Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 21. januára 2015 schválila návrh projektu výstavby takzvaného nultého okruhu Bratislavy formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Projekt zahŕňa výstavbu úseku diaľnice D4 Jarovce - Rača, ako aj úseku rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz - Holice. Celková dĺžka týchto úsekov dosahuje približne 59 km. Vláda vo schválenom materiáli počíta so stavebnými nákladmi vo výške 1,325 miliardy eur. Úseky postaví vo vlastnej réžii súkromný investor, štát mu bude počas 30 rokov postavenú diaľnicu splácať. Vláda odhaduje výšku ročných splátok na úrovni od 135 do 151 miliónov eur. Za 30 rokov by mal štát investorovi touto formou zaplatiť zhruba 4 až 4,5 miliardy eur. Výstavba by sa mala začať v roku 2016 a skončiť v roku 2020. Trasu plánovaných úsekov môžete vidieť na nasledovnom obrázku:
Obr. 1: Trasa plánovaných úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7
Zdroj: Vláda SR
Podobný projekt výstavby diaľničného okruhu realizovala len pred niekoľkými rokmi rakúska diaľničná spoločnosť ASFINAG. V rokoch 2007 - 2010 bolo v rámci projektu "PPP Ostregion" postavených približne 51 km diaľnic, ktoré zahŕňajú úseky diaľničných obchvatov Viedne S1 a S2, ako aj úsek diaľnice A5 smerom na Brno. Projekt bol realizovaný formou PPP. Zo správy rakúskeho účtovného dvora Rechnungshof, čo je v podstate ekvivalent nášho Najvyššieho kontrolného úradu, sa dozvieme, že stavebné náklady boli vo výške 878 miliónov eur. Celkové splátky štátu súkromnému investorovi počas 33 rokov sú predpokladané v celkovej výške 2 miliardy eur. Rakúsko za 51 km diaľnic zaplatí investorovi, ktorým je konzorcium Bonaventura, len približne polovicu zo sumy, ktorú plánuje slovenská vláda zaplatiť súkromníkovi za 59 km diaľnic a rýchlostných ciest. Trasu vystavaných úsekov v rámci projektu "PPP Ostregion" môžete vidieť na dolnom obrázku.
Obr. 2: Trasa úsekov obchvatov Viedne S1, S2 a diaľnice A5 do Brna
Zdroj: Bonaventura / ASFINAG
V prepočte na 1 kilometer teda Slovensko zaplatí súkromnému investorovi od 68 do 77 miliónov eur, kým Rakúsko zaplatí len 39 miliónov eur. Inak povedané, za 4 miliardy eur, ktoré plánuje slovenská vláda vynaložiť na stavbu 59 km diaľnic a rýchlostných ciest, by sa pri rakúskych cenách dal postaviť celý projekt dvakrát. Alebo by sme mohli rýchlostnú cestu R7 predĺžiť o ďalších 60 km, takže by viedla až do Komárna alebo Nových Zámkov. Nedá sa pritom povedať, že by rakúska diaľnica bola nejakým nízkonákladovým projektom. Konzorcium Bonaventura, ktoré úseky postavila a prevádzkuje, vo svojich materiáloch tvrdí, že na stavbe použilo najmodernejšie technológie. Úseky projektu "PPP Ostregion" zahŕňajú 76 mostov, z toho 33 diaľničných, 4 tunely s najmodernejšími bezpečnostnými systémami v celkovej dĺžke 8 km, z toho 4,5 km tunelov slúžiacich na ochranu prírody, 18 vyhĺbených úsekov, 81 km protihlukových opatrení, ako aj dve veľké a plne vybavené odpočívadlá. V praxi vyzerajú rakúske diaľničné úseky postavené v rámci projeku "PPP Ostregion" takto:
Obr. 3: Rakúska diaľnica S1, ktorá je súčasťou projektu "PPP Ostregion"
Zdroj: Wikipedia
Obr. 4: Jeden zo štyroch tunelov, ktorý je súčasťou projektu "PPP Ostregion"
Zdroj: Actes Bernard
Obr. 5: Rakúska diaľnica S2, ktorá je súčasťou projektu "PPP Ostregion"
Zdroj: www.deacademic.com
Ako vidíme, diaľnice sa dajú stavať rýchlo, kvalitne a lacno. Avšak len za tej podmienky, že ich nestavia Ficova vláda. Prečo stoja slovenské diaľnice dvakrát toľko ako tie rakúske?
