Odkedy pravica navrhuje zvyšovať dane strednej triede? Najneskôr odvtedy, čo sa na stole Radičovej vlády objavil návrh znížiť daňový bonus a rodinné prídavky pre rodiny, v ktorých rodičia dosahujú nadpriemerné príjmy. Tento nešťastný návrh si najnovšie oslovila aj strana Sieť. Rozumiem, že nepôsobí dobre, ak si predstavitelia pravicových strán navzájom verejne kritizujú svoje návrhy. Lenže táto minca má aj druhú stranu. Predstavitelia pravicových strán by sa v prvom rade mali snažiť nezverejňovať zlé návrhy, ktoré idú proti jej vlastným voličom: strednej vrstve, rodinám s deťmi, a zamestnancom s vyšším vzdelaním. Obzvlášť obyvatelia bratislavského kraja by sa mali mať na pozore.
Odobratie daňového bonusu rodinám s nadpriemernými príjmami totiž nie je nič iné ako skryté zvýšenie daní pre pracujúcu inteligenciu. Daňový bonus je suma, ktorú si pracujúci rodičia môžu v daňovom priznaní odrátať z dane z príjmu pre každé vyživované dieťa. Návrh počíta s tým, že ľuďom s vyššími ako priemernými príjmami by sa postupne znižoval. V súčasnosti má daňový bonus výšku 256,92 eur ročne. Zástancovia návrhu na jeho znižovanie argumentujú, že by šlo o zníženie verejného prerozdeľovania, pretože vyššie príjmové skupiny by nemali dostávať sociálne dávky od štátu. Tento argument však pri bližšom pohľade neobstojí.
Daňový bonus totiž nie je žiadna sociálna dávka. Síce je v štátnom rozpočte formálne vedený ako výdavok, v skutočnosti je však skôr daňovou odpočítateľnou položkou na dieťa. Pracujúcim rodičom pomáha znižovať ich efektívnu daňovú záťaž. Keďže jeho výšku v pomere k príjmu viac pociťujú zamestnanci s nižšími príjmami, daňový bonus sám o sebe zvyšuje progresivitu dane z príjmu. Na nasledujúcom grafe vidíte priebeh daňovo-odvodového zaťaženia rodiny s dvoma deťmi v závislosti od výšky mzdy rodičov. Na osi X číslo 50 znamená príjem vo výške 50% priemernej mzdy v danej krajine, 150 znamená príjem vo výške 150% priemernej mzdy. Výška zaťaženia v grafe zohľadňuje aj transfery a odpočítateľné položky, ktoré si rodičia môžu uplatniť na svoje deti, vrátane daňového bonusu.
Graf 1: Daňovo-odvodové zaťaženie ceny práce, rodina s 2 deťmi

Zdroj: OECD
Ako vidíme, lepšie zarábajúci rodičia na Slovensku platia vyššie dane a odvody ako tí slabšie platení. To je samé o sebe aj úplne normálne. Zdá sa Vám ale zdanenie rodiny s dvoma deťmi na Slovensku málo progresívne? Mnohým ekonómom sa pre moje vlastné počudovanie zdá, že by bolo vhodné, aby rodinám s nadpriemernými príjmami, ktorí už dnes zo svojej ceny práce zaplatia okolo 35-45% na daniach a odvodoch, sa toto zaťaženie ešte zvýšilo. Presne to by sa totiž stalo, keby sme im znížili alebo úplne odobrali daňový bonus a detské prídavky. Pod nadpriemerným príjmom si pritom predstavme mesačnú hrubú mzdu vo výške 1000 eur. Ak žijete v Bratislave a vyštudovali ste univerzitu, je celkom pravdepodobné, že spadáte do tejto kategórie. Neviem ako Vy, ale pre mňa to vyzerá skôr ako zvyšovanie prerozdeľovania, a nie jeho znižovanie. Vzdelaní ľudia s mierne nadpriemernými príjmami budú do spoločnej kasy platiť viac. Na vlaky zadarmo a iné darčeky pre voličov Smeru.
Nemám nič proti solidarite bohatých s chudobnými. Mám však problém s tým, kto je na Slovensku považovaný za bohatého. Slovensko je snáď jediná krajina na svete, v ktorej ľudia s mesačným daňovým základom 1650 eur platia takzvanú milionársku daň. V Rakúsku by Vás s takýmto prímom považovali za chudobného, u nás nazývame strednú vrstvu milionármi. Zvýšili sa dane a odvody živnostníkom, podnikateľom, zrušila sa rovná daň, zaviedli sa nové dane a poplatky. To naozaj chceme našich ľudí ďalej zdierať? Toto sú tí boháči, ktorí nám rozkrádajú verejné financie? Toto sú majitelia schránkových firiem? Toto je tá oligarchia, voči ktorej pán Procházka tak vehementne vystupuje?
V roku 2004 ešte bolo heslom pravice, že trestať za úspech, poctivú prácu a výchovu detí sa nemá. Ak sa s týmto heslom naďalej stotožňujete, a nechcete, aby sa pravicoví politici opičili po Ficovi, máte vo mne spojenca.