V programovom období 2007-2013 mohlo Slovensko z eurofondov čerpať dovedna až 11,5 miliardy eur. Možnosť vyčerpať prostriedky z tohto programového obdobia máme ešte do konca tohto roka. Je takmer isté, že to nestihneme. Podľa aktuálnych údajov Európskej komisie sme totiž doteraz stihli vyčerpať len asi 62% prostriedkov. Slovensku patrí v úspešnosti čerpania eurofondov tretia priečka od konca. Horšie sú na tom už len Rumunsko a Chorvátsko, ktoré vstúpili do EÚ o niečo neskôr a majú menej skúseností s využívaním európskych fondov. V čerpaní eurofondov sú spomedzi nových členských štátov najlepšie pobaltské štáty, Poľsko a Slovinsko. Najlepšie Estónsko má vyčerpaných takmer 95% prostriedkov.
Graf 1: Úspešnosť čerpania eurofondov v nových členských štátoch EÚ
Zdroj: Európska komisia
V programovom období 2014-2020 sa celková suma, ktorú budeme môcť čerpať, zvýši na 15,3 miliardy eur. No ak sa zásadne nezlepší úspešnosť čerpania, tak nám reálne hrozí, že budeme ukrátení o 6 miliárd eur. Rakúska Erste Bank vypočítala, že čerpanie na úrovni 90% by zvýšilo ročný ekonomický rast o 0,3 až 0,8%. Vo všeobecnosti platí, že manažment eurofondov je ukazovateľom kvality verejnej správy. Máme teda tretiu najhoršiu verejnú správu po Rumunsku a Chorvátsku? Vláda, ako obvykle, zhadzuje vinu na iných. Agendu čerpania eurofondov má na starosti podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Ten tvrdí, že za nízku úspešnosť Slovenska v čerpaní nemôže, pričom sa obhajuje vysokou mierou zazmluvnených prostriedkov:
„Už približne pred rokom sme dosiahli 100%-né kontrahovanie NSRR a v procese implementácie programov nastáva fáza, kedy štát nemá priamo dohľad a páku na urýchlenie celého procesu, ale napriek tomu stále hľadáme možnosti a spôsoby skutočne na všetkých úrovniach. Už v roku 2013 sa podarilo SR vyrokovať s Európskou komisiou a presadiť zmenu nariadenia v pravidle N + 3, čo vlastne umožnilo zachrániť pre SR významný objem peňazí, konkrétne napríklad 500 mil. eur v roku 2013.“
Asi by sme si mali vyjasniť niektoré pojmy. Kontrahovanie je proces, v ktorom samosprávy na základe predložených projektov získavajú k dispozícii prostriedky z eurofondov na čerpanie. Samosprávy však musia ešte urobiť obstarávanie a reálne tieto peniaze vyčerpať. Ak sa podpredseda vlády Vážny chváli tým, že už máme nakontrahovaných vyše 100% z programového obdobia, tak sa chváli niečím, čo nie je vôbec relevantné. Kontrahovanie okolo 100% je totiž vo všetkých štátoch. To, v čom Slovensko zaostáva, nie je kontrahovanie, ale čerpanie eurofondov. Veľkú časť nakontrahovaných peňazí nevieme reálne vyčerpať. Vážny sa zbavuje zodpovednosti tým, že štát nemá priamy dosah na čerpanie, iba kontrahovanie:
„Rozdiel medzi plánom a skutočnosťou využitia finančných prostriedkov vznikol preto, lebo z pozície štátu, resp. príslušných rezortov ho môžete ovplyvniť len do určitej miery. Dôvodom je fakt, že zazmluvnenie alebo kontrahovanie finančných prostriedkov je v kompetencii rezortov a je úspešne splnené, ale už samotné čerpanie týchto finančných prostriedkov je v rukách príslušných prijímateľov a na tento proces má štát minimálny vplyv. V praxi to znamená, že prijímateľa nemôžete donútiť predkladať faktúry za zrealizované práce, služby, pokiaľ sa sám nerozhodne.“
Je síce pravda, že ústredné orgány štátnej správy sú priamo zodpovedné za kontrahovanie, kým nízke čerpanie môže byť spôsobené aj pochybeniami na úrovni prijímateľov. Vláda však nepochybne nesie politickú zodpovednosť za systémové nedostatky, ktoré vedú k nízkemu čerpaniu. Podľa správ Európskeho parlamentu, audítorskej spoločnosti KPMG, ako aj podľa vládnej správy k čerpaniu eurofondov, je hlavným dôvodom nízkeho čerpania eurofondov na Slovensku verejné obstarávanie. Najčastejšími chybami sú:
Subjekty sa nevedia efektívne zapájať do obstarávania, procesy treba opakovať
Súťažia proti sebe nereálne nízkymi cenami, často voči sebe namietajú
Vysoká citlivosť verejnej správy na politický cyklus vedie k omeškaniam a pozastaveniam
Nedostatočná kontrola zo strany národných orgánov, následné zastavenie čerpania zo strany Európskej komisie
Absencia vlastných prostriedkov žiadateľov, ktorí nemajú na spolufinancovanie
K dôvodom pre nízke čerpanie eurofondov teda patrí nedostatočná kontrola zo strany národných orgánov, politické nominácie, námietky a opakované obstarávania. Nuž, ktože vládne na Slovensku prevažnú väčšinu obdobia od roku 2006? Kto môže za nedokonalý zákon o verejnom obstarávaní, za nedostatočnú kontrolu, za neefektívnosť verejnej správy, za nestabilitu personálnej politiky? Ktorá strana obsadzuje od roku 2006 väčšinu postov v našom štáte až do poslednej upratovačky svojimi ľuďmi? Jedno z najnižších čerpaní je napríklad v rezorte životného prostredia. Kto nesie zodpovednosť za nestabilitu na tomto ministerstve okrem iného tým, že ho na istý čas úplne zrušil?
Keďže za schopnosť verejnej správy čerpať eurofondy politickú zodpovednosť nesie vláda, namiesto vyhovárania sa by mala odpovedať na jednu otázku: Čo konkrétne urobili pre lepšie čerpanie eurofondov na Slovensku od uvedenia do funkcie?
