Detí je všade málo, ale u nás obzvlášť
Ak existuje v našej spoločnosti na niečom zhoda, tak je to presvedčenie, že našim rodinám sa rodí príliš málo detí. Kým v roku 1970 porodila jedna žena na Slovensku v priemere 2,40 dieťaťa, v roku 2011 to bolo už len 1,45 dieťaťa. Trend klesajúcej pôrodnosti sa netýka iba Slovenska. Zvýšené zapojenie žien do pracovnej sily viedlo v priebehu druhej polovice dvadsiateho storočia vo všetkých rozvinutých štátoch k zníženiu miery pôrodnosti. Podľa údajov rodinnej databázy OECD však dosahuje Slovensko podpriemernú mieru pôrodnosti aj v rámci skupiny rozvinutých štátov. V pôrodnosti nás v súčasnosti predbiehajú aj bohatšie štáty s vyššou mierou zamestnanosti žien:
Na nízky počet detí najviac doplatia samotné deti
Prečo je nízka pôrodnosť problém? Klesajúca pôrodnosť a predlžujúca sa priemerná dĺžka ľudského života vedú k starnutiu populácie. Tieto demografické zmeny vytvárajú veľké tlaky na sociálne a zdravotné systémy. Počet ľudí v dôchodkovom veku postupne narastá, no pracovná sila sa zmenšuje. Čoraz menší počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva musí financovať narastajúce výdavky na sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Bez pracovnej sily nie je ekonomický rast, mladí ľudia emigrujú za výhodnejšími podmienkami do krajín so štedrejšou podporou rodín a lepšou demografiou.
Slovensko zatiaľ patrí k najmladším štátom v Európskej únii, pokiaľ ide o pomer populácie v dôchodkovom veku a populácie v aktívnom veku. Na každých 100 ľudí v aktívnom veku u nás pripadalo v roku 2010 len približne 17 ľudí v dôchodkovom veku. Výhodu relatívne mladej populácie si ešte istý čas udržíme. Najneskôr v roku 2040 sa však situácia dramaticky obráti. Vďaka odchodu silných populačných ročníkov do dôchodku a dlhodobo nízkej pôrodnosti sa Slovensko stane jednou z najviac zostarnutých spoločností v Európe. Podľa demografických predpovedí EÚ bude na Slovensku v roku 2060 pripadať na každých 100 obyvateľov v aktívnom veku takmer 62 ľudí v dôchodkovom veku:
Ľudia by chceli mať viac detí
Nie je nízka pôrodnosť iba dôsledkom toho, že mladí ľudia si chcú dnes iba užívať život a na zakladanie rodín nemajú chuť? Podľa údajov OECD, čerpajúcich z prieskumov Eurobarometer z roku 2006, je skutočný počet narodených detí vo všetkých členských štátoch nižší, než ako by si matky želali. Nedá sa preto povedať, že nízka pôrodnosť je iba dôsledkom akejsi dekadencie mladých ľudí:
Iba nalievať peniaze nestačí
Vlády na trend klesajúcej pôrodnosti zareagovali zvýšenými výdavkami na podporu rodín, vďaka čomu v niektorých krajinách v posledných rokoch pôrodnosť rastie. Výsledky, ktoré jednotlivé krajiny dosahujú, sa však líšia od štátu k štátu. Všimnime si, ktoré štáty OECD dosahujú najvyššiu pôrodnosť. Sú to štáty ako Írsko, Francúzsko, Británia alebo škandinávske štáty. Naopak, najnižšia miera pôrodnosti je v štátoch strednej a východnej Európy, stredomorských štátoch, v Nemecku a Rakúsku. Krajinám s dobrou rodinnou politikou hrozí výrazne miernejšie starnutie obyvateľstva. Čo robia štáty s nízkou pôrodnosťou zle? V čom sa odlišuje politika podpory rodín v úspešných štátoch od politiky neúspešných štátov?
