V článku autor uvádza, že podiel miezd na HDP na Slovensku dramaticky klesá a naproti tomu podiel zisku rastie. Plne súhlasím s daným tvrdením a dovolím si ho podporiť a doplniť širšími štatistikami:
| Podiel na HDP krajiny | Zmena | ||||||||
| 1996 | 2010 | 2010/1996 | |||||||
| Zamestnanci | Firmy | Štát | Zamestnanci | Firmy | Štát | Zamestnanci | Firmy | Štát | |
| mzdy | zisky | dane | mzdy | zisky | dane | mzdy | zisky | dane | |
| Slovakia | 41% | 49% | 10% | 38% | 53% | 8% | -8% | 10% | -15% |
| Czech | 41% | 49% | 9% | 42% | 49% | 9% | 1% | 0% | -5% |
| Chile | 40% | 56% | 3% | 39% | 59% | 2% | -4% | 4% | -29% |
| Ireland | 45% | 45% | 10% | 44% | 46% | 10% | -1% | 1% | -2% |
| Germany | 55% | 37% | 8% | 51% | 39% | 10% | -7% | 5% | 19% |
| France | 52% | 34% | 14% | 53% | 34% | 13% | 2% | 0% | -9% |
| USA | 57% | 36% | 7% | 55% | 38% | 7% | -2% | 4% | -2% |
| Hungary | 45% | 40% | 15% | 44% | 41% | 15% | -3% | 3% | 1% |
| Sweeden | 54% | 33% | 13% | 53% | 30% | 16% | -2% | -7% | 26% |
Pre porovnanie som vybral 9 krajín na demonštrovanie daného trendu.
Údaje pochádzajú z OECD iLibrary - skvelý zdroj informácii, každý si môže overiť fakty.
Keď sa pozrieme na Slovensko a Česko, je zrejmé, že v roku 1996 mali obe krajiny rovnakú štartovanciu pozíciu, teda pomer delenia HDP medzi mzdy, zisk a dane bol rovnaký. V roku 2010 však už situácia vyzerá odlišne: podiel miezd na HDP v Česku vzrástol o 1%, kým na Slovensku klesol až o 8% ! To znamená, že Slováci v roku 2010 dostanú z vyprodukovaného celospoločenského produktu na mzdách podstatne menej ako Česi. A to nie je všetko: podiel štátu na HDP(dane) takisto klesol až o 15%, oproti Česku kde si štát pohoršil iba o 5%.
Bratia Česi na to mali kedysi svoje známe príslovie, ktoré privádzalo Slovákov do zúrivosti (či zúfalstva) : "Slováci jsou národ hloupý, za babku ich každý koupí."
Obávam sa, že vzhľadom na objektívne údaje je toto príslovie nebezpečne blízko pravde, respektive niečo silne smrdí v štáte Dánskom (Slovenskom !!!).
Slovenská spoločnosť dostáva stále menší podiel z toho, čo vyprodukuje. (kapitál, ktorý si svoje zisky z veľkej miery vyváže do zahraničia nie je zdrojom rastu našej životnej úrovne). Našu malú kolóniu vyťažujú stále viac a viac.
Takýto prepad podielu na na celospoločenskom zisku pracujúcich možno porovnať snáď iba s Chile (obávam sa, že z tejto krajiny si vedome či nevedome berieme priveľa nesprávnych vzorov), avšak ani tam nebol pokles podielu miezd na HDP tak výrazný.
V ostatných krajinách, kde je podobný trend je buď výrazne miernejší (Írsko mzdy pokles 1%, dane pokles 2% ) alebo kompenzovaný výrazným rastom daní.
Na porovnanie podiel miezd v Nemecku klesol o 7%, avšak dane(ich podiel) stúpol o 19%.( a to nemožno zabudnúť na úroveň nemeckých miezd, tam je naozaj priestor pre manévrovanie.)
Silne sociálne štáty ako Švédsko zaznamenalo dokonca nárast v podiele daní až o 26%.
