1. Máme príliš veľa policajtov: V auguste 2013 som v reakcii na škodlivú politiku Roberta Kaliňáka zverejnil stručnú analýzu efektivity našej polície, z ktorej vyplynulo, že Slovensko nepotrebuje počet policajtov zvyšovať, ale skôr znižovať. Počtom policajtov v prepočte na jedného obyvateľa patríme na špičku Európy, zatiaľ čo výsledky polície pokrivkávajú. Fínsko, čo je krajina s takmer rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko, si pri štedrejšom štátnom rozpočte a vyššej kriminalite dovolí financovať oproti Slovensku len tretinový počet policajtov. Napriek tomu je objasnenosť trestných činov vo Fínsku vyššia približne o 10%. Žiaľ, súčasná vláda je voči racionálnym argumentom hluchá, sľubuje po voľbách nabrať ďalších 2500 policajtov.
2. Chýbajú jasle a škôlky: V rovnakom mesiaci som zverejnil aj analýzu založenú na údajoch OECD, z ktorej vyplýva, že najväčším nedostatkom štátnej podpory rodín na Slovensku je nedostatok predškolských zariadení (škôlok a jasiel) a vysoká cena týchto služieb. Podľa OECD a skúseností európskych krajín vedie nedostatok predškolských zariadení k nižšej pôrodnosti a chronickému znevýhodneniu žien na trhu práce. Krajiny, v ktorých sú škôlky a jasle dostupné pre každé dieťa (napr. Francúzsko a Švédsko) dosahujú vyššiu pôrodnosť, vyššiu zamestnanosť žien a menšie platové rozdiely medzi pohlaviami. Zvýšenie kapacity škôlok sa dostalo do programov viacerých politických strán i do prvého sociálneho balíčka vlády, celkovú aktivitu vlády v tejto oblasti však musím zhodnotiť ako nedostatočnú.
3. Pracovné miesta v sociálnych službách: V januári 2015 som na svojom blogu zverejnil dva články venované problematike zamestnanosti. Z prvého vyplynulo, že v počte byrokratov na hlavu sme na druhom mieste v EÚ. V druhom článku porovnávam štruktúru zamestnanosti na Slovensku s podobne veľkými európskymi štátmi, a dochádzam k záveru, že Slovensko má veľkú rezervu v tvorbe pracovných miest v oblasti služieb, osobitne v zdravotníctve a sociálnych službách. Navrhol som preto zaviesť systém financovania sociálnych služieb cez sociálne poistenie ako v Nemecku. Takúto reformu potrebujeme aj kvôli starnutiu obyvateľstva.
4. Bratislavský obchvat: Ako prvý som upozornil na to, že pôvodne odhadovaná cena za bratislavský obchvat D4-R7 bola dvakrát vyššia než cena veľmi podobného obchvatu pri Viedni. Zároveň predpokladaná výška splátok investorovi bola neadekvátne vysoká vzhľadom na odhadovanú výšky stavebných nákladov. Vďaka verejnej súťaži, ale zrejme aj vďaka istému tlaku médií a verejnosti, vyšla nakoniec cena za obchvat na 1,9 miliardy eur, teda na úroveň porovnateľnú s cenou viedenského obchvatu.
5. Tabuľa (ne)splnených sľubov: Vo februári 2015 som upozornil na to, že vychvaľovanie sa poklesom nezamestnanosti na Slovensku zo strany vlády je, mierne povedané, prehnané. Za pokles nezamestnanosti na Slovensku môže skôr celkové oživenie európskej ekonomiky než vládna politika. Navyše, u našich susedov klesá miera nezamestnanosti rýchlejšie ako u nás.
