Chrániť a zveľaďovať mestské parky či lesoparky obohatené o fontány, jazierka vyžaduje neustále kompromisy. Stromy, ktoré rástli desiatky rokov dá developer vyrúbať šmahom ruky, vraj tienili či zavadzali jeho projektu:-). Výstavba nových obchodných centier, sídlisk (štvrtí) ide dopredu a často valcuje zelené oddychové zóny. Aby sa nepovedalo, investor symbolicky nasadí okolo budov kúsoček trávy a stromy „tintítka“, ktoré plnia skôr dekoratívnu ako klimatickú funkciu. Obyvatelia sa nemajú kde skryť pred horúčavami, či posedieť v príjemnom prostredí. Prednosť má asfalt, cesta a parkoviská pre autá.
Význam a funkcia zelene
Žijeme v krajine, kde máme veľa lúk, lesov a vodných zdrojov. Investovať však do rozvoja životného prostredia sa ekonomicky veľmi nevypláca. Potom prioritne sa menia naše mestá na „betónové džungle“. Ku kvalite života však patrí aj spolupráca s prírodou.
Výsadba zelene, stromov a drevín spĺňa niekoľko dôležitých funkcií súčasne. Chráni pôdu, vodu, ovzdušie, zachováva rozmanitosť rastlín a živočíchov. Plní úlohu krajinotvornú, estetickú, rekreačnú a liečebnú. Tiež hydrickú plniacu ochranu pred povodňami. Ďalej izolačnú, ktorá sa posudzuje z hľadiska ochrany pred škodlivými látkami, hlukom, vetrom a žiarením. Dreviny majú účinný vplyv na psychiku človeka atď. Viac na http://www.sopsr.sk/web/?cl=4101. Mnohým to už začína dochádzať. Odstraňujú asfalt z námestí:-), sadia stromy, či zatrávňujú strechy.
Mestá pre život
Civilizačný trend rozvoja mestských sídiel v EÚ vyvažuje zelená infraštruktúra. Mestá ako Viedeň, Mníchov či Kodaň majú niekoľko mestských parkov s oddychovými zónami a rozsiahlymi cyklotrasami. I na Slovensku sú mestá kde sa snažia zladiť prírodu s mestskou výstavbou. V Košiciach je niekoľko oddychových zón (parkov) a vznikajú ďalšie http://www.kosicednes.sk/pribeh-prepletenych-vrb-by-mohol-rozpravat/
Aj niektoré sídliská viac odolávajú „betonizácii“. Železníky, kde bývam, sú dobrým miestom pre rodiny s deťmi.
Občania sa aktivizujú, okrem skrášľovania svojich balkónov sa starajú aj o záhradky pred panelákovými blokmi, podporujú rozvoj detských ihrísk, športovísk a parkov s lavičkami.
Sídliská bez áut
Veľkým problémom sídlisk je parkovanie áut. Vznikajú síce nové parkoviská, podzemné i nadzemné najmä pri obchodných centrách, čo ale nepostačuje. Pretože ľudia vlastnia aj viac ako jedno auto, (za posledných 25 rokov sa ich počet na Slovensku takmer zdvojnásobil http://www.minv.sk/?celkovy-pocet-evidovanych-vozidiel-v-sr), motoristi tak parkujú aj na chodníkoch či na tráve.
Je preto na zváženie v záujme životného prostredia regulovať pohyb a parkovanie áut vo veľkomestách. Napríklad špeciálnou daňou pre vlastníkov viac ako jedného auta. Táto daň by sa použila pre kvalitnejšiu MHD či rozvoj cyklotrás. Inšpiráciou nám môže byť aj Dánsko, ktoré plánuje vytvoriť predmestie bez áut http://beatknowledge.sk/prva-vystavba-danskeho-predmestia-svojho-druhu-bez-aut/.
Využime trendy
Dnešným trendom mestských ľudí je návrat k prírode. Chcú bývať v domčeku v blízkosti mesta, kupovať Bio, Eco a Fresh. Mať malú záhradku, niečo si dopestovať, večer s priateľmi grilovať. Či doma si vyrobiť drevenú stoličku. V obchode si kúpiť retro bicykel i audou techniku. Využime tieto trendy, pre záchranu miest, kde sa dá lepšie žiť.
Tomáš Michalík
