nebeská

Pri myšlienke zabiť.

Pocity rýchle a　vráskavé, napol umučené a predsa nie zatratené krásou,víly stojacou ďaleko...

Vlnenie vlasou,priezračnosť pohľadou ba i　jemný sťa pohladenia skvostný obed.

Teším sa, budem papať.

Óó Mária.

Valiaca sa bezduchá kráľovná útočí na mňa.

Blesku rýchle sa odvraciam tvárou tvári, nebeskej večne zažitej....pôžitky.

Krásne tóny snenia môjho.

Protijed, bojuj.

Zaňho.

Ruky spálim, boha tvojho.

Protijed.bojuj.

Zaňho.

Znič ho, potkana hneď.

Lepšie vieš, ty vieš!

Modliť sa smieš,

Resp.

Modliť ho smieš,mudliť uhm uhm...

Bes desný, besný des.

Tvoj pohlaď, dnes kam ho privedieš?

Zajtra prežijes???

Padám dole, z　výšky hľadím,

hľa des v　divočine útočí.

Nesvieti predtucha o　jemnosti existencie,

vydriduchu dravom neznesitelne odporným.

machuľa nad vyjadrením, neformálne podpísanej

právoplatnej cirkevnej.

Kvôli ktorej večne viečka spuchnuté, mňamota.

Prečo ja hľadím, na nábrežia niečoho iného, keď nik si nechce na kajute srdce hriať?

A tak musím...

musím?

Spievať a　poslúchať, nárečie predkov, otcov.

O vyvolených predurčených, nie zatratených v biede

planúcou zo srdca i okolia nášho.

Ten dom prinesie nám spasenie a snenie nad krásnym luhárskym životom.

Či?