Horúce leto prinieslo obyvateľom Slovenska dobrú správu. Vo finále súťaže o príchod novej automobilky sme porazili Poliakov. Pochybnosti o adekvátnosti vynaložených stimulov sú legitímne, no aj tak si myslím, že z každej investície takéhoto významu sa môžeme len tešiť. Nová fabrika nám prinesie vyšší ekonomický rast, nové pracovné miesta a vyššie platy. Ficova vláda sa v predvolebnom období určite bude snažiť vyťažiť z novej investície maximum politického kapitálu. Nie je mojim cieľom kritizovať vládu za každú cenu, úspech Slovenska je v tomto prípade aj úspechom vlády. Korektné by bolo povedať, že príchod štvrtej automobilky je skôr vizitkou dobrého zázemia tunajšieho automobilového priemyslu než hospodárskej politiky vládneho kabinetu. Posudzovať prácu vlády musíme z hľadiska vývoja ekonomiky ako celku. Ako by Ficov kabinet obstál v manažmente ekonomiky v porovnaní s poľskou pravicovou vládou? Vo futbalovej reči by som to povedal takto: Slovensko práve strelilo Poľsku gól. Žiaľ, Poliaci ich v priebehu zápasu dali omnoho viac.
Ekonomický rast
Poľskej ekonomike sa v uplynulých rokoch darilo výrazne lepšie než tej slovenskej. Slovensko síce dosahovalo najvyšší rast HDP v Európskej únii pred vypuknutím finančnej krízy, v nasledujúcich rokoch sa však skôr trápilo a rast Poľska bol vyšší. V období rokov 2009-2015 dosiahla poľská ekonomika priemerný rast 3%, naša len polovičný. Poľsku sa ako jedinej krajine EÚ podarilo vyhnúť recesii v kritickom roku 2009 a vďaka dobrej makroekonomickej politike pravicovej vlády odvtedy dosahuje najvyšší priemerný ekonomický rast v EÚ.
Poľsko teda strieľa Slovensku prvý gól a vedie 1:0.
Zdroj: Eurostat
Nezamestnanosť
Poľsko a Slovensko dlhdobo patria ku krajinám s najvyššou nezamestnanosťou v regióne strednej a východnej Európy. Do roku 2006, teda pred príchodom Roberta Fica, malo Poľsko vyššiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. Karta sa však začala obracať a nezamestnanosť je dnes v Poľsku nižšia. Istú zásluhu na tejto skutočnosti má aj zavedenie eura uprostred krízy, ktoré prinútilo naše firmy zvyšovať produktivitu práce a agresívnejšie znižovať počet zamestnancov než ako to bolo v krajinách, ktorých meny mohli devalvovať.
Poľsko : Slovensko 2:0.
Zdroj: Eurostat
Verejné výdavky
Verejné výdavky na Slovensku napriek tvrdeniam Ficovej vlády o šetrení a konsolidácii neustále rastú. A to nielen v absolútnych číslach, ale aj v miere prerozdeľovania. Slovensku patrila v rámci krajín V4 tradične pozícia štátu s najnižšími výdavkami. V roku 2007 prerozdeľovaj slovenský verejný sektor len 36% HDP, poľský až 43%. Potom však nastala zmena. Poľským premiérom sa stal proeurópsky politik Donald Tusk, ktorý výdavky mierne znížil. Robert Fico naopak slovenské výdavky zvyšoval, až sa vyrovanal poľskej úrovni. Keby tieto výdavky smerovali napríklad do zreformovaného školstva, nebola by to taká tragédia. Realitou sú však vládne sociálne balíčky a rozrastanie byrokratického aparátu. Socialista by to možno považoval za pokrok, ja som však pravičiar a preto tvrdím, že Slováci si strelili vlastný gól.
Poľsko : Slovensko 3:0
Zdroj: Eurostat
Dane a odvody
V roku 2007 dosahovali verejné príjmy v Poľsku 41% HDP a na Slovensku 34% HDP. Aj tu sa však situácia rokmi zmenila. Zatiaľčo vláda Roberta Fica riešila konsolidáciu verejných financií predovšetkým zvyšovaním daní a odvodov, pravicová vláda v Poľsku celkovú daňovo-odvodovú záťaž znížila. Poľská vláda Donalda Tuska síce zvýšila DPH z 22 na 23%, daň z príjmu však zachovala na úrovni 19%. Vláda Roberta Fica zrušila rovnú daň, zvýšila dane pre podniky a odvody pre živnostníkov. Veľkým automobilkám ako Jaguar Land Rover to môže byť jedno: vedia, že dostanú daňové prázdniny. Domáci podnikatelia však zvýšenie daní určite pocítia. Slovensko si zrušením rovnej dane strelilo ďalšieho vlastenca.
