Návšteva kina

Kráčame s dobou. Dôchodcovský vek prináša so sebou spomienkový optimizmus. Všetko, čo  sa odohralo  dávno,  bolo lepšie. . Spomínate si, ako ste po dvoch vypredaných predstaveniach vstupovali do vydýchaného priestoru  kina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Sadali ste si do nepohodlných drevených sedadiel /najlepší bol posledný rad 1-2, najmä ak ste mohli počas premietania žmoliť upotenú ruku svojej pubertálnej lásky/ . Už sme v našej mladosti zažili dokonca aj širokouhlé plátno, pričom za využitie tejto vymoženosti ste ešte nemuseli ísť do bankomatu vybieliť svoje konto. Hromžili sme najmä na žurnál. V letných mesiacoch sme každoročne spolu s politickými potentátmi držali v hrsti pšeničné zrno s komentárom, ako vynikajúco si počínali pri žatve naši kombajnisti. To všetko bolo málo. Po žurnále nasledoval krátky dokumentárny alebo kreslený film, počas ktorého sa vaša pozornosť aj tak upierala na vedľa sediacu bohyňu sexu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tie filmy! Talianske, francúzske, české, tu a tam slovenské. O amerických sme iba snívali. Sem tam nejaká tá kovbojka. Pravda, musela mať silný sociálny náboj. Iba intelektuálne jadro sa vybralo i na ruskú kinematografiu, reprezentujúcu v školopovinnom veku film Čapajev, ktorý som videl asi sedemkrát. /Túžil som ho vidieť i častejšie, no návšteva kina musela súvisieť s časom, kedy som mal sedieť namiesto toho na hodine ruského jazyka/.

 No poďme do žiarivej prítomnosti. Typické kiná celkom zanikli, ostali nám moderné priestory zväčša v obchodných centrách. Sú príjemne klimatizované, sedíme v pohodlných kreslách, ba dnes už odpadá i nebezpečenstvo, že pred vami sedí basketbalový pivotman či žena stredného veku s načesanými vlasmi, cez ktoré ste nevideli titulky. Z každého miestečka máte dobrý výhľad na široké plátno, prekáža vám len skutočnosť, čo sa premieta. Dolby zvuk by aj mal „svoju kvalitu“ nebyť jeho intenzity. Ušné bubienky dostávajú zabrať. Autori kinoreklám žijú v presvedčení, že ich produkt pôjdem okamžite po predstavení vyhľadať do blízkeho obchodu iba v prípade, že mi ho vtlačia do mozgu cez orgán sluchu.

SkryťVypnúť reklamu

 Po tejto agresívnej ouvertúre prichádzajú na rad úryvky filmov, ktoré by ste mali navštíviť. Po ich vzhliadnutí vás uspokojí iba informácia, že uvedený film začnú premietať až o tri mesiace. Vysvetľujem si uvedenie týchto záberov iba tým, že prevádzkovatelia kina dúfajú, že za ten čas zabudnem na tieto zábery a vyberiem sa na spomínaný titul. Zväčša sa tieto útržky budúceho programu upriamujú na bomby, ohne, naháňačky automobilov, poprípade zábery na revolvery a pre silné žalúdky prichádzajú do úvahy ešte situácie, pri ktorých hlavnému predstaviteľovi trhajú nechty či vypichujú oči. Keďže ja som sa vybral na film, v ktorom sa režisér vystríha podobnému obsahu, musím to pretrpieť a čakať. Ešte stále nie som vo fáze, že sa dočkám. Na rad prichádzajú logá. Nepoznám logiku ich poradia, ale za sprievodných nepríjemných zvukov z repreduktorov kinosály som svedkom uvádzania symbolov, ktoré mi vonkoncom nič nehovoria, no predajcovia lístkov na predstavenie ma odsúdili k ich sledovaniu, pričom nie som schopný pochopiť ani ich význam, ani ich podiel na uvedenom filme. 

SkryťVypnúť reklamu

Zlatý socialistický žurnal s kombajnistami...

 Konečne sa z bieleho plátna prestáva rinúť krv a vy sa stávate divákom toho, kvôli čomu ste prišli do kina. A to ešte nemusí byť koniec vášho utrpenia. V rade pred vami sedí dvojica, ktorá si zakúpila „kýbeľ“ pukancov a dve fľašky limonády. Do konca predstavenia vás ruší zvuk prehrabávajúcich sa prstov vo vedre popcornov, otváranie či zatváranie fliaš. Ba nedávno sa mi stalo, že jedna pasáž filmu sa mojim vedľa sediacim divákom zdala zdĺhavou, a tak si pustili zo smartfónu video z youtube. Hoci je hľadisko kina na rozdiel od minulosti, keď bolo vypredané, poloprázdne, rušivých momentov je toľko, že vám unikajú režisérom prepracované detaily a ste vlastne šťastný, že ste po odchode z kina aspoň pochopili, čo ním chceli autori povedať.

SkryťVypnúť reklamu

 Často je mi záhadou dramaturgia výberu filmov. Hoci sociológovia tvrdia, že vymierame, pretože sa rodí málo detí, na výbere titulov to nepoznať. Z desiatich filmov uvádzaných v takzvaných multiplexoch je osem rozprávok. Zvyšok sú akčné filmy. Tie sa dnes vyrábajú cez počítače. Kde sú tie časy, keď Bondarčuk použil na masovú bojovú scénu niekoľko tisíc reálnych komparzistov pri filmovaní Vojny a mier. Uvedomenie si tejto náročnosti vo vás muselo vyvolať husiu kožu. Dnes, keď viete, že za tou scénou stoja dvaja preoblečení vojaci pred čiernym pozadím /neručím za správnosť tohto technického prvku/ ,ktorých potom technicky rozmnožia, musí vo vás vyvolať pohľad na túto „masovú scénu“ iba úškrn. Neviem pochopiť, ako niekto môže racionálne spracovať scénu, keď hlavný akčný hrdina strieľa z dvoch ťažkých samopalov na celé nepriateľské kasárne a darí sa mu zachrániť zväčša amerického prezidenta. 

 Nezostáva mi len veriť, že technika je tým fenoménom, ktorý zachráni kinematografiu. Nedávno som videl reklamu na kino 4D, čo znamená, že okrem trojrozmerného premietania, bude divák priamym účastníkom diania na filmovom plátne. Pravda, hrozí, že pri výbuchoch v akčnom filme divák odíde z predstavenia s ťažkými popáleninami. Môže to mať však aj pekné stránky. Napríklad pri milostných scénach.

Tomáš Kraus

Tomáš Kraus

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár na dôchodku. Samostatný publicista obrázkového športového týždenníka Štart, ktorý už nevychádza Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu