Obr. 1: Námestie Bána Jelačića v Záhrebe
Zdroj: Wikipedia
Šesť rokov ekonomického poklesu
Keď sa povie Chorvátsko, väčšina z nás si predstaví predovšetkým jeho krásne pláže. Ak budete mať príležitosť, odporúčam Vám navštíviť aj hlavné mesto Záhreb. Chorvátska metropola v sebe spája noblesu Habsburskej monarchie so šarmom Balkánu. Gastronómia je tu na vynikajúcej úrovni, prekvapivo kvalitná je aj dopravná infraštruktúra. Skutočnú prosperitu tu však budete hľadať márne.
Chorvátsko sa stalo členským štátom Európskej únie 1. júla 2013, na rozdiel od iných štátov strednej a východnej Európy však v čase vstupu do únie nezažíva obdobie ekonomického rozmachu. Naopak, od roku 2009 je permanentne v recesii. Štátu hrozí bankrot. Deficity verejných financií za posledných 6 rokov dosahujú v priemere okolo 6% HDP, hrubý verejný dlh sa od vypuknutia krízy zdvojnásobil a budúci rok bude atakovať 90% HDP. Zadlženie rastie aj v sektore podnikov a domácností. Dosahuje už približne 120% HDP, čo je takmer dvakrát viac ako u nás. Nezamestnanosť je na úrovni 17,3%. Chorvátskou ekonomikou sa šíri insolventnosť a druhotná platobná neschopnosť, predovšetkým v sektoroch stavebníctva, nehnuteľností a maloobchodu. Podiel zlých úverov voči firemnému sektoru v bankách sa pohybuje okolo 30%. Chorvátsko má tretie najvyššie dlhodobé úrokové miery v EÚ po Grécku a Cypre. Hypotéku tu dostanete za 6,5%.
Tabuľka 1: Makroekonomický vývoj v Chorvátsku
Zdroj: Eurostat, Európska komisia
Dôvodom pre tento neudržateľný stav je dlhodobá absencia reforiem. Chorvátsky štát si vo svojom vlastníctve stále udržiava veľké množstvo podnikov, vrátane niektorých bánk, turistických organizácií, hotelov a trajektovej spoločnosti Jadrolinija. Štátne podniky predstavujú záťaž pre verejné financie, väčšina z nich je riadená politickými nominantmi a chronicky stratová. Krajina má komplikovaný daňový systém, vysoké verejné výdavky a relatívne vysoké náklady práce. Priemerná mesačná mzda v Chorvátsku je okolo 750 eur, čo znamená, že oproti iným krajinám strednej a východnej Európy nemá vzhľadom na nízku produktivitu práce žiadnu nákladovú výhodu, a teda nevie konkurovať v lákaní investícií.
V čase pred vypuknutím krízy v roku 2008 nedokázalo Chorvátsko napriek výhodnej geografickej polohe a kvalitným diaľniciam zúročiť vysokú mobilitu zahraničného kapitálu na prilákanie priamych investícií do produktívnych, exportne zameraných odvetví. Deficit bežného účtu bol namiesto priamych investícií financovaný prevažne bankovými úvermi zahraničných matiek chorvátskych bánk. Investície smerovali okrem turizmu najmä do odvetví závislých na domácom dopyte, akými sú maloobchod a nehnuteľnosti. Cestou od slovinskej hranice po Záhreb neuvidíte ani jednu modernú fabriku.
Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 sa chorvátsky model ekonomického rastu zrútil ako domček z karát. Príliv zahraničných úverov sa zastavil, domáci dopyt skolaboval a ekonomika sa dostala víru deflačnej špirály. Keďže veľká časť poskytnutých hypoték bola naviazaná na švajčiarsky frank, prudké posilnenie kurzu švajčiarskej meny poslalo mnoho domácností do finančných problémov. To sa prejavuje na častých protestoch voči bankám a na vzostupe antisystémových politických hnutí.
Jediným exportom sú zážitky z dovolenky
Chorvátsko je ideálnym príkladom toho, prečo sa nedá spoliehať len na krásne pláže a kvalitné vína, a prečo je naopak potrebné robiť reformy a lákať zahraničné investície. Chorvátska ekonomika patrí k najmenej otvoreným ekonomikám v strednej a východnej Európe. Exporty tovarov v prepočte na hlavu sa pohybujú hlboko pod úrovňou porovnateľných krajín. Prílev devíz je takmer úplne závislý na turistickom ruchu. Okrem turizmu (a snáď ešte potravinárstva) tu však žiadne ďalšie, medzinárodne konkurencieschopné odvetvia nenájdete. Turizmus a potravinárstvo navyše nie sú odvetviami, na ktorých by sa dala postaviť moderná, prosperujúca ekonomika. Chcelo by to nejaké technologicky náročnejšie odvetvia, akými sú napríklad automobilový a elektrotechnický priemysel, alebo informačné technológie.
Graf 1: Exporty priemyselných tovarov v prepočte na jedného obyvateľa (USD)
Zdroj: Harvard Atlas of Economic Complexity
Bankroty naruby
Zďaleka najväčšou prekážkou pre ekonomický rozvoj Chorvátska však spočíva v neefektívnych verejných inštitúciách a právnom prostredí, ktoré je, mierne povedané, neštandardné. Veľké množstvo podnikov a domácností je vysoko zadlžených a má problémy platiť účty. Súdy sú preťažené konkurznými konaniami, nekvalitné zákony však situáciu ešte viac zhoršujú. V Chorvátsku existuje napríklad nástroj na vymáhanie pohľadávok zvaný „zablokovanie účtu“, názov tohto nástroja je však zavádzajúci, nakoľko nejde o zablokovanie prístupu k účtu, ale o exekúciu, na ktorú nie je potrebný súhlas súdu. Banka Vám jednoducho z Vášho účtu stiahne peniaze v prospech veriteľa. V súčasnosti je takto zablokovaných približne 320-tisíc účtov. Chorvátsko navyše nemá zákonne upravený inštitút osobného bankrotu, mnoho ľudí sa preto nevie vymaniť z dlhov.
U podnikov je situácia úplne opačná. Kým pri dlhoch fyzických osôb sú zákony tvrdo nastavené v prospech veriteľov, u právnických osôb sú pravidlá nastavené skôr v prospech dlžníkov. Vo väčšine vyspelých štátov je regulácia firemných konkurzov nastavená v prospech veriteľov. Dôvodom je snaha o ochranu investícií a o včasný odchod nekonkurencieschopných firiem z trhu. V Chorvátsku je konkurzný zákon koncipovaný skôr na to, aby ochránil firmy pred krachom. Zadlžená firma má viacero možností, ako sa vyhnúť likvidácii. Existuje tu napríklad takzvané predkonkurzné konanie, ktoré povinne predchádza konkurznému konaniu. V rámci neho sa môže zadlžená firma zbaviť až 70% svojho dlhu a bez problémov pokračovať v biznise.
Mimoriadne neštandardné na regulácii bankrotov je aj to, kto o nich rozhoduje. V snahe odbremeniť súdy rozhodla chorvátska vláda pred niekoľkými rokmi o tom, že kompetenciu rozhodovať o konkurzoch, reštrukturalizáciách, exekúciách a blokovaní účtov bude mať vládna agentúra FINA. Tento administratívny orgán spadajúci priamo pod ministerstvo financií bol pôvodne zriadený za účelom štatistického monitorovania platobného styku. Jeho riaditeľa dosadzuje priamo minister financií. O škrtaní dlhov v Chorvátsku teda nerozhodujú nezávislé súdy, ale politicky riadený orgán exekutívy, čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti a objektívnosti rozhodovania. Ak Vám to celé pripomína domácu kauzu Váhostav, nie ste vôbec mimo. Takto by totiž konkurzy a reštrukturalizácie rozhodne fungovať nemali.
Prečo sú potrebné reformy
Porovnanie Chorvátska a Slovenska ukazuje, prečo o ekonomickom úspechu krajiny nerozhodujú diaľnice, ale reformy. Ešte v roku 2003 bola ekonomická úroveň Chorvátska vyššia ako slovenská, porovnanie HDP na obyvateľa hovorilo pomerom 56:55 v prospech Chorvátska. Dnes je tento pomer 61:75 v prospech Slovenska, pričom Slovensko ďalej rastie a Chorvátsko klesá. Porovnanie dĺžky diaľnic pritom jednoznačne vyznieva v prospech Chorvátska, ktoré má postavených 1100 km diaľnic v porovnaní so 700 km diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.
Obr. 2: Chorvátska diaľnica A7, spájajúca mesto Rijeka so Slovinskom
Zdroj: Wikipedia
Ani diaľnice však nepomôžu, ak máte nekvalitné zákony. Slovensko má oproti Chorvátsku snáď len jednu jedinú výhodu, ktorou sú reformy Dzurindových vlád. Na Slovensku by sa totiž nemohlo stať, že by ministerstvo financií 5 rokov po sebe predpovedalo ekonomický rast 2,5% a deficit 2,5%, pričom reálny rast bol následne každý rok záporný a deficit vyšší ako 5%. A to z toho dôvodu, že slovenský minister financií Mikloš ešte v roku 2004 zriadil za účelom zaručenia kredibility vládnych prognóz dva výbory (Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy), ktorých členmi sú odborníci z bánk a iných inštitúcií. Zverejnená prognóza ministerstva financií je vždy porovnaná s prognózami bánk, a ministerstvo si preto jednoducho nemôže dovoliť strieľať od pásu. Na Slovensku tiež omnoho lepšie funguje manažment štátneho dlhu, dlhová brzda a fiškálna rada. No a zabudnúť by sme nemali ani na rovnú daň alebo dnes toľko zatracovanú privatizáciu. Vďaka reformám, a nie vďaka diaľniciam má dnes Slovensko vyšší úverový rating, nižšie úrokové sadzby, lepšie podnikateľské prostredie a výkonnejšiu ekonomiku ako Chorvátsko.
Ak sa chce Chorvátsko vyhnúť bankrotu a obnoviť ekonomický rast, zásadným reformám sa určite nevyhne. Držím Chorvátom palce, a rozhodne Vám odporúčam, aby ste túto krajinu navštívili. A ešte Vám odporúčam jedno. Ak si máte vybrať medzi politikom, ktorý Vám sľubuje diaľnice, a politikom, ktorý Vám sľubuje reformy, vyberte si toho druhého.
