Sladká smrť v náručí Eura

Je jednoduchšie viezť sa na vlne lacného dovozu a kupovať čo potrebujeme ako rozvíjať priemysel, investovať do vzdelania, technológií, výskumu a vývoja.

Má to ale jeden problém: dovážať znamená stagnovať vo vývoji.

Z krajín permananetných dovozcov, ktoré majú trvalý a rastúci obchodný deficit pomaly ale isto uniká kapitál, ktorý bude viac a viac chýbať. Ono sa to v ekonomike postupne prejaví, bez ohľadu na to, či to obyvateľstvo chce alebo nechce pripustiť. Nadmerné dovozy ničia domácu výrobu, rastie nezmestnanosť, klesajú dane, štát nemá dostatok financií na svoje fungovanie. Nastáva recesia, pokles HDP, škrty a začína sa zostupná špirála úpadku. Tovary z dovozu, ktoré ľudia kupovali a považovali za výhodnú kúpu pre ich čo i len marginálne nižšiu cenu oproti domácej produkcii sa v konečnom dôsledku značne predražia. Ich skutočná cena sa premietne v úpadku celého národa, zničenie domácich odvetví priemyslu, ktoré boli stabilnými zamestnávateľmi a generovali dane pre štát.

Krajiny vývozcov s trvalými kladnými obchodnými bilanciami naopak prosperujú a ich obyvateľstvo je čoraz bohatšie, ich štátne kasy oplývajú finančnými zdrojmi, ktoré môžu ďalej investovať do svojho rozvoja. V európe sú takýmito zrejmými víťazmi Nemecko, Holandsko,Belgicko a Írsko(banková kríza v Írsku je problém nezvládnutej inflácie nehnuteľností, avšak hospodárske základy Írska sú mimoriadne silné, preto je predpoklad že táto krajina svoje problémy v dohľadnej dobe prekoná). Tieto krajiny majú stály a obrovský prebytok obchodnej bilancie, ktorý je zdrojom ich bohatstva a rastu.

Vývoz má ale zásadný efekt na kurz meny vyvážajúcej krajiny. Čím viac sa vyváža, tým viac rastie dopyt po mene danej krajiny a tým viac sa zhodnocuje jej kurz. Ak by firmy, kupujúce nemecké výrobky museli platiť v markách, kurz marky by postupne rástol a rástol až by sa dané dovozy stali pre svoju cenu neatraktívnymi. Obyvateľstvo dovážajúcich krajín by reálne videlo ich rastúcu cenu a začalo by preferovať domáce, teraz už lacnejšie tovary. Vlastná mena a efekt výmenných kurzov tu pôsobí ako vyrovnávací mechanizmus, ktorý reguluje dovozy a vývozy a udržiava prirodzenú rovnováhu. Obyvateľstvo dostáva včasné informácie o vznikajúcej nerovnováhe cez pokles kurzu svojej meny (tak ako kurz meny vyvážajúcej krajiny stúpa, dovážajúcej s rastúcimi dovozmi klesá) a následne nárastu cien tovarov z dovozu.

To je skutočný dôvod, prečo bohaté krajiny EU nanútili euro všetkým ostatným. Odstrániť tieto signály.

Euro existuje preto, aby tí čo vyvážajú svoje tovary mohli vyvážať ešte viac bez toho, aby to nadmerne zhodnotilo ich menu a postupne urobilo ich tovary nekonkurencieschopnými.

Nie sú to úspory transakčných nákladov, nie je to zjednodušenie obchodu medzi krajinami.
Ide o obmedzenie rastu kurzov mien vyvážajúcich krajín a umožnenie pokračovania v stratégii rastu založenej na stále väčšom a väčšom exporte.

Priemysel týchto krajín predpokladal, že odstránením efektu rastúcich kurzov odstráni bariéry brániace v exportoch až do nekritických rozmerov.

Ich úvaha fungovala. Dočasne.

Export prekvital,rástol no bez samoregulačných mechanizmov výmenných kurzov národných mien sa začala tvoriť skupina porazených, ktorých obchodná bilancia bola stále viac a viac záporná. Kedže ceny tovarov boli zafixované v eurách, namiesto toho aby kupujúci postupne videli s rastom dovozov rast cien a následne boli donútení zmeniť svoje nákupné správanie, dochádzalo k tomu, že dané krajiny strácali čoraz viac kapitálu, ktorý sa presúval k víťazom - z juhu na sever. Keď bolo peňazí čoraz menej a menej, začali si požičiavať.Viac a viac. Od tých na severe. Krajiny s dlhodobou negatívnou obchodnou bilanciou v rámci jednej meny jednoducho vykrvácajú z peňazí.(ak im niekto nebude permanente požičiavať)

Prehrávajúce krajiny s problémami sú: Francúzsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. Áno, Francúzsko ! Nie je náhodou, že príslovie v EU znie: 
Nemecko potrebuje Francúzsko aby zakrylo svoju silu, a Francúzsko potrebuje Nemecko, aby zakrylo svoju slabosť.

Takže skutočným problémom EU nie je Grécko, Taliansko či Španielsko, ale Nemecko, Holandsko, Belgicko. Tieto krajiny nedokážu žiť na svojom území bez toho, aby využívali iné európske krajiny ako svoje odbytiská. Je to tvrdé zistenie, ale bohužiaľ pravdivé. Táto stratégia rozširovania trhu neférovými praktikami ako euro však nie je dlhodobo udržateľná. Pri trvalých presunoch kapitálu z juhu na sever je jasné, že krajiny juhu musia skrachovať.

Bez transferovej únie, kedy by existovali spätné toky kapitálu na juh je tento systém neudržateľný.

Transferová únia je však politicky ťažko priechodná, obyvateľstvo severu nikdy nepochopí že ich pracovné miesta a štedré platy pochádzajú z nákupov „lenivého juhu", ktorý ich udržiaval v zisku za cenu svojho obrovského zadĺženia.

Sladká smrť eurom spočíva v tom, že tí, ktorí na juhu ešte majú zisky a prácu nie sú ochotní sa vzdať ani časti svojich ekonomických výhod, ktoré euro prináša. Preto Gréci trvajú na zotrvaní v systéme eura. Nechápu, že práve tento systém a jeho výhody ich ničí, prinášajúc pohodlnosť dovozov bez nutnosti poctivej práce, výstavby domáceho priemyslu, výroby a inovácií.

Každá krajina je len taká bohatá, ako veľa dokáže vyrobiť. Výroba je základom ekonomicej prosperity, všetko ostatné je len hmla na zastretie očí. Žiadne finančné transakcie reálnu hodnotu nevytvárajú, na úvery sa nedá žiť donekonečna. 

Euro dočasne zahmlilo tento základý postulát a preto niektoré krajiny na ňom úžasne zarobili a iné sa zruinovali. Jediným spôsobom obnovenia rovnováhy v Európe bude znovuzavedenie národných mien, ktoré znovu nastolia rovnováhu v zahraničnom obchode. Nárast cien dovozov prinúti tých, ktorí to potrebujú naštartovať svoju vlastnú výrobu, ktorá prinesie zamestnanosť. Tí, ktorí doteraz vyhrávali, sa budú musieť trocha uskromniť.

A to je ten skutočný problém, ktorému EU čelí. Problém, pre ktorý sa národy navzájom zotročovali, vytvárali si kolónie, ktoré vyciciavali a pre ktorý viedli svetové vojny. Pochopiť, že rast v Európe jednej skupiny štátov na úkor druhej nie je dlhodobo možným.