Svetlo na ceste

Zase 1 deň za nami. Aj slnko svietilo. Dlho v práci, a potom zase naspäť.......
kam?....... Treba ísť aj spať. Unavené telo zložiť. A ráno zase znova, kolotoč.
Len lístky sú akosi zadarmo, aj keď celkom ani tak nie, ono sa to prejaví na cene...všetkého.. postupne.
Nemám rád kolotoče... zlé spomienky z detstva a ešte aj stávali pod naším domom. Hity 80's a 90's mi dodnes hučia v hlave.

Včera ma oslnil 1 moment . Na Šafku sa zablysla koľajnica. Dennodenne tade prechádzam a skrývala sa až doteraz. Iskrivo vykukla spoza asfaltového hrbu, prehnutá v oblúku a slnko po nej tiahlo svoju linku. Žiara tenkej stuhy akoby šla mojím smerom. Len chvíľu. Náhoda? Kombinácia uhla, pohybu, počasia a času. Taký krásny moment.
Každý deň vidím tak 1-2 podobné momenty a poviem si vo vnútri...."aha aspoň niečo iné ako obyčajne".

Poväčšinou z MHD busu je svet iný. Keď sa hýbe tak mám pocit, že všetko ide aj samo. Zapadá do seba logicky. Ak stojíme v zápche aj ten najjednoduchší vzorec je nepoužiteľný. Zlyháva všetka logika. Ostáva pocit prázdna....hlbokej úvahy, kam to vlastne smerujeme? Odpoveď sa nevie predrať, zrejme zápcha je až cez 3 križovatky.
Aspoň rýchlo ujde cesta do a z práce.... len to točenie sa v kruhoch bez výsledku a odpovede.....nie je to stále príjemné. Chýba výsledok. Vystupujem. Moja zastávka.

Nemám rád kolotoče. Ale vozím sa rád.