Ďalšia platforma
O vzniku novej stredopravej strany, ktorej členmi by mali byť niektorí ľudia okolo Ivety Radičovej, sa v politických kuloároch šepkalo už dlhšiu dobu. Občianska platforma, ako sa tento novotvar nazýva, má už svoju webovú stránku, sekcie aj ekonomický program. V rámci tohto programu navrhuje okrem návratu k rovnej dani napríklad aj regresívnu daň z príjmu fyzických osôb. Áno, čítate správne. Nie progresívnu, ale regresívnu. To znamená, že s rastúcim príjmom klesá daňová sadzba. Autori nápadu sľubujú prorastový impulz a menej daňových únikov.
Ako konkrétne by tento systém vyzeral? Ako môže byť daň aj rovná, aj regresívna? Z webstránky sa to zatiaľ nedovtipíme. Ale dobre, povedzme, že je to len nástrel. Napriek tomu si nemôžem odpustiť zopár kritických poznámok.
Aj rovná daň bola progresívna
Progresivita zdaňovania fyzických osôb je v drvivej väčšine civilizovaných štátov považovaná za štandard a konsenzus medzi pravicou a ľavicou. Pričom daňové systémy bohatých krajín sú ešte citeľne progresívnejšie ako ten náš, a to aj po zavedení vyššej 25%-nej sadzby vládou Smeru.
Rovná daň, ktorá bola platná na Slovensku v rokoch 2004-2012, zachovávala esenciálnu progresivitu dane z príjmu. Tejto progresivity sa dosiahlo veľmi jednoducho pomocou nezdaniteľného minima, ktoré fungovalo ako de facto nulová sadzba. Daň z príjmu ste ako fyzická osoba začali platiť až po zaplatení odvodov a odrátaní nezdaniteľného minima, takže percentuálny podiel zaplatenej dane postupne rástol s príjmom. Ak ste zarábali len niečo cez minimálnu mzdu, neplatili ste žiadnu daň z príjmu. Ak ste zarábali priemerne, platili ste menej ako 10%. Len pri veľmi nadštandardných platoch sa začala efektívna daň približovať k 19%. Kúzlo rovnej dane teda nespočívalo v tom, že by všetci platili rovnako, ale v jednoduchosti systému a nízkych sadzbách. A v istej marketingovej príťažlivosti.
Zníženie daňových únikov? No way!
Pokiaľ ide o sľubované efekty, neviem, prečo by práve regresívna daň z príjmu mala nejakým výraznejším spôsobom riešiť daňové úniky. Problém daňových únikov sa u nás týka predovšetkým nepriamych daní. A navyše, daň z príjmov fyzických osôb je v rámci slovenského daňového systému skôr podružná. Spomedzi krajín Európskej únie je Slovensko na poslednom mieste, pokiaľ ide o podieľ tejto dane na HDP, čo však nie je spôsobené únikmi, ale tým, že z priemerného platu tvorí daň len asi 7-8%. Omnoho viac zaplatí bežný občan na odvodoch a DPH. O nejakom razantnom znížení daňových únikov vďaka regresívnej dani z príjmu môžme teda iba snívať.
Nezabúdajme na odvody!
Skutočný vtip ovšem spočíva v tom, že Občianska platforma vlastne nenavrhuje nič nové. Regresívne zdaňovanie práce tu totiž máme už dlho. Stačí len konečne prestať uvažovať iba v dimenzii dane z príjmu a pozrieť sa na zdaňovanie práce so všetkým, čo k nemu patrí, teda aj s odvodmi. Tie totiž z našej ceny práce odkrajujú približne 35%, teda niekoľkonásobne viac ako daň z príjmu. Avšak, kým daň z príjmu platíte až od istého príjmu, u odvodov je to úplne naopak. Platíte ich z každého zarobeného eura až po istú hranicu, ktorou je v súčasnosti 5-násobok priemernej mesačnej mzdy (resp. 60-násobok priemernej ročnej mzdy).
