Nakoľko však rozumiem interným predpisom, musím si sledovať dennú dochádzku, príchody a odchody. Každé odkliknutie, každú sekundu, som proste dochvíľny. Že vraj nerobím nadčasy ? A tá minúta plus v dochádzke je čo ? Nebol to náročný deň, aspoň nie pre mňa. Ako vravím, povinnosti vybavené do 13:00:00. Za to by ma ešte mali pochváliť aký som produktívny. Je to ako v škole. Pokarháte snáď žiaka, ktorý vám prvý odovzdá písomku ?
Piatkových 16:00:00 je iných ako pondelkových 16:00:00. V pondelok idem z práce domov. Ale v piatok ? V piatok idem domov v sobotu. Aj preto sa tak teším. Po dlhšom čase sa stretnem s kamošmi z vysokej, skočíme „na jedno“, aby sa nepovedalo, že sme opilci. Chvíľu podebatíme a uvidíme kam nás nálada zavedie.
16:08:13 nasadám do busu, bez lístka, mne sa to predsa nemôže stať. O chvíľu vystupujem a prestupujem do električky. O dve chvíle neskôr vystupujem na Námestí SNP. Dnes bolo o čosi plnšie ako iné piatky. Ale inak nič zvláštne. Bezďáci vedú za okrúhlym stolom, pardon, stromom diskusiu o ničom. Mladé baby, akoby sa báli módnej polície, si vykračujú smelým krokom z jednej strany ulice na druhú. Je ich toľko, že si ich dávam „na Milana Lasicu“. Na každom rohu sa partičky násťročných vychechtávajú na veciach, ktoré sú smiešne len im, no a atmosféru typického piatkového podvečera dopĺňajú križujúce sa električky s davmi ľudí, ktorí vystupujú a zas nastupujú. Ale mám pocit, že tej atmosfére stále niečo chýba..... Aha jasné.
Kamoši !
Nie sú tu !
Meškajú ako vždy. „Ešte asi neodovzdali písomku“, pomyslím si.
Zapálim si teda malborku a idem smerom k obchodnej, že vraj s cigou čas zbehne skôr.
Zrazu moje oči vyruší skupinka asi päťdesiatich ľudí, ktorí stoja naľavo odomňa, na mieste kde sa konajú rôzne protesty, či zhromaždenia. Veď viete, pred tou veľkou bronzovou sochou Ľudovíta Štúra.
Sú poobliekaní v celom čiern......... Ale prosím vás, veď ja viem, že je to Partizán !
Momentík, tipnem cigaretu, cssssssss.
Takže, sú poobliekaní v celom čiernom, zrejme koženom. Niektorí aj v koženkovom. Drvivá väčšina sú mladí muži vo veku od 20 do 40 rokov. Vyholené hlavy, kožené bundy, bombery, čierne tričká s bieločervenými anarchistickými nápismi, strieborné retiazky, čierne, prípadne maskáčové kapsáčové nohavice a zopár kanád. Nad ich hlavami vejú podomácky vyrobené transparenty.
„Príliš vysoko ich teda nedržíte chalani !“ Rozoznám akurát dva. Na jednom ja fixou napísané Hesso na hrad. Na druhom prečiarknutý nápis SHARP.
Čo to má akože byť ? Čo tie nápisy znamenajú ? Č-čo čo sa to deje ? To sú skinheadi ? V centre Bratislavy ? Čo mi ušlo ? Majú nejaký zraz ? Alebo len boli kenvelo bundy v akcii a pri väčšom odbere strihanie zadarmo ? Toto som zmeškal ???
// Noir film vsuvka: O tejto skupinke Nazi Skinheads sa teraz budeme baviť častejšie. Nechcem ich volať „tá skupinka“, alebo „skupinka Nazi Skinheads“, alebo „tí paťdesiati“ , alebo „tí holohlaví“ , preto pre uľahčenie ich budeme volať Čierne zápalky. Chápete. Akože.... čierne telo, no a , a tak. Koniec Noir film vskuvky. //
Okolo Zelených búnd .... sakra !!! ..... Okolo Čiernych zápaliek sa začali tvoriť skupinky zvedavcov. Ani som si neuvedomil a zrazu som vlastne tým zvedavcom aj ja a dokonca som v jednej takej skupinke na čele. No to mi tak chýbalo, ešte ich budem provokovať. Predral som sa teda na koniec tej „mojej“ skupinky, našiel si aký taký výhľad a sledoval som, čo sa bude diať.
Po chvíli Čierne zápalky orchestrálne spustili: „Slovensko je biele ! Slovensko je biele ! Slovensko je biele ! ..“ Niekoľko krát sa táto hláška opakovala, aby ju takmer okamžite nahradila iná „White power ! White power ! White power ! „
Zvedavci okolo mňa sa na seba začali pozerať s výrazom v tvári reprezentujúcim tak veľa pocitov naraz, že ak by som nevedel, z čoho sú taký rozčarovaný, myslel by som si, že im tajné služby v neviditeľných plášťoch na mieste vykonávajú lobotómiu.
