Naštartovalo to vo mne proces učenia sa cudzieho jazyka a aj keď mi zo začiatku nemčina nevoňala, viem ju dodnes. Popri ruštine, ktorá bola voliteľne povinná som sa po čase dostal aj k angličtine. Tú sa učím dodnes. Nielen preto, že ma baví rozumieť okoliu, filmom v originálnom znení, ale hlavne preto, že ide o hlavný biznis jazyk, ktorým dnes svet komunikuje (odhliadnuc od krajín ako Čína, India, či Rusko, ktorých jazyky zrejme viac či menej dokážu angličtine lokálne sekundovať). V neposlednej rade je angličtina firemným jazykom v spoločnosti súčastného zamestnávateľa.
Preto mi príde scestné, že sa "experti" vôbec majú k niečomu vyjadrovať. Vláda má plnú hubu rečí o tom, ako by sem rada pritiahla zahraničných investorov ... a ako s nimi chceme komunikovať? Management týchto spoločností býva často hovoriaci cudzým jazykom. Ľudia všetkých krajín, ktoré sa v Európe nachádzajú, akonáhle pri komunikácii zistia, že nehovoríte ich rodným jazykom, plynule prechádzajú do anglického jazyka. Čo je milé zistenie, aj veľa starších ročníkov. Veľa programovacích jazykov má základ v angličtine, špecifické manuály a postupy uložené na net portáloch sú v prevažnej väčšine v angličtine ... o toto chceme naše deti obrať?
Fakt, že je nedostatok učiteľov anglického jazyka, je iba dôsledok toho, že nie sú dostatočne motivovaní v tejto profesii zotrvať a radšej si vyberú prácu napr. v administratíve, kde ich jazyk bude potrebný a patrične ho ocenia. Nehovorme o "slobode výberu" - aj samotní Nemci a Francúzi, ktorí by mohli tlačiť na preferovanie svojho jazyka v našich školách sa predsa ako prvý jazyk učia angličtinu.
Vyspelé krajiny, čo sa rečovej zdatnosti detí v školách týka, zbroja a dávno pochopili, že ak chcú, aby detský potenciál, ktorý vychovávajú, mal na domácom aj medzinárodnom trhu čo najvyššiu hodnotu, musí ovládať jazyky. Čím viac, tým lepšie. Verím, že "experti" ministrovi Čaplovičovi potvrdia to, čo je dávno známe: bez angličtiny to dnes nejde!
