Napriek dlhoročným sľubom strany Smer sa Slovensku nedarí znížiť prezamestnanosť vo verejnej správe. Robert Fico napríklad ešte v roku 2006 sľuboval znížiť počet úradníkov v štátnej správe o 20%. Realita bola napokon taká, že na Úrade vlády počet zamestnancov počas Ficovho prvého funkčného obdobia o 20% narástol. V roku 2013 mala proti nadmernej byrokracii pre zmenu zabojovať Kaliňákova reforma ESO, sľuby však ostali zatiaľ bez výsledku. Zamestnanosť v byrokratickom aparáte na Slovensku trhá rekordy a podľa štatistík Medzinárodnej organizácie práce dosahuje približne 200-tisíc ľudí. V prepočte k veľkosti populácie je to až 37 zamestnancov verejnej správy na 1000 obyvateľov. Slovensku tak patrí nelichotivá druhá priečka v tomto ukazovateli v celej Európskej únii. Predbehli sme aj takých šampiónov ako Grécko, Maďarsko a Francúzsko.
Zdroj: ILOSTAT, Eurostat
Štatistiky ILO sú robené podľa najaktuálnejšej klasifikácie OSN ISIC Rev. 4. Do kategórie "Public administration and defence, compulsory social security", čo v preklade znamená "verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie" spadá úradníctvo, súdnictvo a prokuratúra, ozbrojené zložky štátu, ako aj Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Do tejto kategórie ale nespadajú zamestnanci školstva a zdravotníctva (učitelia, lekári, zdravotné sestry, ošetrovateľky), ktorí sú zahrnutí do kategórií "Education" a "Human health and social work activities". Pre štatistické zaradenie zamestnancov do kategórií pritom nie je rozhodujúce ich organizačno-právne zaradenie, ale reálna náplň práce. To znamená, že administratívny pracovník v školstve spadá do kategórie "verejná správa", zatiaľčo učiteľ spadá do kategórie "vzdelávanie". Pokiaľ hovoríme o učiteľoch, máme ich približne 30 na každých 1000 obyvateľov. V európskej dvadsaťosmičke nám v tejto kategórii patrí ôsma priečka od konca.
Zdroj: ILOSTAT, Eurostat
Zatiaľčo v počte pracovníkov byrokraticko-represívneho aparátu nad Európou vedieme, v školstve a zdravotníctve za ňou zaostávame. Je to škoda, pretože vyspelé štáty zakladajú svoju prosperitu práve na štedrom financovaní vzdelávania, vedy a výskumu, ako aj na personálne kvalitne vybavenom zdravotníctve. Slovensko vynakladá na vzdelávanie iba približne 4% HDP, čím patríme na chvost krajín OECD. Bohaté štáty zvyknú na vzdelávanie vynakladať aj 6-8% HDP. Vo výdavkoch na zdravotníctvo až tak nezaostávame (8% na Slovensku verzus 9-12% vo vyspelých štátoch), ale máme veľký problém s efektivitou vynakladania týchto finančných prostriedkov. Namiesto tvorby pracovných miest v zdravotníctve a zlepšenia starostlivosti o pacientov dáva náš štát peniaze na predražené prístroje, lieky a rôzne externé služby. Na Slovensku vďaka neefektivite zdravotníctva napríklad úplne chýba systém dlhodobej starostlivosti o nevládnych seniorov, ktorý je náročný na pracovnú silu.
Zdroj: ILOSTAT, Eurostat
Pokiaľ nezačne Slovensko viac investovať do vzdelávania a nezvýši efektivitu zdravotníctva, dovtedy nebude mať šancu sa reálne priblížiť životnej úrovni vyspelých štátov. Ak chceme šetriť vo verejných výdavkoch, mali by sme sa okrem boja proti korupcii zamerať predovšetkým na vysoký počet úradníkov, miestnych poslancov, prokurátorov, sudcov, policajtov a zamestnancov Sociálnej poisťovne (tým nechcem povedať, že tieto povolania sú zbytočné, len by v nich nemala byť prezamestnanosť a neefektivita). Na druhej strane, v zdravotníctve a školstve máme určite priestor pre posilnenie kapacít. Investíciami do vzdelania a zvýšením efektivity zdravotníctva môžeme nielen posilniť konkurencieschopnosť Slovenska, ale aj vytvoriť desaťtisíce zmysluplných pracovných miest.
Slovensku teda nepomôžu žiadne vlaky zadarmo ani iné marketingové gestá, ale len hlboké štrukturálne reformy a poctivá správa verejných financií.
