Vo svojom blogu som okrem iného poukázal na vysoké odvodové zaťaženie práce, vyplývajúce z nutnosti financovať relatívne štedré dôchodky. Zároveň som konštatoval, že ekonómovia považujú vysoké sadzby odvodov za jednu z prekážok rastu zamestnanosti. V žiadnom prípade som však v blogu nevyzval rovno k znižovaniu dôchodkov, ako píše pán Draxler vo svojom komentári. To by boli zbytočne tvrdé opatrenia, ktoré sa konali napríklad v Grécku a Rumunsku počas dlhovej krízy. Existujú aj menej drastické cesty. Pán Draxler tiež veľmi dobre vie, že som sa voči bezhlavému znižovaniu odvodov vždy staval skôr skepticky, napríklad aj pri návrhu odvodového bonusu Richarda Sulíka.
Nastavenie dôchodkového systému na Slovensku je, vzhľadom na výšku miezd a sadzieb sociálneho poistenia, ako aj vzhľadom na objektívne potreby iných vekových skupín, prehnane štedré. Sociálna politika nášho štátu je v súčasnosti jednostranne naklonená v prospech starších generácií a zanedbáva potreby detí, mladých ľudí a rodičov. Musíme si do budúcnosti nanovo zadefinovať priority. V podmienkach obmedzených finančných zdrojov táto debata prirodzene vyvoláva isté medzigeneračné napätie.
Lamentovanie nad nízkymi dôchodkami patrí k slovenskému politickému folklóru. Tvrdenia o zlej životnej úrovni slovenských dôchodcov mohli byť pravdivé v minulosti, situácia sa však zásadne obrátila. Chudobou na Slovensku dnes nie sú ohrození starší ľudia, ale predovšetkým deti, mladé rodiny s deťmi a osamelé matky. Podľa údajov Štatistického úradu, publikovaných v denníku SME, sú dôchodci najmenej ohrození chudobou spomedzi všetkých vekových kategórií obyvateľstva na Slovensku. V riziku chudoby je na Slovensku len 7,8% ľudí vo veku nad 65 rokov, avšak až 21,9% detí a mladistvých vo veku do 17 rokov. Vysoká miera rizika chudoby je u rodín s viac ako 3 deťmi (35,1%), ale aj u osamelých rodičov s jedným dieťaťom (27,5%). Na Slovensku v porovnaní s inými krajinami akútne chýbajú jasle a škôlky, ako aj nájomné byty. Ak chceme riešiť problémy seniorov na Slovensku, oveľa viac než ďalšie zvyšovanie dôchodkov by nám pomohla reforma dlhodobej starostlivosti.
Ak sa nám zdajú byť dôchodky na Slovensku v porovnaní s inými krajinami nízke, je to preto, lebo aj mzdy sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami nízke. V skutočnosti je slovenský dôchodkový systém svojou štedrosťou porovnateľný so systémami najbohatších európskych štátov, a v niektorých parametroch ich dokonca prekonáva. Napríklad, v Nemecku činí priemerná mesačná mzda približne 2900 eur, no priemerný dôchodok sa pohybuje len okolo 900-1100 eur, čo je približne tretina priemernej mzdy. Na Slovensku je priemerná mzda približne 800 eur, ale priemerný starobný dôchodok činí približne 400 eur, teda polovicu priemernej mzdy. Pomer dôchodkov k mzdám je na Slovensku štedrejší ako v Nemecku. V Nemecku sú na rozdiel od Slovenska starobné dôchodky zdanené. Veľká časť nemeckých dôchodcov býva v podnájme, čo znižuje ich disponibilný príjem o stovky eur mesačne. Niet divu, že v Nemecku existuje veľmi silný tretí pilier doplnkového dôchodkového poistenia, zatiaľ čo na Slovensku tretí pilier len prežíva.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je celkom logické, že aj sadzby sociálneho poistenia sú u nás výrazne vyššie ako v Nemecku (34,6% vs. 23,9%). Súvislosť medzi výškou odvodov a výškou dôchodkov je mimochodom ďalšia vec, ktorú si na Slovensku akosi nechceme pripustiť. K populárnym mýtom slovenskej politiky totiž patrí aj konštatovanie, že štát vezme zamestnancovi v priemere okolo 40% z jeho ceny práce na daniach a odvodoch. Číslo síce viac-menej sedí, ale aj tak je toto tvrdenie úplne mimo. Väčšina (približne 60%) daní a odvodov platených z ceny práce zamestnanca nejde do krku nejakého uja štátu, ale na starobné, vdovecké a invalidné dôchodky našich rodičov a starých rodičov. Ďalších 25% ide do zdravotníctva, a len 15% ide do štátneho rozpočtu v podobe dane z príjmu. Preto som vo svojom blogu napísal, že ak chceme znížiť odvody, budeme musieť otvoriť otázku nastavenia dôchodkového systému. Iné cesty, napríklad zrušením zdravotných odvodov a presunom financovania zdravotníctva na dane, nie sú podľa mňa reálne.
Tieto súvislosti si v iných krajinách uvedomujú. Nemecká vláda už pred rokmi svojim občanom jasne povedala, že bez reforiem v dôchodkoch vyletia sociálne odvody v Nemecku do nevídaných výšok. Na Slovensku je politika v ostatných rokoch bohužiaľ úplne odtrhnutá od reality. Tlačíme pred sebou obrovské problémy v podobe starnutia populácie, prepadu konkurencieschopnosti a neefektívneho štátu. Súčasná generácia politikov však reálne problémy krajiny ignoruje a namiesto toho nám predvádza bizarný kabaret, v ktorom sa zabávame na nahrávkach, bločkoch a komunikačných kiksoch našich nádejných spasiteľov. Preto by sme nemali ukazovať prstom na ľudí, ktorí bez servítky pomenujú nejaký problém. Aj keď tým búrajú populárne mýty, ktoré nám umožňujú žiť mimo reality a odkladať riešenia závažných problémov.