V nasledujúcom grafe vidíme celkové výdavky štátov OECD na podporu rodín. Táto podpora môže byť troch druhov. Jednak v podobe daňových úľav, akou je u nás napríklad daňový bonus. Ďalej sú to hotovostné dávky, ako napríklad materský príspevok, rodičovský príspevok alebo príspevok pri narodení dieťaťa. Treťou formou podpory rodiny sú verejné služby, teda predškolské zariadenia (jasle, škôlky a pod.). Ako vidíme, najvyššie výdavky na podporu rodín vynakladajú Írsko, Francúzsko, Británia, a škandinávske krajiny. Za nimi nasledujú nemecky hovoriace krajiny, krajiny strednej a východnej Európy, a krajiny stredomoria.
Je evidentné, že medzi výdavkami na rodinnú politiku a pôrodnosťou existuje priama úmera. Štáty s najvyššími výdavkami majú aj najvyššiu pôrodnosť, ktorá ďalej rastie. Dôležité však nie je len to, koľko peňazí štáty míňajú, ale aj na čo ich míňajú. A práve tu leží kameň úrazu. V najúspešnejších štátoch sú kľúčovou komponentou podpory rodín verejné výdavky smerujúce na služby predškolskej výchovy a opatery detí.
Aj náš štát vynakladá na podporu rodiny nemalé peniaze. Lenže táto podpora ide takmer celá len na rôzne hotovostné dávky a daňové úľavy. Podpora predškolskej výchovy detí je na Slovensku zo strany štátu zanedbávaná. To je pravdepodobne dôvod, prečo dosahuje rodinná politika, nech na ňu vynakladáme akékoľvek veľké peniaze, také chabé výsledky.
Zjednodušene povedané, zbytočne budeme rodičom vyplácať viac peňazí za narodenie dieťaťa, ak toto dieťa nemá kam chodiť do škôlky potom, čo sa matka vráti do práce. Takéto zvyšovanie výdavkov na podporu rodín nebude mať absolútne nijaký efekt na celkovú pôrodnosť.
Deti potrebujú lásku, ale aj jasle a škôlky
To, že podpora rodiny na Slovensku je príliš jednostranne zameraná len na hotovostné dávky a takmer úplne ignoruje predškolskú výchovu, si môžeme názorne ukázať niekoľkými porovnaniami. Pozrime sa najprv na podporu rodiny formou hotovostných dávok, konkrétne na výdavky na materský a rodičovský príspevok. Vo výdavkoch na tieto dávky v pomere k výkonnosti ekonomiky dosahuje Slovensko nadpriemerné výsledky, porovnateľné so škandinávskymi krajinami:
Na druhej strane, úplne evidentné je zaostávanie Slovenska v predškolskom vzdelávaní pre deti do 3 rokov. Jasličky pre najmenších sú na Slovensku nielen drahé, ale aj prakticky nedostupné. V predškolskej výchove detí vo veku do 3 rokov sme na poslednom mieste OECD:
A ako je to so škôlkami? V predškolskej výchove detí vo veku 3-5 rokov je situácia síce lepšia, ale ani zďaleka nie uspokojivá. Škôlky na Slovensku sú pre mnohé rodiny s deťmi príliš drahé alebo nedostupné. Cena súkromnej škôlky pre dieťa sa bežne pohybuje okolo 300 eur mesačne, v niektorých prípadoch sa môže vyšplhať aj na 600-700 eur. Aj databáza OECD potvrdzuje, že dostupnosť miest v škôlkach je na Slovensku podpriemerná:
Kindertagesstätte
Poďme sa teraz pozrieť, ako vyzerá rodinná politika v niektorých štátoch, ktoré čelia podobným problémom ako Slovensko. V Nemecku patrí podpora rodín medzi popredné témy tamojšej politiky. Vzhľadom na dlhodobo nízku pôrodnosť a hrozivé demografické predpovede Nemecka sa niet čomu čudovať. Nemecku pri pokračovaní súčasných demografických trendov hrozí podľa údajov Eurostatu nielen extrémne starnutie, ale aj výrazný pokles populácie:
Vrámci štátov západnej Európy bolo Nemecko v podpore rodiny doteraz považované skôr za odstrašujúci príklad. Príliš dlhý čas sa spoliehalo na model, ktorý je založený na predpoklade, že o dieťa vo veku do 3 rokov sa má starať matka v domácnosti, a úloha štátu spočíva skôr v jej ochrane a finančnej podpore. Tento model ale napriek vysokým výdavkom zo strany štátu neprináša žiadané výsledky. Štedrá finančná podpora štátu sa pretavuje do neprehľadného systému najrôznejších opatrení, dávok, úľav a dotácií. Je to márne. Niekoľkoročná prestávka z pracovného života, potrebná na výchovu malého dieťaťa, vedie ženy k tomu, že väčšina z nich má len jedno dieťa. Nemci sú so systémom nespokojní. Za oveľa lepšie považujú systémy Francúzska a Švédska, ktoré okrem peňazí poskytujú rodičom aj široko dostupnú predškolskú výchovu.
