Malo to byť najlepšie podnikateľské prostredie v Európe, ale dopadlo to ako obyčajne

Písmo: A- | A+

Aj takto by sme mohli charakterizovať ambíciu poslednej Ficovej vlády dostať Slovenskú republiku do prvej 15.ky krajín s najlepším podnikateľským prostredím. Ambícia skvelá a tlieskali by sme, keby to nedopadlo ako obyčajne.

Nielenže sme sa v rebríčku Doing business neposúvali vyššie, my sme dokonca klesali. O neuveriteľných 16 miest. V rebríčku Doing business od Svetovej banky nás nepredbehli len partneri z V4, ale aj krajiny ako Srbsko, Rwanda, či Azerbajdžan.

Je to obrovská škoda pre nás všetkých, pretože Slovenská republika uviazla v kríze stredného príjmu. Jedným z faktorov, ktorý nás môže z tejto krízy dostať je práve kvalitné podnikateľské prostredie. Povedané veľmi jednoducho, zlepšujúcim podnikateľským prostredím rastie aj životná úroveň krajiny.

Aby sme pochopili, v akom stave sa nachádza naše podnikateľské prostredie, uveďme si aspoň 2 svetovo najznámejšie rebríčky:

Index globálnej konkurencieschopnosti je rebríček Svetového ekonomického fóra. Vytýka nám chronické problémy, akými sú kvalita verejných inštitúcii, vymožiteľnosť práva, administratívna náročnosť podnikania, nízka inovačná kapacita (kvalita R&D), či slabé riadenie inovačného procesu – od vzniku nápadu až po jeho komercializáciu. Pomerne dobré umiestnenie sme dosiahli v makroekonomickej stabilite. Rebríček vtedy nerátal s predvolebným kobercovým náletom na náš rozpočet vo forme 800 miliónovej sekery za 13. dôchodok, dvojnásobné rodinné prídavky a zrušenie diaľničných známok.

Doing business pripravuje Svetová banka a zúčastňuje sa ho 190 krajín sveta. Slovenská republika sa v roku 2016 nachádzala na úctyhodnom 29. mieste, avšak za poslednej vlády Roberta Fica klesla na 45. miesto v hodnotení DB2020. Krajiny V4 dosahujú lepšie umiestnenie PL (40.), ČR (41.), a AT (27.).

(Takmer) pozitívne opatrenia 3. vlády Roberta Fica

Musím priznať, že aj vláda Roberta Fica sa snažila aspoň o niekoľko pozitívnych opatrení. Na škodu našich zamestnávateľov, tak ako v iných rezortoch, ani tu neostala svojej povesti babrákov nič dlžná.

Nižšie dane. Vláda sa pokúsila o zlepšenie podnikateľského prostredia nižšími daňami. Najskôr v roku 2016 znížila korporátnu daň z 22% na 21%. Neskôr v roku 2019 znížila daň z príjmu právnických osôb pre firmy s obratom do 100.000€ na 15%. Na prvý pohľad pozitívne opatrenie. Keď sa pozrieme bližšie zistíme, že diskriminuje 1/3 všetkých zamestnávateľov, ktorí tento obrat presiahnu a zároveň umožňujeme špekulantom optimalizovať formou rozdelenia tržieb medzi viac spoločností.

Ešte bizarnejšie vyznieva výška korporátnych daní v porovnaní s krajinami V4, ktoré sú našimi priamymi konkurentmi v priamych zahraničných investíciách. V Českej republike platí rovná daň 19%, v Poľsku platí pre firmy s obratom do 1,2 milióna eur daň vo výške 9%. Ale suverénne najďalej zašli Maďari s daňou 9% plošne pre všetky právnické osoby.

Antibyrokratické balíčky boli ďalším z relatívne dobrých nápadov dosluhujúcej vlády. Aj v tomto prípade musím konštatovať, že iniciatíva ostala viac-menej len na papieri zatvorená v šuplíku Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva nepočúvalo poriadne ani spolupracujúce Centrum lepšej regulácie, ktoré navrhovalo stovky opatrení odstraňujúcich prebytočnú administratívnu záťaž podnikateľov. Tretej vláde Roberta Fica sa nepodarilo splniť antibyrokratické balíčky ani z polovice, aj keď uznávam, že kompetencie MH SR sú značne oklieštené medzirezortným bojom. Aj preto by sme mali kompetencie ministerstva hospodárstva posilniť.

