Pizzový problém

Takže stručný prehľad:

Všetka pizza predávaná v slovenských reťazcoch je prevažne z Nemecka, Poľska, Česka.

Dokonca aj Estónsko si na nás zarobí avšak slovenský výrobok by ste hľadali zbytočne.

No a čo, poviete si. Vadí, nevadí ? Je to ale iba malý čriepok začiatku mozaiky, ktorá vám umožní pochopiť, prečo je Slovensko tak chudobné.

Vydajte sa na okružnú cestu po svojom local hypermarkete, a skúmajte ďalej.

Zistíte zaujímavé veci:

- Kuchynské príbory, poháre,taniere pochádzajú z Nemecka, Talianska, Česka

- Panvice, kastróly z Česka, Francúzska

- Jogurty a mliečne výrobky z Nemecka, Česka, Poľska

- Ponožky, nohavice, oblečenie z Poľska, Číny, Česka

- Obyčajné denko na krájanie je samozrejme z Česka, podobne ako vonné sviečky

- Ovocné džúsy sú z Nemecka, Rakúska, Česka

- Dressingy, kečupy sú z Holandska, zavárané uhorky z Česka.....

- Atď, atď, ....

Už vám dochádza spoločný menovateľ tohto problému ?

Takto priatelia vyzerá ekonomická kolónia. Krajina, v ktorej sa nevyrábajú tovary každodennej potreby, ale všetko sa dováža.

Kým sme boli 40 rokov pod ruskou čižmou, vôbec sme nemohli rozvíjať svoj priemysel, museli sme produkovať tanky, zbrane, cement.... čo nám Rusi nadiktovali so zbraňou v ruke.

Po páde komunizmu sme mali možnosť opraviť túto deformáciu, začať budovať ľahký priemysel, ktorý zamestnáva tisíce ľudí a produkuje tovary každodennej potreby. Dopyt po týchto výrobkoch je trvalý, bez cyklických výkyvov. Stále sa to nestalo, namiesto toho sme spadli do koloniálnej pasce dovozcov bežných tovarov a masových producentov trvanlivých statkov (autá, práčky) na vývoz.

Prečo je takéto usporiadanie priemyslu pre nás nevýhodné ?

Skutočné bohatstvo národa spočíva v schopnosti vyrábať to, čo sa spotrebúva každodenne, pre čo najširšie vrstvy. Potom môžeme regulovať ceny, infláciu, rozhodovať slobodne o tom kedy môžeme ísť do dôchodku. Nárast spotreby spôsobuje pokles cien cez ekonómiu mierky, čím viac spotrebúvame, tým sú ceny nižšie.

Ak tovary každodennej spotreby dovážame, nemáme žiadny vplyv na ich ceny, diktujú ich zahraničný výrobcovia. Ak náhodou stúpnu platy, okamžite sa to premietne do cien a vyťažovanie kapitálu zo Slovenska pokračuje. Žiadny rast životnej úrovne, všetko pohltí inflácia. Na druhej strane výroba trvanlivého tovaru znamená tlaky na znižovanie nákladov (naše mzdy !) A je tu stála hrozba presunu týchto produkcií do ešte lacnejších lokácií, kde ľudia robia za 1/4 našich platov. Bezvýchodisková situácia, kde na jednej strane tlačia naše platy čoraz nižšie a na druhej strane musíme nakupovať zahraničný dovoz za európske ( alebo aj vyššie !) ceny bez ohľadu na to, že naše platy nie sú ani štvrtinové v porovnaní s Nemeckom.

Ak by sa tieto tovary vyrábali na Slovensku, neboli by sme taký zraniteľní voči ekonomickým cyklom, ceny by boli nižšie a bola by snaha o hospodársku politiku posilňovania domáceho dopytu, pretože tento by sa premietal do rastu tržieb domácich podnikov, následného rastu daní,...

Akýkoľvek rast kúpyschopnosti v súčasnosti znamená iba viac vyvezeného zisku do západnej európy, pretože všetko čo kupujeme na dennodennej báze pochádza z dovozu. Nedochádza k žiadnej akumulácii kapitálu na Slovensku.

To, či môžeme ísť do dôchodku v 55 aebo v 70 nezávisí od peňazí. Za tie si len kupujeme tovary a služby, ktoré nám umožňujú prežiť. Ak sú však ceny týchto kritických tovarov neustále určované zvonku, jednoducho nám môžu nadiktovať pracovať až do smrti. Budeme musieť, lebo si stále nevieme vyrobiť to, čo skutočne potrebujeme.

Svojho času bežala celkom pekná reklama na jednu značku piva. Určite poznáte: toto si kupujem z Nemecka, toto z ....na dovolenku chodím ... ale xxxx pijem Slovenské.

Ako reklama je to fajn, ako hospodárska politika celkom zničujúca. Vyrábať iba to pivo naozaj nestačí. Krajina ktorá takto hospodári, skôr či neskôr skrachuje.