Jozef Srubick prežil celý svoj život v USA kde emigrovali jeho rodičia po vojne. Po strednej ekonomickej škole pracoval ako účtovník v malej firmičke. Až raz ho zaujali akcie a investovanie. V sedemdesiatom druhom založil poradenskú spoločnosť, no a ostatné je už len história. Dnes má majetok v hodnote 320 miliárd USD.
70 ročný Jozef už má väčšinu života za sebou a zarábať peniaze ho už veľmi nebaví. Má totiž toľko investičných portfólií, že sa mu už peniaze množia samé. Aj keby od rána do večera sedel na zadku, ročne takto zarobí 450 miliónov dolárov. Jozef si povedal, že je čas skúsiť niečo iné. Zo školy a zo života mal ekonomické znalosti o tom, ako funguje voľný trh, konkurencia, dopyt, či ponuka. A tak mu napadla revolučná myšlienka. Peniaze investuje a pokúsi sa zničiť kapitalizmus. Prečo ? Proste chcel vedieť, či to dokáže. Vedel, že USA je obrovský trh, tu by sa mu to asi nepodarilo. Preto si zvolil za "projekt" domovskú krajinu svojich rodičov - Slovensko.
Jeho plán bol prostý. Nebude nikoho podplácať, ani si kupovať médiá, nechcel vstúpiť ani do politiky. Bude jednoducho podnikať a súperiť s ostatnými podnikmi. Ako by však toto súperenie malo zničiť kapitalizmus ako ho poznáme ? Jozef chcel vytlačiť konkurenciu z trhu, až by na tom trhu neostal nikto, len on sám. Vtedy by si mohol povedať, že zastavil tvorbu zisku, teda, okrem samého seba, avšak Jozef na zisk nehľadel. Z štúdia ekonómie vedel, že žiadna firma nemôže byť dlhodobo na trhu, ak je stále v strate a že skôr či neskôr skrachuje. Preto sa neorientoval na sektory, kde bolo príliš ťažké sa udržať dlhodobo v zisku. Tiež vedel, že existujú sektory, ktoré sú viac ziskovejšie ako iné. Analýzou slovenského trhu si napokon povedal, že to najskôr vyskúša v bankovom sektore. Ten už 30 rokov nebol ako celok stratový ešte ani raz. Skvelá voľba.
Jozef teda založil svoju vlastnú banku. Splnil podmienky, ktoré od neho vyžadovala NBS aj ECB a mohol začať. Vložil do nej svoj počiatočný kapitál a začal ponúkať bankové služby. Keďže mal veľmi dobre zanalyzovaný bankový trh, robil presne to, čo ostatné banky, ponúkal rovnaké účty, rovnaké úvery a rovnaké bankové služby, avšak s jedným jediným rozdielom. Keďže nehľadel na zisk, ale na "splnenie cieľa", tak svoju ziskovú maržu nastavil na 0,1% . Kým iné banky na Slovensku mali zisk aj 200 miliónov eur ročne, on mal zisk 20 tisíc eur ročne. Nevytváral takmer žiadne zisky, avšak jeho poskytované služby boli pre občanov lacnejšie. Ponúkal účty bez mesačných poplatkov a úvery rádovo o niekoľko percent nižšie. Občania si to začali všímať. Kým vo svojej banke platili 6,50 eur mesačne za vedenie účtu a úrok na hypotekárnom úvere mali 1,19% p.a. a na spotrebnom úvere 7,9% p.a., v Jozefovej banke mu ponúkali účet zadarmo, hypotekárny úver s úrokom 0,69% p.a., či spotrebný úver s úrokom 3,9% p.a. , všetko čo bolo potrebné spraviť, bolo k nemu prestúpiť. A ľudia to aj húfne začali robiť. Všetky služby, ktoré ponúkal, boli totiž lacnejšie ako u konkurencie, pretože svoje ceny nenavyšoval ziskovou maržou. Po dvoch rokoch sa k nemu presunulo 80% všetkých občanov a percento naďalej stúpalo. Ostatným majiteľom bánk sa neoplatilo "riskovať" a znižovať na Jozefovu úroveň svoje zisky, preto radšej z trhu začali odchádzať. Tie banky, ktoré ostali sa snažili Jozefa potopiť súdnou cestou. "Pošlite naňho protimonopolný úrad !" Jozef však odpovedal : "Ja vám ale nebránim podnikať."
Skúšali aj inak, emočne: "Kvôli vám prídu o prácu tisícky Slovákov !" Jozef odpovedal : "Nie, neprídu, ja ich rád zamestnám."
Po štyroch rokoch odišla z trhu aj posledná banka, neoplatilo sa jej totiž podnikať za tak malé zisky a svoj kapitál presunula do iných krajín. Jozef dokázal to, čo si zaumienil. Z bankového trhu vyhnal kapitalizmus, svoju banku udržiaval na 0,1% hrane ziskovosti. Žiadna iná banka sa neodvážila prísť mu konkurovať, aj keď jej v tom nikto nebránil. Z trhu, kde bol celkový ročný zisk 800 miliónov eur vytvoril trh so ziskom 20 tisíc eur, všetky peniaze sa otáčali v banke.
Vraví sa, že kapitalizmus je potrebný kvôli konkurencii a tá je zas potrebná na inovácie, ktoré sú zas potrebné na zvyšovanie efektivity práce, ktorá zas vytvára vyššie hodnoty. Toho všetkého si bol Jozef vedomý. Vedel, že komunistické krajiny na konci osemdesiatych rokov skrachovali kvôli tomu, že nedokázali so západom držať krok v produktivite práce, pretože neinovovali, pretože tam neexistovala konkurencia, ktorá by ich hnala vpred. Toho všetkého sa chcel vyvarovať. Pozorne preto sledoval trendy v okolitých krajinách aby mu náhodou niečo neušlo. Každý trend, ktorý sa v zahraničí uchytil a zvýšil efektivitu práce preto okamžite aplikoval aj na Slovensku, tým zabezpečil, že jeho banka neprešľapávala na mieste. Vylepšil a zjednodušil internet banking, zrýchlil schvaľovanie úverov, zjednodušil bezkontaktné platby, zefektívnil výber a vklad peňazí. Presne tak, ako to robili ostatné banky v iných štátoch.
Jozef po štyroch rokoch zničil kapitalizmus v bankovom sektore. Tu však neskončil a pokračoval ďalej. Energetika, stavebníctvo, výroba ocele, zdravotníctvo, drevospracujúci priemysel, služby. Z trhu vytlačil všetky firmy, ktoré operovali so svojim podnikaním celoplošne na celom Slovensku. Založil firmu, ziskovú maržu znížil na minimum a zamestnával stále viac ľudí z iných firiem, ktoré krachovali, čím rozširoval svoje podnikanie. Nepúšťal sa však do podnikania v regiónoch, kde mali malé a stredné podniky svoje menšie trhy. Regionálne podnikanie bolo príliš špecifické a príliš rýchlo sa na trhu menili podmienky, preto ani taký skúsený investor ako bol Jozef, si netrúfol vytláčať z trhu malé a stredné podniky. Ale Jozef bol spokojný. Nezmenil princípy ponuky tovarov a služieb, práve naopak, vylepšil ich. Inovácie čerpal zo zahraničia, nikto neprišiel o prácu a každému sa zlacnili kupované produkty priemerne o 20%. Jozef zničil kapitalizmus.
