútil. Počas samostatnej Českej republiky dvakrát viedla štát úradnícka vláda, tá Fischerova sa dokonca dočkala takého uznania, že si jej predseda dokonca trúfal na prezidentskú kandidatúru. Vravelo sa vtedy, že úradnícka vláda nie je viazaná na politické strany a jej záujmy , čo je len dobre.

 Môžem povedať, že dosť pozorne sledujem zahraničné, najmä nemecky hovoriace média a možno som sa nepozorne pozeral, ale ani raz som nezaznamenal čo i len zmienku o tom, že sme vymenili na tomto poste nejakých Holanďanov, a že po nás prídu nejakí Malťania /pozor, nejde o preklep „marťania/. Jedným slovom, názor, že sme teraz neprehliadnuteľným pupkom sveta kvôli nášmu predsedníctvu je mýlny.

 Ale ten dopad! Mám dojem, že z päťapolmilionového národa nekradne spomedzi nás len zopár neschopných. A tých rečí pred voľbami, ako sa budú trestať všetci, ktorým pribalia ako protislužbu viac ako jednu bedničku jabĺk sme počuli medzi prioritami každého, kto sa uchádzal o našu priazeň. Prípady Kaliňáka a v konečnom dôsledku i Fica s jeho bonaparťáckom byte, neustále sa opakujúce predražovanie prístrojového parku v zdravotníctve bez toho, že by sa niesla aspoň politická, keď už nie trestno-právna zodpovednosť ,ma len presviedčajú o tom, že menšie zlo nejestvuje.

 A tie takzvané múdre finančné opatrenia tejto vlády, ktorá sa chváli rozpočtovou disciplínou! Na jednej strane sociálne balíčky, umožňujúce cestovať bohatému nemeckému dôchodcovi našimi železnicami zadarmo do Vysokých Tatier, či príspevok trebárs aj dieťaťu majiteľa Penty do školy prírody za štátny príspevok, na strane druhej informácia Ministerstva financiii na čele s prezieravým „ Kazimírom“ ,že sa kráti príspevok na vedu pre SAV o jeden milión Eur, ktorý pocítia naše „mozgy“ na svojich biednych platoch usvedčujú túto vládu o jej vynaliezavosti ako podliezť latku v mene získavania popularity.

 Kto však na to naletí? Iba analfabeti? Nie, my všetci, ktorí sa riadime menším zlom.

 

 Tomáš Kraus

Tomáš Kraus

Tomáš Kraus

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár na dôchodku. Samostatný publicista obrázkového športového týždenníka Štart, ktorý už nevychádza Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu