Novodobé otroctvo
Áno, existuje. Poďme sa pozrieť na to, v akej podobe.
Aj otroctvo sa muselo v čase vyvíjať, ak chcelo prežiť. Hlavne sa muselo vypustiť samotné slovo - otroctvo. Dnes už nikoho nezachráni, keď bude hovoriť, že vytvorí nové moderné humánne otroctvo. To slovíčko sa muselo zmeniť a zakamuflovať.
Druhá vec, ktorá sa musela v čase posunúť je možnosť zbaviť otroka všetkých jeho práv, prípadne mať právo otroka zabiť. Dnes už neprípustné.
Aj to „staré“ otroctvo nebolo vždy také extrémne, že každý otrok bol nakoniec zabitý. To si samozrejme otrokári nemohli dovoliť pozabíjať všetkých svojich otrokov. Nemal by im kto pracovať.
Väčšina starých otrokov celý život niekde pracovala, niekde žila, niečo jedla a nejako sa obliekala. Tu sa dostávam k pointe toho, že otroctvo nevymizlo, len sa transformovalo.
Pre otrokára predstavoval každý otrok výnosy z jeho práce, ale rovnako aj náklady.
Nákladmi bolo zabezpečenie bývania pre otroka a samozrejme zabezpečenie jedla. Inými slovami, otrokár zaplatil svojmu otrokovi bývanie, šatstvo a jedlo. To otrokára stálo nejaké peniaze. Síce otrok pracoval zadarmo, ale aj tak stál jeho „zamestnávateľa“ nejaké náklady.
Po zrušení otroctva sa z otrokov stali slobodní ľudia. Nakoľko však nemali nič, museli z niečoho žiť. Potrebovali jedlo, šatstvo a bývanie. Preto sa niekde slobodne zamestnali. (Až tak slobodné to však nie je, pretože ak by ste nikde nepracovali, najskôr by ste do pár dní/týždňov „zomreli“. Slobodný bol teda len výber zamestnania, nie možnosť, či budem alebo nebudem pracovať.)
Zamestnávateľ im dával za ich prácu mzdu a s tou si už mohli slobodne robiť čokoľvek. Samozrejme, najväčšie náklady zo mzdy predstavovali náklady na bývanie, na stravu a na oblečenie. Preto až to, čo zamestnancom ostalo, mohli považovať za tú „skutočnú“ odmenu za prácu. Tu prichádza to pretransformovanie otroctva do modernej podoby.
V minulosti ste boli otrok a nedostávali ste žiadnu mzdu, jediným „pozitívom“ bolo, že ste mali zadarmo bývanie, jedlo a šatstvo. Aj tak ste však chceli slobodu. Slobodu ste dostali. Môžete pracovať za mzdu. Títo „starí otrokári“ resp. „moderní zamestnávatelia“ to však spravili šikovne. Dali vám mzdu v takej výške, aké boli ich náklady na vás, kým ste ešte boli otrok. Oni o nič neprišli, vy ste si nijak nepolepšili. Kruh sa uzavrel.
Takto bohužiaľ fungujú niektoré spoločnosti aj dnes. Mzdy sa môžu dostať až na tak nízku úroveň, že je nemožné si z nich niečo ušetriť. Všetko „zhltnú“ výdavky na bývanie, jedlo a oblečenie. Nič navyše neostane. Preto sa právom aj dnes hovorí, že niektorí ľudia v svojej práci otročia.
(Blog je písaný na zamyslenie sa nad otroctvom vo „vyspelom svete“. Samozrejme, väčšina dnešnej práce je platená nad tou povinnou hranicou. Stále sa však nájdu aj také práce, kde mzda pokryje len základné výdavky a nič viac. V rozvojových štátoch je počet takýchto prác ešte vyšší.
Veľmi odporúčam toto podľa mňa poučné video, ktoré zhrnulo môj blog do dvoch minút. https://www.mojevideo.sk/video/2e21c/aky_je_v_tom_vlastne_rozdiel_(otrok_robotnik).html )
