Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým prečo ma bavilo či baví sledovať konkrétny film je to pravdepodobne preto že obsahuje veľmi dobré scény.
Každá dobrá filmová scéna je film v malom a preto musí obsahovať úvod, jadro a záver (a v tomto poradí, umelecký film je z môjho pohľadu okrajová záležitosť ktorú nemá zmysel tu riešiť). Inými slovami, ak si to chceme premietnuť do priamky tak tá má mať tri časti a svoj vrchol, kľudne si ju predstavme ako pyramídu alebo ako vlnu na mori (či ako jamu v zemi).
Jednotlivé elementy dôležité pre dobrú filmovú scénu
Konflikt - každá dobrá filmová scéna musí mať konflikt - konfrontáciu (ktorý je zároveň vrcholom scény). Tu treba spomenúť že v každej filmovej scéne má byť buď hlavná postava, alebo jej antagonista - záporná postava, ak nie tak v nej musí byť informácia ktorá je dôležitá pre postavu ktorú sledujeme a pre príbeh filmu. V skratke: úmysel - prekážka. Vždy musí byť v každej scéne jasný úmysel hlavnej postavy (motivácia - čo chce) a prekážka (môže byť doslova fyzická - v podobe prírodných živlov, balvan cez cestu, potopa, havária..., v podobe verbálneho konfliktu s druhým človekom, alebo fyzického prebojovania sa cez človeka či ľudí - Indiana Jones a pod.)
Vývoj postáv - každá dobrá filmová scéna obsahuje vždy vývoj postáv, toto platí predovšetkým v expozícii a v prvom akte (dejstve). V každej scéne sa musíme niečo nové dozvedieť o našej hlavnej postave čo sme predtým nevedeli, resp. hlavná postava musí zistiť nové skutočnosti na základe ktorých sa rozhodne reagovať určitým spôsobom čo nám vytvorí vývoj postavy (niekto blízky jej zomrel, pricestoval, alebo niekto náhodou zničil jej auto, majetok, niečo tejto postave ukradol, alebo táto postava niečo cenné stratila, zmena jej plánu) . A v tomto kontexte platí že každá sekunda je drahá. Pre porovnanie je vhodné použiť symfóniu. Hoci v úvode znie hlavný tón a melódia v pozadí sa bez zbytočného čakania pridávajú ďalšie tóny. Inými slovami, ledva sme sa stretli s našou hlavnou postavou za pár sekúnd sa dozvedáme že má ísť k šéfovi ktorý jej dáva vyhadzov, alebo povýšenie, od inej postavy alebo cez telefón zisťujeme že je neplatič poistenia, alebo mešká so splátkou či nezaplatil tri krát za sebou nájom a bude vysťahovaný atď. Teda konfrontujeme diváka s jeho realitou s tým kým je, poprípade zisťujeme že jedno hovorí a druhé je realita. Alebo zistíme že je veľmi schopný a dôležitý v prostredí ktoré nám je predstavené v ďalšej scéne. Vieme aké sú plány a túžby hlavnej postavy a sledujeme ju počas toho ako sa ich snaží dosiahnuť ideálne vždy v konfrontácii s niečím alebo niekým - prekážkou.
Dôležitosť scény v zápletke - každá sekunda dobrej scény, dobrého príbehu nás musí posunúť v príbehu aj zápletke dopredu a priblížiť nás k jeho vyvrcholeniu a rozuzleniu. Musí nás priblížiť k vrcholu vlny. Pokiaľ tak nerobí, nemá zmysel ju točiť. Pokiaľ ju z príbehu vezmem, príbeh mi bez nej nesmie fungovať a zosype sa bez nej ako domček z kariet. Každá scéna musí mať účel a obsahovať informácie dôležité pre príbeh a zároveň fungovať samostatne ako malý film. Ako USB ktoré je nosičom dát a informácii tak je ňou aj scéna. Inými slovami, každá scéna MUSÍ obsahovať novú informáciu pre diváka ktorú predtým nevedel (výnimka je úvodná scéna filmu), alebo ktorú tušil a dostal na ňu odpoveď. Inak povedané, každá dobrá scéna vo vás vytvorí otázku na ktorú tá ďalšia scéna vždy odpovie. Vždy. Alebo je samotným zvratom v príbehu. A núti našu postavu reagovať, konfrontovať sa s touto novou realitou. Teda dávame divákovi matematiku 2+2=? a divák si to vďaka tomu doplní. Ako autori príbehu alebo jeho rozprávači nechávame odrobinky na ceste z lesa aby divák videl cestu. Prečo? Pretože film je určený pre ľudí a nie pre rastliny a jednobunkovce ako filmy z produkcie VŠMU Televíznej fakulty. Realita slovenského filmu je, že sledujeme scénu za scénou. Jedna scéna sa skončí a po nej sa začne druhá, ale to že sa skončila jedna scéna a začala sa druhá nemá žiaden súvis s rozprávaním príbehu, to ešte neznamená že vďaka tomu rozprávam príbeh. To znamená "make me f@cking care!" Pokiaľ nedokážem zaujať diváka a je mu jedno čo sa stane s postavou, či postava dosiahne to čo chce, tak nemám ako tvorca točiť filmy a rozprávať príbehy ale kopať kanály alebo robiť inú milú službu ľuďom (čiže väčšina slovenskej produkcie). Prečo? Pretože divák si za túto službu platí lístok a ja mu za to niečo dávam. Funkčný a dobrý príbeh. Na tomto princípe nestojí len svet, ale aj film.