Čo sa stane, ak po prekročení stropov z rastúceho príjmu platíme stále rovnaké odvody? Správne, podiel odvodov na cene práce klesá. A hľa, zdaňovanie práce je u nás vlastne progresívno-regresívne. Ani Ficova 25%-ná sadzba to nejako zásadne nezmenila. Na zvýšenie daní pre nadštandardne zarábajúcich zamestnancov malo dokonca oveľa väčší vplyv zjednotenie a zvýšenie odvodových stropov než zavedenie vyššej sadzby dane z príjmu.
Vďaka odvodovým stropom nie sú ani zďaleka najviac zdanené najvyššie príjmy úplných top manažérov. Napríklad, manažér s mesačným platom 10 000 eur zaplatí na daniach a odvodoch z ceny práce pomerne menej ako zamestnanec s priemernou mzdou (33% verzus 42%). Dobre, môžme si povedať, že odvody sú zásluhové a je tam obmedzená solidarita. Ale to chceme mať ešte aj regresívnu daň z príjmu? Snahy o zníženie daní by mali byť nasmerované na strednú vrstvu a nie na milionárov. Slovensko nemá problém s prílišným zdanením bohatých.
Čo by na to povedala Merkelová?
Neviem, čo by si o návrhu regresívnej dane pomyslela Iveta Radičová, v západoeurópskej krajine by však takéto návrhy pravdepodobne označili za asociálne. Ani „železná kancelárka" Angela Merkelová by sa k takému niečomu zrejme nikdy neprihlásila. Väčšina ekonómov by za problém považovala skôr regresivitu dane z príjmov ako jej progresivitu. Prípadne by im mohlo vadiť, ak by bola progresívita dane prehnaná, ako v prípade navrhovanej 75%-nej dane vo Francúzsku.
Regresívnymi sú mimochodom všetky nepriame dane zo spotreby, nakoľko pri rastúcom príjme klesá podiel zárobku, ktoré človek vynakladá na spotrebu. Jedným z účelov progresívnej dane z príjmov je práve vyrovnávanie regresívnych efektov nepriamych daní.
Niekedy mám pocit, že niektorí slovenskí politici majú síce plnú hubu strednej vrstvy, ale keď príde na lámanie chleba, ako keby robili politiku pre horných 10-tisíc. V krajine, kde nemáme riadne zdanené ani dividendy, ani dedičtvo, ani luxusné nehnuteľnosti, a kde vraj máme oligarchickú demokraciu, príde niekto so super nápadom zaviesť ešte aj regresívnu daň z príjmu. Takže dane budú platiť len bežní ľudia a chudáci. Vpred... teda skôr, nazad k feudalizmu!
Už je to pomaly tradícia
V prípade regresívnej dane z príjmu však nejde ani zďaleka o prvý neštandardný nápad z dielne slovenskej pravice. Spomeňme si na Sulíkov odvodový bonus a superhrubú mzdu, Kaníkovu daň z bezhotovostných platieb, alebo návrh na kompletné zrušenie odvodov od Radoslava Procházku.
Apropó superhrubá mzda. Napriek tomu, že ju chcel zaviesť aj môj bývalý šéf, ktorého si dodnes veľmi vážim, musím povedať, že ja osobne s ňou nesúhlasím. Podľa mňa je totiž úplne zbytočná. Ak má byť účelom superhrubej mzdy, aby podnikatelia platili rovnaké dane a odvody ako zamestnanci, tak je to nonsens. Kapitálové príjmy a príjmy z práce sa všade na svete zdaňujú odlišne, pretože práca a kapitál sú odlišné. Ak má byť účelom superhrubej mzdy informovanie ľudí o tom, koľko skutočne stoja svojho zamestnávateľa, je to zbytočné. Cenu práce je totiž na výplatnej páske vidieť už dnes, a komu to nič nehovorí, tomu ani superhrubá mzda nič nepovie. Odvodové zaťaženie zamestnancov vďaka superhrubej mzde samo o sebe tiež neklesne. A na jednotný výber daní, odvodov a ciel superhrubú mzdu nepotrebujeme. Jediným skutočným efektom superhrubej mzdy je zmena veľkého počtu zákonov a zbytočné prepočítavanie finančných tokov, aby boli podľa superhrubej mzdy, a to na úrovni podnikov aj štátu.
