Juvenoia. Ide o výraz ktorým sa označuje niečo ako strach o mladú generáciu, že bude príliš hlúpa na to, aby mohla v budúcnosti spravovať tento svet. Slovo vzniklo spojením slov „juvenile“ z latinského „iuvenilis“, čo znamená mladý a slova „paranoia“ ktoré môžeme vysvetliť ako ilúzia strachu a nedôvery voči iným vplyvom, väčšinou voči správaniu iných ľudí. Juvenoia.
Výraz síce vznikol (podľa wikipédie) v roku 2010, ale dá sa použiť na výroky staré niekoľko sto rokov. Aristoteles poznamenal, že „mladí ľudia si myslia, že vedia všetko“ . Pričom rozprával len o ľuďoch mladších od neho o pár desiatok rokov.
alebo
1871 (The Sunday magazine) : „Umenie písaného textu zomiera. Kedysi sme list za 9 centov využili celý, ale dnes sme príliš zaneprázdnený na túto zastaranú korešpondenciu a posielame si len krátke a rýchle správy namiesto toho, aby sme si sadli a mali príjemný rozhovor s kusom celého papiera“
1884 (The Medical record) : „Bohužiaľ, lídrom v charakteristike moderného biznisu sa stalo ponáhľanie sa. Za starých čias to bolo iné.“
1891 (Israel Zangwill, Bachelors club) : „Nikdy v histórii ľudia nepísali toľko gramatických chýb ako teraz.“
1907 (The Journal of Education, volume 29) : „Každý člen našej modernej rodiny je zaujatý vlastným časopisom, ktorý si v tichosti číta, doma pri ohni a s nikým sa nerozpráva“
V roku 1968 sa titulok časopisu TIME volala Generation Gap.
Podobný príklad sa nájde napr. na cestách. 20-ročný vodič auta nadáva na 2-ročného vodiča, že nevie jazdiť. A že „dnešná mládež“ predstavuje na cestách vyššie riziko autonehody ako za „starých dobrých čias“.
Vytváranie generačných rozdielov má pôvod aj v memorovaní informácií. Mozog nám chce zlepšiť život a je naprogramovaný tak, že si z minulosti pamätáme viac pozitívnych skúseností a zážitkov ako tých negatívnych. Zdá sa nám, že kedysi bolo všetko lepšie.
Urýchľovačom vzniku generačných rozdielov bola najmä povinná školská dochádzka. Deti sa nemuseli celý deň stýkať len s rodinou rozvetvenou v rôznych vekových kategóriách, ale svoje názory začali zdieľať medzi rovesníkmi. Rovesníci sa čoraz častejšie začali stretávať medzi sebou a utvrdzovať svoje názory v daných skupinách. Generačné rozdiely boli urýchlené aj technologickým pokrokom. Využívanie iných technológií môže samo vytvoriť úplne novú generáciu ľudí.
Pred týždňom som si kúpil knihu s názvom „Najhlúpejšia generácia“ kde bolo písané o tom, ako digitálny svet ohlupuje mladých ľudí. Kniha bola písaná v štýle Juvenoie. Teda, že mladí sú príliš hlúpi na to aby mohli prevziať kontrolu nad svetom. Vraj mladí nevedia využiť potenciál technológií a miesto toho, aby sa s nimi učili, s nimi len strácajú čas.
Čo sa týka toho digitálneho sveta. V minulosti nebolo toľko dokumentov, nebolo ani toľko kníh. Divák si nemohol vyberať čo bude a čo nebude pozerať, čo ho zaujíma. Dnes má na výber milión Youtube kanálov kde dané informácie môže ešte komentovať a diskutovať o nich a získavať informácie aj od iných ľudí a ich skúseností. Videá ktoré ho zaujmú si môže prehrať znovu. Nie len to, že ide v TV dokument a ja viem, že už ho viac neuvidím a aby som teraz šiel do knižnice hľadať až dve knihy k danej téme ? No možno by to takto fungovalo kedysi. Nie dnes. A to, že dnes sa mladí smejú na videách o prdoch nikdy nepotvrdilo, že pred 50 rokmi by to deti nerobili tiež.
O generačných zmenách hovorí aj Strauss-Howeova teória, ktorá hovorí o tom, že generačný cyklus je dlhý približne 80 rokov a má štyri fázy.
Prvá fáza začína po celospoločenskej kríze. Po nej spoločnosť pracuje a rozmýšľa spoločne, lebo sa chce z krízy vymaniť. Ľudia si dôverujú navzájom, veria sebe, veria revolucionárskym politikom. Sú opatrní. Plnia spoločne všetky spoločenské pravidlá.
Druhá fáza začína po 20 rokoch, kedy vplyvom aj demografickej zmeny, ale aj času ľudia začínajú byť unavení z celospoločenských pravidiel. Jednak sú to ľudia mladší ako 20 rokov, ktorý danú krízu nikdy neprežili a nechápu, prečo by sa mali nejaké pravidlá dodržiavať a jednak je to časť starších ľudí, ktorá už zabudla na to, ako sa žilo v kríze a okolnosti zľahčujú.
Tretia fáza po 40 rokoch už rozdeľuje spoločnosť na dve polovice. Nastáva celospoločenský zlom toho, kam sa má celá spoločnosť uberať. Ľudia mladší ako 40 rokov krízu nikdy nezažili. Ľudia starší ako 40 rokov sú spokojní v danom, už konzervatívnom a neinovatívnom systéme.
Štvrtá fáza je opätovné celospoločenské spojenie ktoré vyústi v zmenu celospoločenského systému, na ktorom sa, samozrejme, celá spoločnosť zhodne.
Mne sa tak zdá, že aj keď je to len nevedecká teória, nejaké záchytné body v realite by sa nájsť dali, v akej fáze si myslíte že sa nachádza slovenská, prípadne európska spoločnosť ?
Je podľa vás mladá generácia hlúpejšia ako za „starých dobrých čias“ ?
Zdroj informácií a inšpirácia blogu:Youtube
