Rakúsko
Od roku 2007 vládne v Rakúsku veľká koalícia sociálnodemokratickej SPÖ a konzervatívnej ÖVP. Kancelárom je sociálny demokrat Werner Faymann. Jeho vláda nezrušila Schüsselovu reformu trhu práce z roku 2003, ktorá zaviedla flexibilný zákonník práce. V Rakúsku preto napríklad už nepoznajú súbeh výpovednej lehoty a odstupného, namiesto neho majú podnikové fondy financované z odvodov zamestnancov. Faymannova vláda urobila v pracovnej legislatíve zmeny v niektorých parciálnych otázkach, napríklad pri prepúšťaní zdravotne postihnutých. Vláda nezrušila ani daňovú reformu pravicového ministra financií Grassera z roku 2005, ktorá znížila firemnú daň na 25%. Naopak, v roku 2009 vláda schválila zníženie daní z príjmu pre fyzické osoby.
Nemecko
V Nemecku síce momentálne sociálni demokrati nevládnu, v rokoch 1998-2005 však vláda sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera presadila účinné reformy trhu práce, sociálneho systému a daní. Reformy boli také zásadné, že viedli až k rozkolu v jeho strane SPD, z ktorej na protest odišlo jej ľavé krídlo pod vedením Schröderovho rivala Oskara Lafontaina. V rokoch 2005-2009 bola SPD pod vicekancelárom Steinmeierom koaličným partnerom Merkelovej CDU/CSU vo veľkej koalícii. Táto vláda nadviazala na reformy Schröderovho kabinetu napríklad znížením odvodov financovaným cez zvýšenie DPH o 3%. Cieľom bolo zníženie vysokých nákladov práce, čo sa napokon aj vďaka zdržanlivej mzdovej politike sociálnych partnerov podarilo. Merkelovej stredopravá vláda dnes politicky profituje z reforiem, ktoré presadila SPD. Nemecko má vďaka reformám výrazne lepšie podnikateľské prostredie ako susedné Francúzsko, ktoré takéto reformy neurobilo, čo sa viditeľne prejavuje aj na výkone týchto dvoch ekonomík. Kým v roku 2000 dosahovala nemecká ekonomika úrovne 118% priemeru EÚ a francúzska 115%, do roku 2011 tento pomer vzrástol na 121:108 v prospech Nemecka. Verejné výdavky vo Francúzsku v rokoch 2001-2012 vzrástli z 51,6% HDP na 56,6% HDP, v Nemecku klesli zo 47,6% HDP na 45,0% HDP. Nezamestnanosť v Nemecku za toto obdobie výrazne klesla, vo Francúzsku vzrástla. No a kým bežný účet platobnej bilancie Nemecka sa za toto obdobie prehupol z deficitu do prebytku, vo Francúzsku to bolo presne naopak.
Francúzsko
Smer-SD sa politickou orientáciou na francúzskych socialistov netají. V skutočnosti nie sú kroky francúzskej vlády namierené úplne rovnakým smerom ako tej našej. Francúzska vláda chce zvýšiť daňovú sadzbu pre príjmy fyzických osôb nad 150-tisíc eur ročne na 45%, plány prezidenta Hollanda na zavedenie 75%-nej sadzby pre príjmy nad 1 milión eur narazili na ústavný súd. Vláda však zároveň znižuje sadzbu dane pre veľké firmy z 33,33% na 30%. Celková suma daňových úľav pre firemný sektor by mala dosiahnuť 20 miliárd eur. Vláde sa tiež podarilo dohodnúť so sociálnymi partnermi miernu reformu pracovného trhu, ktorá zavádza flexikonto po vzore Nemecka. Podľa Financial Times v roku 2008 až 1,5 milióna pracovných miest v Nemecku využilo inštitút flexikonta, čím sa zabránilo strate pracovných miest. Doterajšie snahy o radikálnejšiu reformu francúzskeho trhu práce stroskotali na štrajkoch odborov. Podľa ekonómov potrebuje Francúzsko ďalšie reformy, jeho pracovný trh je naďalej preregulovaný a daňová záťaž tu patrí k najvyšším v Európe.
Belgicko
V Belgicku je pri moci široký kabinet socialistu Elia di Rupa. Opatrenia vlády na oživenie ekonomiky neboli razantné, no vďaka zníženiu deficitu sa podarilo dosiahnuť pokles úrokových sadzieb belgických štátnych dlhopisov z vyše 6% na približne 2%. Vláda zaviedla niekoľko noviel daňových zákonov, ktoré boli skôr apolitického charakteru. Najvýraznejšou zmenou v daňovej oblasti je zjednotenie dane z kapitálových príjmov na 25%.
