Súdruh čiapku z hlavy si zložil,
nástupcom svojim hlboko sa poklonil,
dvihol kľúče i on, dovysoka ich dvihol,
zodpovednosť z pliec svojich striasol ...
Nová elita rýchlo sa zrodila,
miesta so súdruhmi si vymenila.
Elitní zámočníci prišli z kruta
a roztrhali bratské putá.
Každé vlastnou cestou išlo,
na Krylove slová sa pozabudlo
,,Demokracii, to uhlídat je nutno!´´
Toto, žiaľ, rýchlo v diaľke ušlo.
Syn noci moci sa chopil,
v dlani moc svoju žmolil.
Bohatstvo krajiny verným svojim rozdal,
vonkoncom nezabudol ani na seba, ,
kúsok po kúsku krajinu rozkrádal
a ľud sa aj o svoj kus chleba obával.
Keď ho ľud z koňa zosadil
on nikomu neublížil, tvrdil.
Nespamätal sa ľud, chyby robí znova,
hriechom našim je nepoučiteľná mentalita.
Prečo je ešte na slobode ten pán?
Odpoveď na túto otázku, žiaľ, nepoznám.
Vzdal som sa nádeje, že ho odsúdia, spravodlivo zavrú,
na jeho skutky generácie tokom času zabudnú,
dúfam však, že nikdy, nikdy ho otcom národa nenazvú!