Nemeckí politici sa však rodinnej politike našťastie nevenujú len počas predvolebnej kampane. Štát na nepriaznivý vývoj začína reagovať. Nemecké vládne kabinety v posledných rokoch podporujú rapídne budovanie siete predškolských zariadení, tzv. KiTas (Kindertagesstätte), ktoré poskytujú univerzálnu starostlivosť o deti v predškolskom veku, najmä vo veku 1-2 rokov. Celkový počet KiTas v Nemecku je približne 52-tisíc. Od augusta 2013 má každé dieťa do 3 rokov zákonný nárok na miesto v KiTa. Miest je ale stále nedostatok. Záujem zo strany rodičov je enormný. Napriek tomu, že v rokoch 2006-2012 bolo vytvorených 270-tisíc nových miest, kapacity stále nestačia pokrývať dopyt. K dispozícii je zatiaľ iba 780-tisíc miest. Cieľom Merkelovej vlády je 1 milión.
Rozširovanie siete predškolských zariadení má širokú podporu parlamentných strán. Sporným bodom rodinnej politiky v Nemecku medzi pravicou a ľavicou nie je ani tak rozširovanie siete KiTas, ale skôr zavedenie nového rodičovského príspevku, tzv. Betreuungsgeld. O význame témy podpory rodín s deťmi pre nemeckú politiku každopádne svedčí, že nemecká ministerka pre rodinu Kristina Schröderová podporuje politiku vlády aj takýmito vystúpeniami:
Do očí bijúca nekompetentnosť
Toľko k rodinnej politike v Nemecku. A aké aktivity vyvíjajú v oblasti rodinnej politiky naši politici? Tak napríklad tu máme vládu. V jej programovom vyhlásení nájdeme k rodinnej politike iba všeobecné omáčky. O zvyšovaní dostupnosti predškolskej výchovy pre deti ani slova. Bohužiaľ, tristnosť celej záležitosti sa v tomto bode nekončí, ale iba začína.
Vláda v máji tohto roku slovami štátneho tajomníka ministerstva práce Buriana oznámila zámer odobrať rodinné prídavky nadštandardne zarábajúcim rodičom, následne ho po kritike stiahla. Tento nápad bol zlý minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, jediným cieľom navrhovaného opatrenia bola úspora verejných výdavkov. Návrh smeroval k zníženiu celkových výdavkov na podporu rodín. Ako však vieme, výdavky na podporu rodín sú na Slovensku pod priemerom OECD, čím trpia nielen rodiny s deťmi, ale aj pôrodnosť štátu. Po druhé, návrh sa nehodí do celkovej koncepcie sociálneho systému. Testovanie príjmu je bežnou súčasťou sociálnych systémov anglosaských krajín, ktoré však vychádzajú z inej filozofie, a v nadväznosti na to majú napríklad aj odlišne koncipované daňové systémy. Náš systém je založený na zásluhovosti. Ak platíte odvody, máte mať nárok na dávku.