Dánsko
Stredoľavý kabinet premiérky Helle Thorning-Schmidt razí skôr centristickú politiku. Vláda s podporou pravicovej opozície schválila daňovú reformu, ktorá posúva najvyššiu daňovú sadzbu do vyššieho pásma a tak znižuje efektívnu daň pre stredné a vyššie príjmové skupiny. Zvyšuje sa aj daňový kredit pre nižšie príjmové skupiny. Firemná daň vo výške 25% bude klesať od budúceho roku o 1% ročne, kým nedosiahne 22% v roku 2016. Dánsko je tiež známe systémom Flexicurity, ktoré umožňuje flexibilné zamestnávanie i prepúšťanie pracovníkov.
Fínsko
Vo Fínsku sú sociálni demokrati menším koaličným partnerom liberálnych konzervatívcov. Ministerka financií za sociálnych demokratov Jutta Urpilainen razí v eurozóne tvrdú politiku škrtov a reforiem. Fínsko v minulom roku znížilo firemnú daň z 26% na 24%. V roku 2014 ju plánuje znížiť na 20%.
Taliansko
Nový premiér Enrico Letta je za stredoľavú Demokratickú stranu. Talianska vláda sa opiera o podporu širokej koalície s Berlusconiho stranou Ľud slobody. Premiér zrušil plánované zvyšovanie daní predchádzajúcej Montiho vlády s cieľom získania podpory pracových strán. Sľúbil znižovať dane, zatiaľ však nekonkretizoval, ako chce zároveň dodržať deficit. Nie je žiadnym tajomstvom, že pre prežitie eura je uskutočnenie potrebných reforiem v Taliansku nevyhnutné.
Litva
Premiérom Litvy je sociálny demokrat Algirdas Butkevičius. V Litve je rovná daň 15%. Vláda ju nechce zrušiť, zvažuje však zlúčenie dane z príjmov fyzických osôb a zdravotných odvodov.
Malta
Novým premiérom Malty je od marca 2013 Joseph Muscat z Labour Paty. Sľubil zrušiť daň z príjmu pre ľudí s minimálnou mzdou.
Rumunsko
Poslednou krajinou EÚ, v ktorej vládne ľavica, je Rumunsko. Premiérom je Victor Ponta. Ten sa dostal k moci vďaka tomu, že počas krízy pravicová vláda presadila drastické a veľmi nepopulárne škrty platov, ako aj zvýšenie DPH o 5%. Pontov kabinet však skôr než hospodárskou politikou púta pozornosť zásahmi do nezávislosti súdnictva a politickou vojnou s prezidentom Basescum, ktorá vyústila do politickej krízy a predčasných volieb. V nich dostal Ponta 61% hlasov. Premiér špekuluje o zrušení rovnej 16%-nej dane, no zatiaľ v tomto smere neohlásil žiadne konkrétne kroky. Jeho vládu by za štandardnú európsku sociálnu demokraciu pravdepodobne označil málokto.
Záver
Politický marketing Smeru-SD je dobrý. Hovoriť o férovejšom rozdelení koláča v prospech zamestnancov je tiež dobré. Modernú a štandardnú sociálnu demokraciu však nerobia slová, ale skutky. Nezáleží totiž na ideologickom zafarbení vlády, ale na tom, či robí správnu politiku. Štáty, ktoré uskutočnili potrebné reformy, sú na tom dnes lepšie ako tie, ktoré reformy nerobili. Najúspešnejšie čelia kríze krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko alebo Poľsko. Aj tie európske vlády, ktoré nerobia veľké reformy, prinajmenšom zachovávajú niektoré kľúčové reformy a snažia sa urobiť aspoň umiernené reformy trhu práce a daní. Žiadna európska vláda neuskutočňuje masové rušenie reforiem. Naopak, najmä v silných sociálnych štátoch sú vlády tlačené do reforiem ekonomickou realitou bez ohľadu na ich ideologickú orientáciu. Ak chce Ficova vláda robiť modernú hospodársku politiku, akú robia pravicové i ľavicové vlády v úspešných krajinách, prinajmenšom pri zákonníku práce a firemných daniach by mala svoje rozhodnutia zvrátiť. Prečo hľadá inšpiráciu v zaseknutom Francúzsku, ak pre pracujúcich je evidentne lepšia politika reforiem, aké urobili napríklad nemeckí sociálni demokrati?