Poľsko : Slovensko 4:0
Zdroj: Eurostat
Zadlženosť
Keď hovoríme o verejných financiách, nemôžeme obísť tému verejného dlhu. Ten rástol na Slovensku od roku 2006 rýchlejšie ako v Poľsku. Bolo by neférové tvrdiť, že by poľské vlády konsolidovali tvrdšie a razantnejšie ako slovenské. Z porovnania deficitov verejných financií od vypuknutia krízy v roku 2008 by obe krajiny vyšli približne rovnako, Slovensko možno o čosi lepšie. Keďže však Poľsko dosahuje pri porovnateľných deficitoch vyšší ekonomický rast, jeho miera zadlženia rastie pomalšie. Verejný dlh Poľska je dnes nižší ako slovenský.
Poľsko už vedie päťgólovým náskokom.
Zdroj: Eurostat
Priame zahraničné investície
Ďalšia oblasť, v ktorej Slovensko zaspalo dobu, je prílev investícií. Poľsko nikdy nebolo premiantom v lákaní zahraničných investorov. Je to relatívne veľká krajina, s ekonomikou závislou na domácom dopyte. Zahraničné investície prúdia skôr do vybraných regiónov, predovšetkým do Sliezska. Slovensko bolo v lákaní investícií v minulosti veľmi úspešné, avšak len do príchodu druhej Ficovej vlády, kedy sme sa úplne prepadli. O stave tunajšieho podnikateľského prostredia svedčí skôr aféra reštrukturalizácie Váhostavu. Takže ďalší vlastný gól.
A je to 6:0.
Zdroj: Eurostat, NBS, NBP
Rýchlosť výstavby diaľnic
Najkurióznejším gólom zápasu je poľské zvýšenie na 7:0. Výstavba diaľnic patrí k najväčším mantrám Ficovej vlády. Keď sa však pozrieme na čísla, s úžasom zistíme, že s Ficovymi ďialnicami to nie je ani zďaleka tak ružové, ako pán premiér hovorí. Ak sú čísla z tejto webstránky korektné, každoročná výstavba diaľnic na Slovensku za druhej Ficovej vlády dokonca trhá negatívne rekordy. V roku 2014 sa slovenská diaľničná sieť údajne rozrástla zo 645 na 649 km, teda len o 4 kilometre. V Poľsku to bolo 295 kilometrov. Od roku 2006 sa počet kilometrov diaľnic v Poľsku strojnásobil z 1013 na 3134 km, na Slovensku narástol len o približne 50% zo 489 na 669 km. Samozrejme, diaľnice samé o sebe, pokiaľ nie sú sprevádzané zavádzaním reforiem, nie sú žiadnou zárukou pre ekonomický rozvoj krajiny (Chorvátsko je krásnym príkladom). Poľská vláda však na rozdiel od tej slovenskej robí aj jedno, aj druhé, a preto strieľa siedmy gól rovno zo stredového kruhu.
Poľsko : Slovensko 7:0.
Zdroj: Wikipedia, História diaľnic na Slovensku
Slovensko strieľa čestný gól
Zatiaľ posledným gólom v zápase je príchod automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko. Nová investícia za 1,4 miliardy vytvorí približne 6-tisíc pracovných miest. Slovensko však muselo na získanie investície sľúbiť rekordné investičné stimuly, ktoré by podľa nepotrvedných informácií mohli dosiahnuť približne 400 miliónov eur. O tom, či je táto suma adekvátna, sa zrejme ešte bude diskutovať.
Každopádne, Slováci znižujú stav zápasu na 7:1.
Zdroj: Jaguar Land Rover
Jeden gól na víťazstvo nestačí
Tešme sa zo streleného gólu, avšak výsledok 7:1 by mal pre nás byť ponaučením. V zápase s Poľskom je príchod štvrtej automobilky síce pekným, ale len čestným gólom. Je to úspech, na víťazstvo v globálnej konkurencii však strelenie jedného gólu nestačí. Ako bývalí šampióni sme pod Ficovou taktovkou zaspali na vavrínoch. Stále vieme strieľať pekné góly, no celkové víťazstvo patrí iným. Ak chceme dobehnúť životnú úroveň západných krajín, nestačí len dúfať, že k nám príde nejaká ďalšia automobilka. Je potrebné rozvinúť vlastný výskum a vývoj, potláčať korupciu, zlepšiť fungovanie štátu. Okrem priemyslu je potrebné viac rozvinúť sektor služieb, vrátane sociálnej sféry, školstva a zdravotníctva.
Súboj Poľska a Slovenska v ekonomike v ostatných rokoch mi pripomína zápas Brazílie s Nemeckom na minuloročných futbalových majstrovstvách sveta. Aj tam Brazília nakoniec strelila Nemecku gól. Problém bol v tom, že Nemci ich stihli dať sedem. Jeden rozdiel tu však predsa len existuje. Zatiaľčo futbalový zápas štandardne trvá 90 minút, boj o ekonomickú prosperitu krajiny sa nikdy nekončí. Šanca na obrátenie skóre tu stále je. Nádejou pre Slovensko je vyhliadka na výmenu trénera.
