Koláč je dosť veľký, ale je nespravodlivo rozdelený
Nie je žiadnou novinkou, že životná úroveň ľudí na Slovensku zaostáva za bohatými európskymi štátmi. Ľudia rozumejú, že Slovensko nemôže mať životnú úroveň Švédska či Nemecka, pokiaľ nemá rovnako výkonnú ekonomiku. Nad čím ale zostáva rozum stáť, je skutočnosť, že životná úroveň na Slovensku zaostáva aj za krajinami s podobne výkonnou ekonomikou (napr. Slovinsko), respektíve že sa pohybuje na úrovni menej rozvinutých štátov. Slovensko dosiahlo v minulosti vysoký ekonomický rast, vďaka čomu sa výkonnosť našej ekonomiky približuje k 80% európskeho priemeru. V priebehu niekoľkých rokov sa nám podarilo predbehnúť Maďarsko, pomaly sa doťahujeme aj na Česko.
Graf 1: HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (% EÚ-28)
Zdroj: Eurostat
Výkonnosťou ekonomiky sa teda už začíname približovať k bohatým štátom, to sa však v žiadnom prípade nedá povedať o výške o miezd, ktoré sú oproti mzdám v západnej Európe ledva tretinové. Dôvodom pre tento nepomer je veľmi nerovnomerné rozdelenie príjmov z vyprodukovanej hodnoty medzi prácu a kapitál. Slovenská ekonomika je síce produktívna, ale príliš malá časť z takto vyprodukovanej hodnoty sa dostáva k zamestnancom v podobe mzdy. Podľa údajov Eurostatu dosahujú odmeny zamestnancov len 40% hrubej pridanej hodnoty v ekonomike. Až 60% vyprodukovanej hodnoty tvorí takzvaný hrubý prevádzkový prebytok. Tento trochu kostrbato pomenovaný ukazovateľ býva používaný ako indikátor ziskovosti firemného sektora. V západnej Európe býva tento pomer obrátený: na odmeny práce ide 60% pridanej hodnoty, kým kapitál si odtrhne len 40%. Ak by tento pomer platil aj u nás, priemerná mzda by nebola 861 eur, ale takmer 1300 eur.
Graf 2: Rozdelenie príjmov z hrubej pridanej hodnoty medzi prácu a kapitál (%)
Zdroj: Eurostat
Pre korektnosť treba povedať, že podobným problémom trpia všetky krajiny, ktoré boli v minulosti chudobné na kapitál a odkázané na lákanie zahraničných investícií lacnou pracovnou silou.
Slovensko 2016: vysoké zisky, nízke mzdy
Na nasledujúcich dvoch grafoch si v stručnosti ukážeme, ako sa nerovnomerné rozdelenie pridanej hodnoty medzi prácu a kapitál prejavuje na výplatných páskach a zamestnancov a ziskoch firemného sektora. Zatiaľčo v HDP na obyvateľa dosahujeme takmer 80% európskej úrovne, mzdy zamestnancov po zohľadnení cenovej úrovne dosahujú len 58% európskeho priemeru. Maďarsko, ktoré má slabšiu ekonomiku ako Slovensko, dosahuje 61%, čo je dané najmä nižšou cenovou úrovňou u našich južných susedov.
Graf 3: Odmeny zamestnancov v prepočte na jedného obyvateľa (% EÚ-28)
Zdroj: Eurostat
Kým výška miezd na Slovensku ostáva hlboko pod priemerom Európskej únie, ziskovosť firemného sektora ho naopak prekonáva. Úroveň ziskov v prepočte na jedného obyvateľa dosahuje na Slovensku 107% európskeho priemeru, čím prevyšuje nielen okolité štáty, ale aj mnohé západoeurópske štáty.
Graf 4: Hrubý prevádzkový prebytok v prepočte na jedného obyvateľa (% EÚ-28)
Zdroj: Eurostat
Dôvodom, prečo nastala takáto extrémna nerovnováha medzi výškou miezd a firemných ziskov je, že počas posledných viac než desiatich rokov rast miezd výrazne zaostával za rastom ekonomiky. Keďže mzdy rástli pomalšie ako HDP, ich váha na vyprodukovanej hodnote sa trvalo znižovala. Z narastajúceho prebytku profitovali firmy. Výnimkou boli len dva roky: krízový rok 2009 a rok 2014, v ktorom reálne mzdy rástli pomerne rýchlo len vďaka neočakávanému príchodu deflácie.
Graf 5: Reálny rast HDP vs. reálny rast priemernej mzdy (%)
Zdroj: Štatistický úrad SR
Tento slabý rast miezd je odzrkadlením slabého postavenia zamestnancov voči zamestnávateľom. Vyjednávacia pozícia bežného uchádzača o prácu je totiž biedna. Na slovenskom trhu práce sú stále bežné praktiky, ktoré sú zákonom zakázané a ktoré by si v západnej Európe dovolil iba neseriózny zamestnávateľ. Personalisti sa napríklad uchádzačiek o prácu pýtajú na výsostne súkromné záležitosti: či sú vydaté, či žijú dlhodobo v domácnosti s partnerom, či plánujú mať dieťa, či majú deti a v akom veku, a v akej sú fyzickej kondícii. Chýbajú už len miery a hmotnosť.