6. Chorvátska ekonomika v problémoch: V rámci spolupráce s think-tankom MESA10 rozvíjam vzťahy Slovenska so zahraničím a pomáham krajinám juhovýchodnej Európy s riešením ekonomických problémov. Okrem Ukrajiny či Gruzínska som navštívil napríklad aj Chorvátsko. Bol som členom malého tímu, ktorý pomáhal pripraviť tamojších politikov na potrebné reformy v oblasti verejných financií a konkurzného práva. Svoje postrehy z pracovných návštev som zhrnul do článku, ktorý sa stal veľmi populárnym. Ak by Vás zaujímalo, ako sa situácia v Chorvátsku medzičasom vyvinula: strana HDZ po zložitých rokovaniach vytvorila vládnu koalíciu so stranou MOST. Táto koalícia v parlamente podporuje vládu s účasťou mnohých nestranných odborníkov, ktorých cieľom je presadenie ekonomických reforiem. Po šiestich rokoch ekonomického poklesu by mohla chorvátska ekonomika opäť rásť.
7. Nehospodárne Mochovce: V júni 2015 som zverejnil článok, v ktorom upozorňujem na predraženie jadrovej elektrárne v Mochovciach, ale aj na celkovú ekonomickú nevýhodnosť investovania do nových jadrových elektrární v porovnaní s niektorými obnoviteľnými zdrojmi energie.
8. Chýbajúce nájomné byty: V januári 2016 som upozornil na potrebu zásadnej reformy štátnej politiky bývania, ako príklad dobrého systému som uviedol Rakúsko. Súčasný systém štátnej podpory bývania na Slovensku je nespravodlivý a neefektívny, pretože dotuje bohatých na úkor chudobných a takmer úplne zanedbáva nájomné bývanie. Dôsledkami tejto politiky sú nízka mobilita pracovnej sily, prílišná závislosť na hypotékach, celkový nedostatok bytov a vysoká cena bývania, ako aj veľké percento mladých ľudí, ktorí musia bývať s rodičmi. Nájomné byty postavené so štátnou podporou by sa hodili najmä vo väčších mestách, kde je dostatok pracovných miest, ale vysoké ceny nehnuteľností (napr. Bratislava).
9. Máme na vyššie platy: Nedávno som zverejnil dva články venované problematike trhu práce, miezd a kolektívneho vyjednávania. Výška platov na Slovensku je podľa môjho názoru vzhľadom na produktivitu práce príliš nízka, ľudia by si zaslúžili viac. Potrebné by bolo aj celkové skultúrnenie trhu práce, kde bežný zamestnanec dopláca na informačné asymetrie a preto voči zamestnávateľovi zvyčajne ťahá za kratší koniec. Riešenie vidím v posilnení inštitútu kolektívneho vyjednávania podľa vzoru Nemecka. Som si vedomý, že odbory na Slovensku nemajú príliš dobré meno. Odborárske špičky majú príliš blízko k strane Smer, avšak na podnikovej úrovni odvádzajú mnohí radoví odborári dobrú prácu v prospech zamestnancov. Príkladom, ako by mali odbory na Slovensku fungovať, by mohol byť bratislavský Volkswagen alebo US Steel Košice.
10. Neefektívne zdravotníctvo: Mojimi poslednými verejnými vystúpeniami pred uverejnením tohto článku boli tlačovka a blog, v ktorých som upozornil na to, že podľa Eurostatu až jedna tretina verejných výdavkov v slovenskom zdravotníctve je účtovne neklasifikovaná. Môže to naznačovať, že tieto peniaze sú vynakladané nehospodárne a neeticky. Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej nie je väčšina verejných výdavkov v zdravotníctve použitá na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale na nákupy tovarov a na neklasifikované platby. Na vysoké výdavky spojené s nákupom zdravotníckych pomôcok a tovarov som upozornil aj v staršom blogu z novembra 2014.
Tento desaťbodový zoznam samozrejme nezobrazuje všetku prácu, ktorú som za posledné roky vykonal, ale len niektoré najpodstatnejšie výstupy, ktoré som zverejnil na svojom blogu. V tejto práci chcem pokračovať. Mojim cieľom je presadzovať reformy, ktoré by životnú úroveň na Slovensku posunuli bližšie k vyspelým krajinám ako Rakúsko, Nemecko, Holandsko či Švédsko. Kandidujem na mieste č. 98 za stranu Most-Híd, pre úspech vo voľbách som odkázaný na Vaše krúžky. Každému voličovi srdečne ďakujem za jeho hlas.