Keďže ja som už lobotómiu podstúpil, tak somnou tieto „biele“ výkriky akosi nič nerobili. Začal som rozmýšľať nad niečim iným : „Ak je toto zhromaždenie legálne, tak Matúš Vallo sa s tým liberalizmom vážne nej*be. „
Proste vau. Čierne zápalky v centre Bratislavy plnom ľudí skandujú rasistické heslá.
Jemne som kýval s hlavou hore dole a s vyšponovaným obočím a mimikou úst ala bulldog vyjadroval údiv nad tým, čo práve vidím.
Čisto fakticky. Nie sú násilní. Stoja, držia transparenty, kričia, resp. nahlas prezentujú svoje názory. Žiadne bitky, žiadne hádzanie stoličiek. Čau football hooligans !
Nakoľko mi toto ich zhromaždenie nedalo taký stun (čítaj „stan“ , čau Dota2, angl. stun = omráčiť), ako ostatným zvedavcom, spravil som si teda foto, krátke video a pobral som sa ďalej.
Prešiel som asi jeden meter, keď sa predomňa postavil mladý muž asi v mojom veku, možno trochu starší. Mal hnedé, na krátko ostrihané kučeravé vlasy. Prekvapivo bol tiež v čiernom, ale svetri, zrejme nepatril k nim. V jednej ruke držal takú tú malú modernú kameru na statíve a v druhej mikrofón.
„Dobrý deň, som novinár z internetového denníka pre malých a stredných podnikateľov. Chcel by som o tomto zhromaždení natočiť krátky dokument aj s reakciami publika. Vedeli by ste mi odpovedať na pár otázok?“
Niekoho zaujíma môj názor ? Konečne.
„Jasné, môžeme.“ Vravím.
Novinár: „Viete kto sú títo ľudia ?“
Ja: „Zrejme áno. Je to nejaká ultrapravicová odnož skinheadov. Rasisti. Volám ich Čierne zápalky.“
Novinár: „Čierne zápalky ? Akože odspodu čierny, no a ....“
Ja: „... aaa tak ďalej áno.“
Novinár: „To je chytré. Čo na nich vravíte?“
Ja: „No, nechcel by som ich stretnúť v noci v tmavej uličke. Je naozaj málo skupín, ktoré by ste vtedy nechceli stretnúť a títo patria medzi nich. Nesúdim práve ich osobne. Správajú sa na ich pomery slušne. Kamarát mal ale s podobnými zlú skúsenosť. On ich v tej tmavej uličke stretol, no a skončil so zlomenou sánkou. Určite som preto na pozore, aj keď súdiť ľudí podľa vzhľadu je vraj podľa niekoho už prežitok.“
Novinár: „Samozrejme. Čo myslíte, kedy príde polícia a zoberie ich ako tých futbalových fanúšikov v centre ? „
Ja: „Prečo by ich mala prísť rozohnať polícia ? Veď len vyjadrujú svoje názory. Ak je toto zhromaždenie legálne, potom nech ostanú.“
Novinár: „To si naozaj myslíte, že toto zhromaždenie je legálne ?“
Ja: „No, máte pravdu, zrejme je nelegálne, toto by cez magistrát neprešlo. Ale mohlo by.“
Novinár: „Mohlo by ? Veď sú to rasisti, hlásajú o nadradenosti jednej rasy nad druhou. Pre dnešnú spoločnosť neprijateľné. Chcete aby sme sa vrátili späť do otrockých čias ? Alebo do čias nacizmu ? Takéto prejavy sa musia zakázať. Musí byť trestné verejne vyjadrovať názor , že biela rasa je viac ako iná rasa. Čo musí, ja dúfam, že to už trestné je. Snáď s nimi nesympatizujete.“
Ja: „S ich názormi nesympatizujem. Sympatizujem ale so slobodou vyjadrovania názorov.“
Novinár: „Prepáčte, ale vy ste sa snáď zbláznil. Toto nie je sloboda názoru. Je to zvrátená viera a zvrátená ideológia, tá sa musí zakázať.“
Ja: „A ak by sa nezakázala, tak čo ? Stane sa z vás rasista preto, že tú tie Čierne zápalky vyjadrujú svoje názory ? No myslím, že nie. Stane sa rasista zomňa ? Nikdy ! Viete, ja sa tiež bojím rasizmu. Ale koniec koncov, rasizmus je len slovo. To ľudia z neho robia hmotnú vec. Vy ľudstvu neveríte ? Neveríte, že je ľudstvo schopné poraziť rasizmus tvárou v tvár ? Rasizmus ako taký nezakážete, zakážete o ňom len rozprávať, ale on tu vždy bude. Predstavte si hladného vlka, ktorý je zatvorený v klietke. Dobre viete, že ak by ste ho pustili, tak vás roztrhá. Zomriete. Pustili by ste ho ?“
Novinár: „Samozrejme, že nie. Veď je to vlk ! A ešte k tomú hladný vlk ! Vidíte, veď to vám celý čas vravím a vy ste na to použili správny príklad. Rasizmus je ten vlk, ak ho pustíte, roztrhá vás !
