Pred nedávnom som čítal komentár na margo pravice s názvom čo takto vyhrať voľby. To ma priviedlo k porovnávaniu pravicových lídrov s Fricom.
- prípad autodopravcov: nádehrný príklad na emotívnu obhajobu záujmov občanov, ktorý platia aj za to čo neprejdu. Emócie púšťali aurodopravcovia jedna radosť a naši opozičníci sa zmohli na správne ale suché vyjdrenie podpory autodopravcom. Celé to vyustilo do Fricovho ústupku, ktorý hlási plným priehrštím emócii vyzerá pri tom ako blázon čo tvrdí, že mrkva je modrá. Pochopiteľne nezabudol zase emotívne hlásiť, že opozícia podporuje nezákonné protesty a čo je ešte horšie navádza na nepokoje. Výsledoko celého problému vyusti o dva týždne keď sa autodopravcovia rozhodnú protestovať znova no ich výtlak sa rovná káčerovi donaldovi vo vani plnej bubliniek. Dokonca aj chlpatý kliftoni ich môžu zatknúť a nič sa nedeje. Jediný frico v tomto prípade použval emóciu od začiaktu až do konca a vyplatilo sa. Dopravcovia boli emotívny na začiatku kedy donútili fricka nastaviť druhé líce. Druhý protest bol plný emócii ale len s ficovej strany. Je teda emócia viac ako spravodlivosť ?
- prípad predaj emisie: rozpisovať celú genézu by bolo zabíjaním času a priestrou no výsledok je rovnaký ako v prvom prípade. Slušná ukážka emócii v podaní Pavla Freša ( vypomohla aj sila argumentu ). Frica donútil strapniť sa pred celým národom, urobiť ho salto mortále ( dva krát ), až nakoniec frico zobral reszort SNS vyzerá ako boh čo nakopal do zadku zlodejov. Tu emócie Pavla Freša skončili a nástúpili fricové nikto ho nedostal pod súvislí tlak čo by priniesol zmenu. Používanie vecných argumentov je fajn, ale zjavne nestačia už 3 a pol roka. Emotívne argumetny u frica zaberú viac. Je teda emócia viac ako pravda ?
- prípad DSS: Každému dokonca aj zabrzdenému fricovi musí byť jasné, že sporenie občanov na dôchodok aj cez súkromné spoločnosti je maximálne dôležité pre stabilitu vyplácania dôchodkov aj do budúcna lebo demografický vývoj je sivnská vec. Frico s úplným pokojom presviedčal, klamal, strašil a vyhrážal sa verejnosti. Poočierňoval koho sa dalo kde sa dalo s opozície urobil nemastných neslaných šašov a s DSS nenažrancov. Uverilo mu cca 100 tisíc ľudí čo všetci považovali za jeho prehru voči celkovému počtu sporiteľov. Ja to považujem za prehru opozície ( akým právom si dovolil fico klamať a strašiť nikoho netrápilo, pritom to bolo dôležitejšie ako tých 100 tisíc sporiteľov nakoľko sám frico v tomto prípade skúšal kde môže zájsť. Je teda emócia viac ako správna vec ?
- prípad Hedviga Malinová a zatýkanie Dopravcov: Ako môže niekto na tlačovej konferencii verejne odsúdiť, uraziť, strapniť a znemožniť osobu? Kde na to bere právo? Že to urobil minister vnútra je tak absurdné, že emóciou by som kaliňáka donútil navštíviť psychiatra. Zničil časť života mladého dievčaťa a všetci riešli či sa to stalo alebo nie ako sa to stalo a ako sa to nestalo, pri tom je životne dôležité pochopiť podstau Kaliňákovho činu a to hanobenie občana SR na verejnosti kto je on? Nikto s kompetentných mu emóciu neotrieskal o hlavu, pri tom to bol medzinárodní prúser na kazajku. Rovnako zatýkanie protestujúcich dopravcov - kde bere tú drzosť porušovať ústavne právo občana a pod hrozbou likvidácie živobitia uprieť práva ? Za to je verejná facka ak vyšitá rovno od najväčšieho chlapa za volantom kamióna. Žiaden s týchto ani ďalších iných otrasných prípadov ( disciplinárne trestaný sudcovia , urážanie národnostných menšín atď ) nedonútili opozíciu používať emóciu. Je teda emócia viac ako úcta k občanovi ?
Ja som dospel k názoru, že našej opozícii chýba nie Líder ale lídrom chýba " EMÓCIA ". Nemá ju dzurinda, nemá ju Figeľ ani Sulík s Bugárom má ju zatiaľ len FICO a kedysi ju mal Mečiar. Pevne dúfam, že emóciu nám ponúkne Mikloš. Verím v to ako v poslednú nádej do týchto volieb.
