RIMAN
Pri tvorení vzťahového prídavného mena, z obyvateľského podstatného mena Riman, človeka ako prvé napadne:
- rímsky - no potom si uvedomí, že to je prídavné meno od vlastného podstatného mena Rím, takže čo potom?
- rimanský? - technicky je toto prídavné meno utvorené správne, no slovo rimanský nie je spisovné, na druhej strane ak sa v teste objaví slovo “slomokracia“ (ktoré tiež neexistuje), prečo by nemohla byť správna odpoveď aj rimanský
MOR HO!
lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:
Toto dvojveršie naznačuje, že Slovania prichádzajú za cárom
(A) v mieri (B) s pokorou (C) pyšne (D) nesmelo
Veľmi, veľmi subjektívne. Môže tvrdiť kto chce - čo chce. Pre každého toto dvojveršie znamená niečo iné. A to je dobre, že nerozmýšľame všetci rovnako. Ak by ste boli ten Slovan, išli by ste možno v mieri, možno s pokorou. No ak by ste boli cár a nejaký barbar by sa vám primlúval smelými slovy, môžete si to vyložiť ako drzosť či pýchu. Na všetko existujú minimálne dva pohľady. Na holokaust sa inak pozerá šéf Mosadu a inak bývalý esesák.
POLVERŠOVÁ PRESTÁVKA
Po ktorej slabike sa nachádza v nasledujúcom verši polveršová prestávka?
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí
Polveršovú prestávku pravdepodobne nikdy nevyužijem ale budiš – všeobecná inteligencia.
Podľa mňa je odpoveď „hrad“. Je to síce jednoslabičné SLOVO, no zároveň aj SLABIKA. Podľa NÚCEMu je správna odpoveď „po siedmej“. Po početných telefonátoch učiteľov nakoniec uznali aj slovo hrad. No, trochu neskoro. Niekto dostal bod, niekto nie. Na tejto otázke je jasne vidieť, že test buď čítal len autor, pretože ak by sa na to pozreli aspoň 3 ľudia, tak minimálne jednému by muselo napadnúť, že na odpoveď po siedmej, sa hodí otázka po koľkej, alebo nám autor proste chcel ukázať aký je Pán.
ONOMATOPOJA
Ktorý umelecký jazykový prostriedok predstavuje verš
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí
Podľa autorov len zvukomaľbu-onomatopoju-eufóniu. Podľa žiakov aliteráciu a metaforu.
Slovenčinárka nám hovorila, že spomínaný verš sa oni kedysi učili ako perfektný príklad na zvukomaľbu. Ja osobne som to v živote nepočul a tento verš si pamätám ako perfektný príklad na metaforu. Aliterácia je správna tiež. Opäť to po sebe čítal len autor? Inak by ich asi v tom ústave napadlo, dať do kľúča aj iné správne odpovede.
NUKLEÁRNE NEHODY
Koľko jadrových havárií podľa ukážky 8 zapríčinilo únik väčšieho množstva rádioaktivity do okolia?
Dôležité je to slovíčko VÄČŠIEHO, aspoň pre mňa určilo odpoveď, že tie väčšie úniky boli 3. Podľa NÚCEMu ich bolo 7.
Dovolím si citovať pani riaditeľku NÚCEM:
„Kľúč je vodidlo. Ten kľúč je niečo, čo sa musí rešpektovať, aby sme zabezpečili objektívnosť ale nie je to niečo, čo je absolútne a bezvýhradne nevyhnutné a platné len v tomto rozsahu, ktorý je už zverejnený.“
Síce druhou časťou vety znegovala tú prvú ale je to pani riaditeľka, takže môže. Čiže komisia sa môže rozhodnúť, či uzná aj inú odpoveď ako je v kľúči. Takže na jednej škole uznajú len to čo je v kľúči, na inej, uznajú aj inú odpoveď, záleží od liberálnosti komisie. Kde je tá spomínaná objektivita?
„Vyučovanie na školách v smere, k čítaniu s porozumením sa musí prehĺbiť.“
Skvelý postreh. SA MUSÍ. Trpný rod je veľmi populárny na Slovensku. A kto to spraví? Duch Svätý? Pretože zatiaľ, sa čítaniu s porozumením venuje minimum času. Testujú niečo, načo študentov nikto nepripravuje. Prečo? Pretože učitelia sa držia osnov. A v tých je čítanie s porozumením zastúpené minimálne. Kto vytvára osnovy? Ľudia ako pani riaditeľka. Takže kde je chyba?
Ján Papuga – zástupca Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny:
„Vždy sa nájde do 5 úloh, ktoré študent naozaj nemá šancu vyriešiť, pretože je tam chyba alebo nejaká nelogická vec, ktorá sa nedá zdôvodniť alebo je sporná.“
Odpoveď pani riaditeľky bola, že je to subjektívny pocit učiteľov.
Toto mi príde ako všetci ste blázni, iba ja som ponorka.
Suma sumárum.
Áno, väčšina úloh a otázok bola vhodná a patrila do čítania s porozumením.
Áno, väčšina ľudí zmaturuje.
Áno, ide hlavne o princíp.
Uniká mi totiž podstata tohto testu. Každý rok sa zistia nedostatky v teste NÚCEMu a aj v schopnostiach študentov čítať s porozumením. No, nič sa nedeje. Osnovy sa neupravujú a autori testov robia tie isté chyby. K čomu je tento test dobrý? Žiadne zmeny, ktoré by nedostatky odstránili, sa nerobia. Test reflektuje akurát to, že slovenské školstvo nestojí za veľa (slušne povedané). Zbytočne vyhodené peniaze a čas. Čo takto radšej za vynaložené prostriedky zaplatiť zahraničných odborníkov, keďže sami na to asi nestačíme, ktorí by urobili z tohto marazmu naozajstné školstvo európskej úrovne.
