"Alfred Hitchcock povedal, že počas tichej éry veľkí režiséri „dosiahli takmer dokonalosti. Zvuk, istým spôsobom ohrozil túto dokonalosť.“ Hitchcock naznačuje, že dobrý film by mal byť na deväťdesiat percent zrozumiteľný aj keď je dabovaný do jazyka, ktorému nikto v kinosále nerozumie. Prečo? Pretože dobre napísaný, zahraný a režírovaný film by mal byť schopný vyjadriť svoj emocionálny význam prostredníctvom invenčného používania filmovej gramatiky, nie slov. Je to samozrejme emocionálny a dramatický obsah každej scény. Je pravdepodobné, že študenti filmu budú okamžite protestovať a trvať na tom, že dialóg je úplne legitímnou súčasťou moderného kina. Netreba dodávať, že hovorené slovo môže byť dôležitým prvkom rozprávania vo filme, ale pretože kino je tak dobre vybavené na skúmanie akcie a pohybu spolu s emóciami za slovami, preto až tak nezávisí na tom čo sa v skutočnosti hovorí. Ako Truffaut vo svojej knihe rozhovorov s Alfredom Hitchcockom píše,"Čokoľvek sa povie namiesto toho, aby to bolo zobrazené, sa divákom stratí.“ Truffautovo kardinálne pravidlo“ neznamená, že filmová kinematografia je jediným prostriedkom komunikácie v kine. Netvrdí, že reč nemá žiadnu hodnotu alebo že dialóg neprispieva deju. Ale poukazuje na to, že v kine nemá akcia poskytuje najzákladnejšie informácie, zatiaľ čo verbálne informácie pridávajú ďalší, sekundárny rozmer." Z knihy On filmmaking Alexander Mackendrick. V skratke: "Show. Don't tell." Ukáž. Nehovor.
Niekoľko príkladov ako pracuje geniálne trio ZAZ (Zucker, Abrahams, Zucker - stojí aj za filmami Pripútajte sa prosím či Bláznivé strely)
Všetko sú to scény bez dialógov (poprípade tých pár zvukov či slov iba dokresľuje to čo vidíme).
Úvodná expozičná scéna hlavného hrdinu Topper Harleya (odkaz - paródia na Ramba) V tejto scéne je dokonca princíp Kuleshovej montáže - postavenia obrazov proti sebe a reakcie na ne.
Úvodná scéna celého filmu kedy vidíme ako sa nič netušiaci Saddám Hussain chystá spať hoci ho čoskoro prepadne elitné komando (ktoré vyslali preto, aby zachránilo tých mužov, ktorí mali zachrániť tých mužov, ktorí mali zachrániť tých mužov).
Romantická večera (Lady a Tramp)
Samozrejme legendárna scéna s milovaním sa v limuzíne kde znovu nepadne ani jedno slovo.
Ako aj najvtipnejšia scéna celého filmu. Získavanie kľúčov od spiaceho strážnika.
Poprípade preliezanie múru za pomoci lana a kotvy.
Alebo natieranie sa čiernym maskovacím krémom
Či kultová scéna strieľania šípov z luku
Toto všetko sú svetové-špičkové ukážky Aristotelovských princípov Poetiky - Dej je zobrazením činu. Teda dej je konanie postáv. Nie ich dialógy. Samozrejme tento film má aj fantastické dialógy ale stojí na vizuálnych vtipoch, na vizuálnej akcii postáv a to je ten najhlavnejší dôvod prečo je tak divácky úspešným a známym filmom a samozrejme aj mojou veľkou inšpiráciou.
Ak niekoho zaujíma odkiaľ tento spôsob vizuálnych vtipov pochádza tak je to Looney Tunes, Warner Brothers alebo aj Tom a Jerry ak chcete. Prečo? Lebo animované filmy ako také, sú hlavne a len a len o vizuálnom storytellingu - konaní postáv.
Omar Šarif!
