Vymedzenie politickej strany
Na preukázanie tvrdenia v nadpise je nevyhnutné, aby som sa vyjadril k samotnému pojmu politická strana. Slovenský právny poriadok nevymedzuje jej činnosť, ani jej špecifické znaky. Toto je možné prisúdiť skutočnosti, že v krajine s historickou existenciou tzv. "komunistickej štátostrany", sa zákonodarca neodvážil k explicitnému vymedzeniu tohto pojmu. Jedinými informáciami, ktoré vieme o politických stranách, v už neplatných porevolučných právnych normách, nájsť, je konštatovanie, že existujú za účelom obsadzovania zastupiteľstiev (teda najmä Národnej rady SR a parlamentov územnej samosprávy).
Napriek tomu, podľa môjho názoru, explicitné vymedzenie ani nie je nutné. Na politickú stranu treba nazerať cez prizmu jej obsahu. Pri politických stranách alebo hnutiach ide o organizované združenie ľudí, ktorého účelom je ovplyvňovanie vecí verejných v krajine. Takéto združenie potom prostredníctvom svojich predstaviteľov tvorí a prezentuje svoj program alebo hodnoty a rôznymi spôsobmi získava dôveru obyvateľstva. Popri tom samozrejme vykonáva ďalšie činnosti, ktoré smerujú k presadzovaniu svojich myšlienok.
Napriek absencii právnej definície, sa v minulosti Najvyšší správny súd ČR politickým stranám venoval a ustanovil nasledovné:
"Politické strany jsou korporace soukromého práva, jejichž základní funkcí je spojovat stát a společnost tím, že aktivizují a zapojují občany do správy veřejných záležitostí, a jejichž postavení je založeno na principech svobody, rovnosti a veřejnosti." (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 6. 4. 2005, č. k. Pst 2/2003-69).
Považujem za potrebné povedať, že na Slovensku funguje zastupiteľská demokracia a jej prirodzenou súčasťou sú politické strany. Toto uvádzam preto, že aj organizátori Za slušné Slovensko, svojimi zmätočnými vyjadreniami môžu u niekoho navodiť lživý dojem, že politické strany sú zlé a všetky problémy krajiny vybavia občianski kandidáti a aktivisti.
Činnosť iniciatívy Za slušné Slovensko
Samozrejme, nie každý občiansky aktivizmus a pôsobenie na veci verejné, musí byť vykonávaný prostredníctvom politickej strany. Iniciatíva Za slušné Slovensko začala svoju činnosť v dôsledku brutálnej vraždy novinára a jeho partnerky. Organizátori verejných podujatí, vytvorili podmienky pre pokojné občianske protesty proti mafiánskym praktikám v našej krajine. Počas tohto obdobia celkom isto čelili silnému tlaku zo strany vlády. Ich vtedajším prešľapom sa snáď javí iba zrušenie jedného z protestných zhromaždení, pretože v tom čase bol tlak, tento krát občiansky, na skorumpované politické strany, veľmi silný.
Neskôr sa "momentum" z protestov vytratilo, pretože sa vymenilo pár osôb vo vláde, a iniciatíve sa z nejakého dôvodu už nedarilo formovať tak účinný verejný tlak. Za slušné Slovensko, sa však snažilo premeniť svoj, protestami získaný, mediálny kredit. Preto ohlásili, že sa iniciatíva síce nestane politickou stranou, no bude sa venovať činnostiam, ktorými chce politiku formovať.
Pred nedávnom iniciatíva, v súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami, zverejnila víziu slušných miest a obcí. Na tlačovej konferencii podporila konkrétnych kandidátov za primátorov, starostov a poslancov. Z nepochopiteľných dôvodov sa, minimálne nepriamo, vymedzila voči všetkým (aj opozičným) politickým stranám. Politické strany, naopak pochopiteľne, následne urobili to isté. Výnimkou je "nečakane" iba mimoparlamentné Progresívne Slovensko a strana Miroslava Beblavého.
Samozrejme, vyššie opísané aktivity nie sú jedinou činnosťou iniciatívy Za slušné Slovensko. Avšak práve vyššie uvedené skutočnosti sú dostatočným dôkazom toho, že činnosť iniciatívy je, od momentu nominácie kandidátov do komunálnych volieb, po obsahovej stránke takmer totožná s činnosťou politickej strany.
Problematickými tak v tomto prípade ostávajú najmä dva aspekty. Organizátori verejne sľúbili pozostalým rodinám po zosnulom novinárovi a jeho snúbenici, že sa politickou stranou nikdy nestanú. Táto skutočnosť značne zužuje ich manévrovací priestor s ohľadom na ich ďalšie plány do budúcnosti. Ďalším momentom je otázka legitimity iniciatívy. Nemôže ju totiž odvodzovať od stoviek tisícov ľudí na námestiach. Tí neprišli kvôli nim, ale kvôli mafiánskej vražde novinára a jeho partnerky. Nie je preto možné očakávať, že iniciatíva disponuje politickou dôverou všetkých účastníkov protestov, tie boli apolitické. Z tohto dôvodu dnes nie je možné zmerať skutočnú legitimitu iniciatívy.
Možné východiská
Iniciatíva Za slušné Slovensko teraz čelí zásadným výzvam a bude musieť podstúpiť zmenu. Dnes totiž pôsobia ako hybridný politický subjekt, ktorý sám seba označuje ako nepolitické združenie. Majú členov, majú program (víziu), ktorý chcú presadiť a, minimálne nepriamo, nominujú kandidátov do verejnomocenských pozícií. Vymedzujú sa voči politickým stranám. Z nepochopiteľných dôvodov potom vyhlasujú, že sú nadstranícki a politického boja sa nezúčastňujú. Ich konanie je totiž pravým opakom.
Za daných okolností potom organizátorom ostávajú dve možnosti. Môžu sa aj formálne stať politickou stranou, alebo sa pretransformujú na mimovládnu organizáciu. V prvom prípade budú môcť naďalej zostavovať politický program, navrhovať a podporovať kandidátov do volených funkcií, a pokúšať sa uspieť v politickom boji. V prípade úspechu, potom budú môcť aktívne a nespochybniteľne ovplyvňovať našu krajinu.
V prípade, že by sa stali mimovládnou organizáciou, zaradili by sa medzi veľké množstvo existujúcich aktivistov. Pokiaľ by sa tak stalo, museli by spolupracovať s existujúcimi politickými stranami (teda by sa voči nim nesmeli vymedziť). V opačnom prípade by žiadne zmeny nepresadili a ďalšia ich činnosť by mala minimálny význam.
Autor bol jedným z hlavných organizátorov Veľkého protikorupčného pochodu.
Tento text vyjadruje osobné názory autora a nevyjadruje postoje a názory advokátskej kancelárie, v ktorej autor pôsobí ako právny asistent.