Ešte hlúpejší je výrok poslankyne Viery Tomanovej z júla 2013 k návrhu zrušiť rodičovský príspevok pre pracujúce matky, podľa ktorého sa matka buď dobre stará o dieťa, alebo pracuje. Toto je myslenie ako z inej planéty. Celá Európa sa snaží zosúladiť kariéru matiek s rodičovstvom, podporuje prácu matiek na čiastočný úväzok, a chce im umožniť čo najskorší návrat do zamestnania po pôrode. Teda, celá Európa okrem pani Tomanovej. Na Slovensku je situácia o to horšia, že k výchove malých detí a poberaniu rodičovského príspevku matkami popri práci neexistuje podporná alternatíva v podobe širokej siete cenovo dostupných jaslí.
Pre korektnosť treba uviesť, že ani opozičné strany sa s rozumnými nápadmi nejdú pretrhnúť. V ich programoch nájdeme k podpore rodín všetko, okrem toho, čo by naozaj pomohlo. Opozičná SDKÚ-DS mala ešte v roku 2010 vo volebnom programe zvýšenie dostupnosti predškolských zariadení, pričom podpora rodín bola na prvom mieste programu. Avšak v aktuálnom programe, ktorý bol schválený koncom roka 2012 pod novým vedením, predškolské zariadenia úplne chýbajú. Namiesto toho program obsahuje nezmysly typu mladomanželské pôžičky alebo výstavba mladomanželských bytov financovaná z 2. piliera.
Celý problém by sa dal zhrnúť tak, že diskusia o politike podpory rodín na Slovensku je absolútne nesystémová. Namiesto poctivej analýzy politiky štátu ako celku sa predkladajú nekoncepčné ad-hoc návrhy, ktoré sú buď totálne nezmyselné alebo smerujú k zníženiu podpory rodín zo strany štátu. Diskusia o demografickom vývoji a starnutí obyvateľstva sa zvyčajne končí pri druhom pilieri. Málokto sa však seriózne zaoberá otázkou, ako systémovo zlepšiť podporu rodín a zvýšiť pôrodnosť detí.
Moderná rodinná politika, ako je praktizovaná v úspešných štátoch, má za cieľ čo najviac zosúladiť kariérny život žien s materstvom, zvýšiť celkovú pôrodnosť a uľahčiť výchovu detí všetkým rodinám. Častokrát sú to práve kariérne úspešné ženy, ktoré čelia najväčším prekážkam. Preto je také dôležité, aby mali mladé rodiny s deťmi k dispozícii kvalitné a cenovo dostupné predškolské zariadenia. Nie preto, aby výchovu zo strany rodičov nahradili, ale aby jej pomohli. Napríklad tak, že matka pracujúca na čiastočný úväzok by mohla počas pracovného času flexibilne využívať služby jaslí, a mimo pracovného času by sa mohla naplno venovať výchove dieťaťa.
Viac pre rodiny
Navrhujem preto nasledovné. Vážení politici, prestaňte navrhovať znižovanie pomoci štátu rodinám. Hľadajte úspory vo verejných výdavkoch inde. Napríklad v prebujnelom policajnom aparáte štátu. Pokúste sa radšej dosiahnuť, aby mohli mať rodiny v priemere nie jedno, ale dve deti. Je to investícia do budúcnosti našej krajiny. Podstatné však je, aby ste nedávali rodičom iba rôzne prídavky. Zamerajte sa hlavne na rozširovanie siete jasiel a škôlok, samozrejme pri zachovaní plurality poskytovateľov a slobody voľby pre rodičov. Tam potom môžete presunúť peniaze z tých nástrojov rodinnej politiky, ktoré nefungujú. Myslím, že mnohí rodičia by uvítali garantované a cenovo dostupné miesto pre ich dieťa v škôlke, aj keby kvôli tomu museli odpadnúť niektoré menej významné peňažné príspevky.
Mimochodom, vzdelávanie a výchova detí nie je len investíciou do budúcnosti, ale aj veľmi dobrým nástrojom na podporu rozvoja služieb a zvýšenie zamestnanosti. Naša zamestnanosť v sektore vzdelávania je totiž v porovnaní so štátmi OECD takisto podpriemerná.