Asi jediné, za čo je treba dosluhujúcu vládu v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia pochváliť je zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkovodpočítanie výdavkov na vedu a výskum vo výške 200%.

Žiaľ, tam výpočet pozitívnych opatrení končí.

Negatívne opatrenia 3. vlády Roberta Fica

Zoznam negatívnych opatrení odchádzajúcej vlády je omnoho, omnoho dlhší. Aby som rozsahom textu neunudil aj posledného analytika, vyberiem len niekoľko najvýraznejších.

Minimálna mzda. Po sociálnych balíčkoch zrejme najviac diskutovaná ekonomická téma minulého roka a jasný príklad zneužitia politickej moci tam, kde nemá čo hľadať. Zvyšovanie minimálnej mzdy zneužívala vláda Roberta Fica na politický súboj so zamestnávateľmi a najmä zdravým rozumom. Nespochybňujem potrebu rastu minimálnej mzdy, ale zodpovedne a len do miery, akú znesie naše hospodárstvo. Tvrdé dáta jasne dokazujú, že minimálna mzda politickými zásahmi rástla oveľa rýchlejšie ako produktivita práce. Už prvákovi na Ekonomickej univerzite je jasné, že takýto stav je dlhodobo neudržateľný. Navyše, keď je na minimálnu mzdu naviazaných ďalších viac ako 40 veličín.

Lepší prehľad o tom, kto získa na zvýšení minimálnej mzdy najviac nám ponúknu presné čísla. Naivne by sa mohlo zdať, že rast minimálnej mzdy pomôže najmä nízkopríjmovému zamestnancovi. Opak je však pravdou. Najväčšiu časť peňazí zo zvýšenia minimálnej mzdy pohltí štátna sociálna poisťovňa so zdravotnými poisťovňami. Z celkovej sumy zloženej zo zvýšenia mzdy o 60 eur a odvodov zamestnávateľa vo výške 21,12 eura, dostane zamestnanec 40,4 eura, pričom príspevok pre štát a poisťovne bude 40,72 eura.

A konečný účet za toto opatrenie? Podľa Centra lepšej regulácie bude tohtoročný rast minimálnej mzdy stáť zamestnávateľov viac ako 100 miliónov eur, na ktorých bude najviac profitovať štát.

Ďalším škodlivým opatrením, ktoré na konci dňa zaplatia aj tak len bežní ľudia je tzv. 8%-tný odvod z neživotného poistenia. Robert Fico v snahe sanovať štátny rozpočet deštruovaný „sociálnymi“ balíčkami zaťažil poisťovne dodatočnou daňou vo výške 8%. Ak ste pozorne čítali list od Vašej poisťovne týkajúci sa napr. povinného zmluvného poistenia, s najväčšou pravdepodobnosťou ste v ňom našli poistenie navýšené práve o túto daň.

Nielen poisťovne, ale aj banky sa stali terčom odchádzajúcej vlády. Na banky uvalila vláda Roberta Fica tzv. bankový odvod, ktorý nielenže predĺžila, ale dokonca zdvojnásobila. Ako to už býva pri opatreniach dosluhujúcej vlády, aj tento odvod nakoniec zaplatia občania vo forme zvýšených poplatkov, ktoré už ohlásilo viacero bánk.

Rekreačné poukazy sú len vrcholom ľadovca dôsledkov klesajúcich preferencii vládnych strán. Aj keď neodmietam všetky sociálne opatrenia, musím upozorniť na ich častú neadresnosť a neefektívnosť.

Vo výpočte negatívnych opatrení by som mohol pokračovať dlho. Ak by som ale chcel zhrnúť prístup odchádzajúcej vlády k našim zamestnávateľom, bude stačiť jedna veta. Vláda na čele so stranou SMER-SD vytvára zo zamestnávateľov triednych nepriateľov a vnáša do vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa zbytočné konflikty a negatívne emócie.