Vo Francúzsku si pracujúci mierne polepšili, ale podiel daní dosť výrazne klesol. Nie je prekvapenie, že Hollande chce dane zvýšiť.
Maďarsko svoju zhoršujúcu sa pozíciu v mzdách čiastočne kompenzujú daňami, avšak v absolútnom vyjadrení sú už skoro na úrovni švédska(16% vs 15% Maďarsko). Ich problém, tak ak aj náš je chudoba. Podiel miezd je podozrivo nízky.
USA, ako najkapitalistickejšia a najliberálnejšia krajina má kupodivu (alebo aj nie) pomerne vysoký podiel miezd na HDP, a to až 57%. Ich problém je že dane sú mizivé - predstavujú iba 7% z HDP. Nie nadarmo demokrati zvádzajú tvrdý boj o ich zvýšenie a aj multimiliardári ako Buffet súhlasia s ich navýšením.
Ak by sme uznali, že nie je žiadny dôvod, aby kapitál vyťažoval z našej krajiny % viac HDP ako z Česka ( a on naozaj nie je, iba ak nepriznáme že Slovensko skutočne trpí akýmsi komplexom menejcennosti či má permanentne vládu, ktorá zrádza jeho národné záujmy ako na bežiacom páse), tak by sa situácia musela zmeniť nasledovne:
| SR 2010 | nový pomer (ako ČR 2010) | nárast na úroveň ČR | |
| mzdy | 38% | 42% | 10% |
| zisky | 53% | 49% | -8% |
| dane | 8% | 9% | 5% |
To znamená, že mzdy by mali vzrásť priemerne o 10% a dane o 5%. Tak by sa dostali naši pracujúci na spravodlivú úroveň podielu miezd na HDP a zdanenie by bolo na podobnej úrovni ako je České.
Navrhovaná úprava sadzby dane novou vládou je však 23% - to je nárast o 21% !!!
(teda 4 x krát viac, ako potrebujeme na zachovanie konkurencieschopnosti). Takéto zvýšenie dane je aj vzhľadom na známe mrhanie štátnymi prostriedkami dosť nebezpečné, pričom nerieši žiadny z chronických problémov Slovenska : chudobu, nezamestnanosť, problémy v dôchodkovom systéme. Je taktiež veľmi dobre možné, že podnikatelia presunú zvýšenú daňovú ťarchu na zamestnancov v podobe pomalšieho rastu miezd v nasledujúcich rokoch, čo bude mať neblahé následky na kúpnu silu, výber DPH ako aj výšku odvodov do Sociálnej poisťovne.
Bolo by oveľa vhodnejšie, aby sa štát v prvom kole konsolidácie verejných financií venoval navýšeniu podielu miezd (dôchodkov) na HDP a až následne, po pretransformovaní týchto opatrení do ekonomických výsledkov pristúpil k zvyšovaniu daní, ktoré by nemuselo byť až také drastické.
O akých opatreniach hovorím ?
| dôchodcovia | nezamestnaní | zmena | |
| apríl 2012 | 1 300 000 | 400 000 | |
| navýšenie | 1 600 000 | 100 000 | 300 000 |
| výsledok | 23% | -75% |
V SR je v súčasnosti cca 1,3 mil dôchodcov a 400 tis nezamestnaných. Drvivá väčšina týchto nezamestnaných nie je nezamestnaná preto, lebo nie je ochotná pracovať, ale preto, lebo v terajšej kríze jednoducho práce niet.
To isté platí pre milióny nezamestnaných v USA, Španielsku, Taliansku..... Kto tvrdí, že nezamestnaní nie sú ochotní pracovať a podobné nezmysly je demagogický klamár, ktorý nežije v reálnom svete. Pre SR odhadujem, že minimálne 300 tisíc nezamestnaných je bez práce bez akejkoľvek svojej viny a ani si bez zásahu štátu prácu nikdy nebudú mať šancu získať.