Mimochodom, keď som sa v mojom poslednom blogu vyslovil za štandardnú zrážkovú daň z dividend, aká je bežná vo väčšine vyspelých krajín, Radovan Kavický, ktorý je zhodou okolností predsedom ekonomickej sekcie Občianskej platformy, ma v reakcii na to na div že neoznačil za blázna. Podľa našineckej logiky totiž ten, kto navrhne niečo, čo je vo všetkých civilizovaných krajinách považované za normálne, je blázon. Na druhej strane je asi v úplne v poriadku navrhovať rôzne výstrelky, ktoré nefungujú prakticky nikde. Ešte dobre, že každá pravicová strana má svoje vlastné, originálne nápady, takže sa na nich všetky navzájom posekajú a nakoniec nepresadia nič. Teda, okrem tých nešťastných odvodov z dividend. Takto dnes prosím funguje slovenská pravica, ktorá sa kedysi mohla pýšiť ekonomickými reformami a vstupom do Európskej únie. Vôbec sa nečudujem, že sú jej voliči znechutení a sklamaní.
Dosť bolo experimentov!
Slovensko nepotrebuje neustále nové a uletené ideologické nápady, ako kompletne prekopať daňový systém. Slovensko potrebuje jednoduchý, štandardný a stabilný daňový systém. Systém, ktorý bude mať čo najmenej špeciálnych režimov a sadzieb, ale zároveň nebude mať ani absurdné anomálie typu zdravotné odvody z dividend alebo regresívnu daň z príjmu. Systém, ktorý sa nebude neustále meniť, pretože sa s ním politici potrebujú zahrávať. Podnikateľom vadia nestabilné daňové zákony a komplikovaná administratíva viac než pridanie nejakej smiešnej sadzby.
Dobrý daňový systém by mal nadväzovať na rovnú daň, aká na Slovensku donedávna úspešne fungovala, no môže mať aj isté modifikácie. Je určite lepšie zdaňovať dividendy zrážkovou daňou než zdravotným poistením. Za istých okolností je možné uvažovať aj o tom, aby mala daň z príjmov fyzických osôb dve sadzby, z ktorých by tá druhá bola uplatnená na príjmy ležiace nad maximálnymi vymeriavacími základmi. Ale samozrejme iba vtedy, ak bude tá sadzba umiernená, a len za účelom riešenia degresivity. Alternatívne by bolo možné v tomto smere uvažovať o zrušení stropov zdravotného poistenia, ktoré nie sú a pravdepodobne ani nikdy nebudú skutočne zásluhové.
V neposlednom rade by sme sa mali snažiť o konkurencieschopnosť Slovenska, pokiaľ ide o daň z príjmu právnických osôb. Hoci sadzba dane nie je pre podnikateľské prostredie jediným rozhodujúcim faktorom, v súčanosti je naša sadzba relatívne vysoká a preto by mala čo najskôr opäť klesnúť. So sadzbou firemnej dane na úrovni 23% sa Slovensko zaraďuje na špičku postkomunistických krajín EÚ.
Podobný systém, o akom hovorím, funguje napríklad v Poľsku. Tam majú firemnú daň 19%, daň z dividend 19%, a daň z príjmu fyzických osôb so sadzbami 18% a 32%. Ako to funguje? Počas krízy, teda v rokoch 2009-2012, narástla poľská ekonomika o 12,4%, kým slovenská len o 4,8%. Nezamestnanosť v Poľsku je 10,7%, na Slovensku 14,5%. A aj deficit verejných financií majú Poliaci nižší.
Mimochodom, v Poľsku vládne Občianska platforma.