Čo skutočne pomôže podnikateľskému prostrediu

Veľmi rád by som napísal 2-3 opatrenia, ktoré by vystrelili naše podnikateľské prostredie medzi európsku TOP-ku. Budem úprimný, tak jednoducho to nefunguje. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je komplexná činnosť, ktorá sa týka nielen ministerstva hospodárstva, ale aj ďalších rezortov, s ktorými je niekedy náročné sa dohodnúť. Dôvod je jednoduchý. Stratili by tak vplyv na našich zamestnávateľov. Aj preto je posilnenie pozície ministerstva hospodárstva kľúčové. Ministerstvo hospodárstva musí mať skutočnú silu na presadenie zmien, aby nemuselo mesiace bojovať s úradníkmi iných ministerstiev.

Podľa mnohých prieskumov trápi zamestnávateľov prehnaná byrokracia, regulácia, nízka vymožiteľnosť práva, častá zmena legislatívy spôsobujúca neprehľadné prostredie, či daňovo-odvodové zaťaženie. Na všetky tieto bolesti podnikateľov ponúka naša strana prepracované riešenia.

Zásadné znižovanie administratívnej náročnosti máme v pláne ako jeden z prvých a najzásadnejších krokov budúcej vlády. Tím našich expertov zozbieral viac ako 100 zbytočných byrokratických opatrení, ktoré je možné pomerne jednoducho zrušiť.

Komplikácie podnikateľom spôsobuje aj neunifikovaný výber daní a odvodov, preto navrhujeme zaviesť výber všetkých platieb jednou inštitúciou.

Pripravujeme zmeny aj v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia. Našim cieľom je zjednodušiť daňový a odvodový systém odstránením niektorých nezmyselných výnimiek, vďaka čomu budeme môcť plošne znížiť zaťaženie práce. Cena práce je na Slovensku najvyššia nielen spomedzi krajín V4, ale aj v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom. Výsledkom nášho návrhu bude vyšší disponibilný príjem zamestnanca a nižší náklad zamestnávateľa.

Pripravujeme aj zmenu pre výpočet minimálnej mzdy. Súhlasíme s rastom minimálnej mzdy rozumným tempom, ktorý zásadne nezníži konkurencieschopnosť slovenských firiem. Odstránime politiku z výpočtu minimálnej mzdy a zavedieme pevný vzorec, ktorý ju určí na úrovni 50-60% mediánovej mzdy v hospodárstve.

Jedným z najväčších problémov zamestnávateľov je nejednotnosť kontrolných orgánov pri prebiehajúcich kontrolách. Výklad zákona kontrolórov je silne subjektívny a vytvára priestor pre korupciu. Tomu zamedzíme. Vytvoríme portál, na ktorom budú zhromaždené všetky povinnosti zamestnávateľov aj so záväznými stanoviskami, ktoré odstránia subjektívny výklad zákona kontrolórom.

Živnostníkom odstránime nepotrebnú komunikáciu so štátom a nahradíme ju živnostenskou licenciou. Vďaka živnostenskej licencii sa živnostníci budú môcť venovať takmer výlučne svojej činnosti. Znížime ich časové a finančné náklady spojené s komunikáciou so štátom.

Neprehľadnosť a častú zmenu zákonov vyriešime stanovením termínu a to 1. januára nasledujúceho roka, ku ktorému sa budú zavádzať do platnosti všetky nové zákony.

Mnoho ďalších opatrení pre vytvorenie kvalitného podnikateľského prostredia obsahuje naša Mapa dobrých riešení, ktorú nájdete tu: https://za-ludi.sk/program/

Okrem návrhov pre podnikateľské prostredie obsahuje Mapa dobrých riešení takmer 900 opatrení pre všetky oblasti našej krajiny.

Ak nám 29.2. prejavíte Vašu dôveru, nesklameme Vás!

Skryť Zatvoriť reklamu