Ríša fantázie a nedohľadna. Keď súčasní ministri dopravy sľubujú, že diaľnicu do Košíc skončia azda v roku 2026, tiež sa mi to javí ako stavba môjho života. Pripadá mi táto štvorprúdovka ako osudová. Veď termín jej začiatku a dokončenia temer koliduje s dĺžkou môjho života. Pozerám sa na čiaru života mojej dlane, porovnám ju s bratislavsko-košickou diaľnicou a našťastie ani v jednom prípade nerozpoznávam koniec.
Na rozdiel od Doprastavu, Váhostavu a ďalších firiem, fakturujúcich našu budúcnosť, je život človeka ohraničený osobným bankrotom a niet takej vlády, ktorá by ho pomohla dofinancovať.
Zatiaľ čo Sládkovič ospevuje mladosť veršom – a čo je mladosť, dvadsaťpäť rokov? – nepoznám veršotepca , ktorý by sa rozplýval nad starobou. Ešte aj taký „vtipálek“ akým je Woody Allen si vo svojich posledných dielach viac všima smrť ako sex a to je už čo povedať.
Najkrajší je slogan: „Každý je taký starý, ako sa cíti“. Podľa neho som raz v puberte a potom zasa medzi svojimi rovestníkmi, gerontami. V električke už síce nevstávam starším, takže sa odveziem pohodlne, lenže sa mi stáva, že neviem, kde mám vystúpiť. Občas si popletiem mená svojich vnúčat, za dramatickú však považujem situáciu, keď jedno z nich oslovím menom svojho psa. Dobrá rada nad zlato, podľa nej mám byť aktívny. Celý život som takým bol. Za jeden deň som splnil niekoľko pracovných zadaní, vybavil som zo päť rodinných záležitostí, posedel som si s deťmi na detskom ihrisku, pripravil som deťom večeru a občas som nezanedbal ani „iné“ povinnosti. Dnes, keď mám horu času a neviem čo s ním, doslova si vymyslím dve povinnosti a žijem nimi dvadsaťštyri hodín. Neustále sledujem čas, či to všetko stihnem a veru sa i pritrafí, že nestihnem. Poviem vám, aktivita v sedemdesiatke vás utrápi. Hoci okrem trpkého poznania vašej nespôsobilosti v prípade nesplneného zadania vás minie akýkoľvek postih, poznanie vašej neschopnosti je veru dostatočným trestom. Ba čo viac, nesplnená úloha vám ovplyvní program nasledujúcich dní, počas ktorých vám bezprostredná minulosť pripomína, aby ste sa zbytočne nenaparovali a uvedomili si svojich sedem krížikov.
Jednoducho, čas sa stal vašim nepriateľom.Múdry klaun Jan Werich povedal, že „čas si vymysleli lidé, aby vědeli vod kdy do kdy a co zato“. Od päťdesiatky vám preteká čas medzi prstami a v súčasnosti už mám pocit, že práve stereotyp ho ženie do závratného tempa. Čas medzi raňajkami a večerou vám svojou formou, vonkoncom nie obsahom, pripomína päťdesiat odtieňov sivej, jeden deň sa podobá druhému, na jednej strane by ste sa radi zbavili monotónnosti, na strane druhej si však užívate, že vás aspoň nič nebolí a v tomto slastnom uvedomení blaženého stavu si voľkáte v perinke pozvoľného stárnutia.
Ak sme už pri stereotype, v dôchodku sa vám stáva najbližším priateľom , no zároveň vás parádne znervózňuje. Pristihujem sa často pritom, ako jednoducho som nejakú životnú situáciu vyriešil a ako sa snažím vryť si dané riešenie do pamäti, aby som si v budúcnosti zjednodušil život. Nedarí sa. Buď pamäť zlyháva, alebo sa daná životná skúsenosť jednoducho neopakuje. V mozgu sa vám zosumarizujú stereotypy, ibaže ich neviete zaradiť do správneho momentu. A tak, namiesto aby vám pomohli, pôsobia rušivo a odrazu si uvedomujete, že život nie je súhrnom opakujúcich sa postupov, ale individuálnych riešení, ktoré si zakaždým pýtajú jedinečné prístupy. A je ich nespočetne veľa.
Každým dňom si zakaždým viac a viac uvedomujem, že zatiaľ čo ja sám sa ešte beriem celkom vážne, okolitý svet ma berie s čoraz väčšou rezervou. Nepomôžu vám ani nadobudnuté skúsenosti, ani vysokoškolské vzdelanie nadobudnuté pred polstoročím, máte šťastie, ak si vás okolie vôbec vypočuje, nieto aby zohľadnili vašu mienku. Omylom vášho veku je presvedčenie, že vôbec ešte dokážete pochopiť tento svet. Najčastejšie vás do obrazu dostanú práve vaši najbližší. Slová – ako dobre vyzeráte – neberte vážne. Zdanie klame. O opaku vás nepresvedčia iba vaše šediny. Postačí, ak si skonfrontujete vaše rady s tým, ako sa k nim stavajú tí, ktorým ich poskytujete.
A tak robím čo môžem. Na huby nechodím, skrutkovač je mojim nepriateľom, pri ženách sa cítim menejcenný. Stárnem.
