V jednom sa zhodneme určite. Súčasné pomery v justícii si vyžadujú zásadné zmeny.
Popri potrebe novej úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov (vrátane hmotnej zodpovednosti) sa v #SIETi rovnako intenzívne venujeme aj opatreniam na zefektívnenie činnosti súdov (personálne opatrenia, motivačné opatrenia a odmeňovanie, eliminácia agendy, ktorá neúmerne zaťažuje súdy a zlepšenie materiálno-technického vybavenie súdov).
Kde však začať? Najlepšie od začiatku.
Opravovať existujúci stav je jedna vec, rovnako dôležité je však zabrániť tomu, aby chyby naďalej vznikali už na začiatku – pri výbere sudcov. Súčasný model výberových konaní totiž nedáva záruku, že do súdnictva sa dostanú len tí najlepší a že ich výber nebude ovplyvnený osobným záujmom.
Ak odhliadneme od logickej požiadavky, že uspieť vo výberovom konaní by mali tí najlepší, rovnako dôležitou je požiadavka eliminovať potenciál pre korupciu. Ak už samotný vstup do systému je ovplyvnený subjektívnymi vplyvmi – „pomocou“ niekoho, zakladá to priamy potenciál pre budúcu korupciu. Úspešný uchádzač, ktorému niekto „pomohol“, bude len ťažko neskôr pri výkone funkcie sudcu odmietať prejav „vďaky“, keď príde čas...
Náš plán na zmenu výberových konaní sudcov zohľadňuje štyri základné princípy.
Tým prvým je zmena zloženia výberových komisií tak, aby polovica ich členov bola tvorená inými osobami než sudcami. Polovica členov 6-člennej výberovej komisie by tak bola tvorená sudcami, druhá polovica by bola tvorená zo zoznamov iných osôb než sudcov, ktoré by nominovali (a) Slovenská advokátska komora, (b) Generálna prokuratúra a (c) akreditované vysoké školy so študijným odborom právo s magisterským štúdiom.
Druhým princípom, cieľom ktorého je zamedziť ovplyvňovanie zloženia komisií, je losovanie členov výberových komisií z celoslovenského zoznamu.
Tretím princípom, cieľom ktorého je eliminácia miestnych vplyvov, je realizácia výberových konaní centrálne pre celú Slovenskú republiku, t.j. nie na jednotlivých súdoch, pre ktoré sa uchádzači vyberajú. Rovnaký cieľ je možné dosiahnuť aj uskutočnením výberového konania mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého patrí súd, pre ktorý sa uskutočňuje výberové konanie.
Štvrtým princípom, cieľom ktorého je eliminácia subjektívneho rozhodovania, je zmena hodnotiacich kritérií. Ústna časť výberového konania by mala mať nižšiu váhu, aby body z takejto časti výberového konania nemohli byť rozhodujúce.
Tvrdiť, že za súčasný stav súdnictva zodpovedajú len sudcovia, by bolo zjednodušujúce a aj nepravdivé. Rovnako ako tvrdiť, že na ňom nemajú svoj významný podiel. Ak chceme dosiahnuť zmenu súčasných pomerov, jedným zo základných predpokladov ako „vyliečiť choré súdnictvo“ je vytvoriť stav, kedy do neho vstupujú len tí ľudsky i odborne najlepší uchádzači a uchádzači, ktorí za svoje miesto sudcu nie sú nikomu zaviazaní.