Účinné vládne opatrenie, ktoré by danú situáciu vyriešilo je stiahnuť 300 tisíc dôchodcov z trhu práce, a tým by sa vytvorilo 300 tisíc REÁLNYCH pracovných miest v rámci prirodzenej cirkulácie ľudí vo firmách.
Výsledkom by bolo pokles nezamestnanosti o 75% ( z 13% na 3,25% !!!) a stálo by to navýšenie nákladov na dôchodky o 23%.
Skade vziať 23% navýšenie dôchodkov ?
| cena práce | dôchodkové | nárast d.o. | |
| 2012 | 1,323 | 0,18 | 0,04 |
| navýšenie | 1,365 | 0,22 | |
| 3,1% | 23% |
V súčasnosti je cena práce s odvodmi na úrovni 1,323 hrubej mzdy. Z toho 18% tvoria dôchodkové odvody. Pri ich navýšení o 4% na výsledný dôchodkový odvod vo výške 22% sa dosiahne navýšenie objemu mesačných zdrojov v dôchodkovom systéme o 23%. To je presne taký objem financií, aký potrebujeme na penzionovanie 300 tis dodatočných dôchodcov, čím následne vytvoríme 300 tis pracovných miest a nezamestnanosť klesne na 3,25%. Pekné, nie ?
Aká budú náklady tohto opatrenia na zamestnávateľov ?
Cena práce stúpne z 1,323 hrubej mzdy na 1,365(nárast o 4% dodatočných dôchodkov) čo predstavuje navýšenie ceny práce iba o 3,1% !
Ak sa vrátime k úvahe, že kapitál vyťažuje zo SR viac ako z ČR ( a to nehovoríme o väčšine iných krajín) a na nastolenie spravodlivejšieho rozdelenia by bolo potrebné zvýšiť mzdy minimálne o 10%, tak zvýšenie ceny práce o 3,1%, ktoré odstráni väčšinu nezamestnanosti v krajine je cena, ktorú kapitál musí zaplatiť bez reptania.
Nariekanie o zvyšovaní odvodových nákladov ne je vôbec opodstatnené. Ak sú v SR také nízke mzdy, musia byť zákonite vyššie odvody. V krajinách s vyššími mzdami si pracujúci môžu viaceré potreby financovať z vlastných zdrojov a preto môžu byť aj dane percentuálne nižšie.
Napr. v Írsku je úlpne bežné ,že u lekára sa platí 50 eur (spomínate, ako u nás dopadla „Zajacovka"? ) a každý to platí bez problémov. Potom tam sestričky majú v čistom 3000 eur a všeobecný lekár 7000 eur. Dá sa to, pretože ľudia majú platy. Je nutné pochopiť, že určitá úroveň miezd je nevyhnutná, inak krajina začne krachovať a opatrenia, ktoré budú vlády príjmať budú iba zvyšovanie daní.
Sú firmy radšej, keď budú platiť vyššie dane, ktoré sa v štátnom aparáte úspešne rozkrádajú ako akceptovať podstatne nižšie zvýšenie ceny práce svojich vlastných zamestnancov ?
Je to buď, alebo.
Buď budú mať peniaze zamestnanci, ktorí budú utrácať a ekonomika sa bude točiť (budú zisky, dane, zamestnanosť) alebo bude ekonomika upadať a na jej záchranu budú vlády vyberať čoraz vyššie a vyššie dane a vynakladať ich nehospodárnym spôsobom.
Toto všetko sa dá zrealizovať za predpokladu, že máme vládu, ktorá má naozaj záujem znižovať nezamestnanosť a chudobu.
Opatrenia, ktorými sa znižujú príplatky za nadčasy a rušia sviatky, takými opatreniami nie sú.Tieto opatrenia práve naopak znižujú podiel HDP, ktoré náš národ dostane na mzdách, a vzhľadom na následný pokles kúpnej sily aj DPH, ktorú štát vyberie.
Takže kľúčová otázka znie: máme vládu ktorá skutočne chce pomôcť tomuto národu?