Samotní zamestnávatelia bývajú na druhej strane na informácie skôr skúpi. Kým v západnej Európe je výška ponúkaného platu štandardnou súčasťou pracovných inzerátov, na Slovensku musí svoje platové požiadavky predstavovať uchádzač na pracovnom pohovore. Pracovné miesto získa zvyčajne ten, kto požaduje najmenej. Výšku ponúkaného platu sa nakoniec neraz dozviete až pri podpise pracovnej zmluvy. Jav, keď jedna strana transakcie je lepšie informovaná ako druhá, sa v ekonómii nazýva informačná asymetria. Ide o istú formu zlyhania trhu, ktorú by sa verejné autority mali snažiť korigovať.
Potrebujeme nový model ekonomického rastu
Vhodnou odpoveďou na tento problém samozrejme nie je ani triedny boj, ani vyháňanie investorov. Zamestnancom nepomôže nárast byrokracie ani zvyšovanie daní. Slovensko by sa malo naďalej snažiť skvalitňovať podnikateľské prostredie a byť otvorené investíciám. Musíme sa ale seriózne začať baviť o zlepšení postavenia zamestnancov. Hlavnou úlohou politiky by malo byť presadenie takých zmien, ktoré umožnia zamestnancom vyjednať si spravodlivejšie mzdy. Ženám by napríklad výrazne pomohlo zvýšenie dostupnosti škôlok a jasiel, aby pre nich dieťa nepredstavovalo takú obrovskú prekážku v kariérnom živote. K zvýšeniu mzdovej úrovne v našej krajine by určite pomohlo aj to, keby štát míňal menej peňazí na zbytočné nákupy a viac na platy učiteľov, zdravotných sestier a ošetrovateliek. Pravdepodobne sa nevyhneme ani náročnej diskusii o tom, do akej miery na Slovensku funguje, resp. zlyháva sociálny dialóg medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi.
Slovensko nutne potrebuje nový model ekonomického rastu, ktorý nebude viac založený len na lacnej pracovnej sile. Na to, aby sme zvýšili životnú úroveň ľudí na Slovensku, nestačí len piecť väčšie koláče. Treba vedieť tieto koláče aj spravodlivejšie podeliť. Silná privátna ekonomika by mala byť doplnená fungujúcim sociálnym štátom. Lenže to nie je ten sociálny štát, ktorým sa prezentuje súčasná vláda. Moderný sociálny štát nerozdáva pred voľbami almužny v snahe kúpiť si hlasy voličov. Moderný sociálny štát v európskom ponímaní znamená predovšetkým kvalitné zdravotníctvo a školstvo, rovnosť šancí pre obe pohlavia a spravodlivé odmeňovanie zamestnancov. Moderný sociálny štát dokáže v prípade potreby zabezpečiť ošetrovateľku pre Vašu starú mamu a miesto v škôlke/jasliach pre Vaše dieťa.
Buďme náročnejší
Súčasný premiér Robert Fico občanom sľúbil, že urobí zo Slovenska sociálny štát európskeho typu. Po desiatich rokoch od jeho nástupu k moci musíme skonštatovať, že tento sľub zostal nenaplnený. Zdravotníctvo je v troskách a školstvo nie je prioritou. Prioritou je vyvolávanie strachu a nafukovanie už aj tak priveľkého policajného aparátu. Slováci sú stále lacná pracovná sila. Od roku 2006 rástli zisky firiem takmer každý rok rýchlejšie ako mzdy zamestnancov. Opatrenia vlády sa ukazujú byť neúčinné, pretože neriešia podstatu problému a skôr než by pomáhali zamestnancom, vyrábajú problémy podnikateľom. Vláda navyše svojim pohŕdavým prístupom k učiteľom a zdravotným sestrám mzdový problém v krajine sama aktívne zhoršuje.
Výkonnosť našej ekonomiky už dosahuje takmer tri štvrtiny výkonnosti ekonomiky Francúzska. Máte ale Vy osobne pocit, že by sa Vaša životná úroveň čo i len približovala trom štvrtinám tej francúzskej? Nemáte? Tak prečo by mali byť dominantou témou volebnej kampane nejakí moslimovia? Prečo vládna strana v tejto krajine necelé dva mesiace pred voľbami namiesto životnej úrovne ľudí radšej hovorí o potrebe chrániť Slovensko pred vonkajším ohrozením? Prečo cíti potrebu posielať policajtov do ulíc, aby demonštratívne chránili ľudí pred nejakými teroristami?
Buďme sebavedomí. Pýtajme si viac.