Ja: „Nie ! Vy zle uvažujete. Toto som vám určite nechcel povedať. Viete prečo vás ten vlk roztrhá ? Nie preto, že je to vlk. Roztrhá vás preto, že je silnejší ako vy. Toto je ten inštinkt, ktorý vám bráni ho vypustiť. Jeho sila je väčšia ako vaša, vy už dopredu viete, že prehráte. Je úplne jedno, že je to vlk.... No a čo teraz s tým rasizmom ? Jeho zakazovaním mu dávate pocit, že je silnejší ako vy. On si myslí, že si myslíte, že je silnejším. Ako ho teda chcete poraziť, keď si bude vždy myslieť, že je silnejší ? Alebo snáď je ? Je rasizmus silnejší aho trebárs humanizmus, alebo ako kresťanstvo ? To mi chcete povedať ? Toto nie je víťazstvo. To je ako keď sa futbalisti jedného tímu vytešujú, že vyhrali zápas, pričom ich súper ani len nenastúpil. Možno som naivný, ale ja ľudstvu verím. Verím v takú spoločnosť, ktorá bude okolo Čiernych zápaliek skandujúcich svoje názory len tak prechádzať, nevšímať si ich, považovať ich za blúdiacich. V slušnej diskusii podľa mňa nemajú šancu. Ale treba tú šancu dopriať aj im. Nech sa ukáže ako si na tom ľudstvo stojí v slobodnom výbere. Samozrejme, jedna letiaca stolička, alebo vyhrážanie sa smrťou, hneď nech si ich berú policajti. Rovnako ako na akomkoľvek inom stretnutí.... Poviem to ešte trochu inak. Máte pravdu v tom, že na rasizmus si musíme dávať pozor. Dokonca si myslím, že každý človek sa rodí ako rasista, ale až život vo vyspelej spoločnosti mu ukáže, že je to len prežitok zakorenený v jeho inštinktoch, v jeho DNA. Rasizmus nevymysleli ľudia, ale príroda. Videli ste tie dokumenty, kde amazonskí indiáni prvý krát videli bieleho muža ? Tí o rasizme určite nikdy nepočuli a aj tak ho brali ako nepriateľa, v prvom rade kvôli inej farbe pokožky. Mali z neho strach. Až keď zistili, po vzájomnej interakcii mezdi sebou, že sa nie je čoho báť, opustil ich aj strach z inej farby pokožky, aj strach z neznámej bytosti. Poraziť rasizmus sa nedá, lebo sa s nami rodí, dá sa ale porážať. Každý deň, stále, neustále. Ako ? Spoločne. Ľuďom a najmä deťom treba ísť príkladom, ukázať im vzájomnú interakciu, nech to vidia sami. Na vlastné oči, že na farbe pleti nezáleží. Spoločnosť musí ísť príkladom. Len tak sa dá rasizmus porážať. Ak ho zatvoríte do klientky, tá klietka sa bude zväčšovať do takých rozmerov, že zrazu bude viac priestoru vo vnútri než vonku. Nech si teda kričia tie ich white power. Mojou zbraňou je humanism in 21st fucking century.“
Novinár: „Sorry kámo, mne sa v polke tvojho monológu vybila baterka. Zabudol som, že už nenahrávam. Z dokumentu teda asi nič nebude, ale ďakujem za názor. Nie je zlý. Tak ja teda letím, maj sa, teda, dovidenia. A ďakujem.“
Ja: „Na tú kameru som už aj zabudol.Tak aj ty sa maj.“
Novinár sa začínal pomaly vzďaľovať, po piatich metroch sa ešte raz otočil pozrel namňa a v tom ma nenapadlo nič iné, len zdvihnúť ruku zovretú v päsť a rozlúčiť sa s ním slovami: „Battery power !“
Novinár zdvíhajúc kameru: „Hej, hej, jasné, aj tebe.“
-
-
-
-
-
Kamoši ! Tak predsa ste došli !
Kamoš: „Áno došli sme, prepáč, že meškáme. Ináč, čo to je za zhromaždenie ? Počujem dobre, že sa tu skandujú rasistické heslá ?“
Ja. „No, áno, skandujú. Nevšímaj si to. Ideme na to „jedno pivo“ ?“
Kamoš: „Že váhaš ! Už ma pekne smädí !“