Postavenie hercov a pohyb kamery v scéne - keďže film je vizuálny storytelling a nie literatúra, vytvorenie funkčnej mizanscény kde vizuálne (pohybom kamery, pohybom postáv) postupne odokrývam dôležité informácie pre príbeh (detaily - rodinná fotografia v kancelárii - Die Hard) sú kľúčovou súčasťou každej dobrej scény. Pohyby hercov ku kamere a od nej bez nutnosti zmeny záberu či pohybu kamery ako aj vzájomná interakcia hercov kde detailom či podhľadom alebo nadhľadom, uhlami záberov zdôrazním vnútorné pochody postáv a ich vzájomné vzťahy sú nevyhnutnou esenciou každej dobrej filmovej scény (podporenou výborným strihom).
Zhrnutie: Každá jedna dobrá filmová scéna má úvod, jadro a záver. Teda expozíciu, konfrontáciu (vrchol) a rozuzlenie - vyústenie. A toto trvá od prvej sekundy filmu až po jeho koniec.
Dobrá filmová scéna posunie ďalej zápletku príbehu, jednu z jeho podzápletiek alebo oboje.
Odhalí alebo preskúma osobnosť alebo správanie postavy prostredníctvom jej činov. Zavedie alebo prehĺbi tému - subtext príbehu.
Príklad rozdelenia funkčnej scény na tri časti:
Expozícia (úvod scény): Predstavte postavy, prostredie a počiatočnú situáciu. Scéna: Dvaja detektívi vstupujú na miesto činu a zhromažďujú dôkazy. Konfrontácia: Predstavte konflikt alebo výzvu, ktorej postavy čelia. Scéna: Detektívi objavia záhadnú stopu, ktorá ich privedie k podozrivému. Riešenie: Vyriešte konflikt alebo posuňte zápletku a ponechajte priestor pre budúci vývoj. Scéna: Detektívi konfrontujú podozrivého, čo vedie k novému zvratu alebo odhaleniu (že to nebol on napríklad).
Musíte stanoviť, kto je hlavným hrdinom scény a čo chce.
Musí nastať komplikácia. Inak tu nie je žiadna scéna. Hlavný hrdina niečo chce. A je tu niekto alebo niečo, čo im to nedovolí získať. To je komplikácia, ktorá je ekvivalentom scény na konci prvého dejstva. V dobrej scéne bude mať antagonista rovnako silný dôvod, prečo nechce, aby protagonista dosiahol svoj cieľ. Táto zdanlivá porážka núti hlavného hrdinu scény zmeniť taktiku a napríklad zmeniť plán ako dosiahne to čo chce. Táto zmena taktiky potom napríklad vedie k vyvrcholeniu a rozuzleniu scény.
Príklady dobrých funkčných scén ktoré obsahujú všetko z vyššie spomenutého.
Nehanebný bastardi - úvodná scéna. Skúste si túto scénu rozdeliť na úvod, jadro, záver, teda expozíciu, konfrontáciu a riešenie. Definovať zvrat, konflikt, vyvrcholenie a rozuzlenie. Kde je motivácia postáv, kde je prekážka. Zároveň ako buduje napätie (princíp Hitchcocka a jeho bomby pod stolom - pod podlahou sú židia).
Expozícia - na farmu prichádza Hans Landa. Zisťujeme kto je a čo chce.
Hlavný konflikt - Landa hľadá židov. Francúzsky farmár ich schováva pod podlahou.
Rozuzlenie - Farmár sa prizná. Landa dáva príkaz vystrielať schovávajúcich sa židov pod podlahou.
Každá dobrá scéna zároveň vytvára tému a nastoluje atmosféru ktorá pretrváva počas celého filmu alebo vždy keď sa daná postava objaví na scéne. Ako keď hovoríme s druhým človekom, držíme sa jednej témy.
Treba si to predstaviť ako tie fyzikálne hodiny na obrázku tohto článku. Každá dobrá scéna tak funguje, na jej začiatku je jedna tá gulička ktorá udrie do ďalšej až sme na konci filmu. Takto pevne zviazaný akciou a reakciou musíme byť počas celého príbehu od jeho začiatku až do konca, každá scéna je tou guličkou ktorá len posúva silu nárazu tej prvej guličky až k jej koncu.
Kontakt - Jodie Foster ako ambiciózna vedkyňa sa snaží získať peniaze na svoj výskum mimozemskej inteligencie. Hneď v úvode sa dozvedáme vďaka obrazu kde sa nachádza a koho ide žiadať o peniaze. Neplytváme ani sekundou ani frameom času, do každej sekundy chceme dostať čo najviac informácii koľko je len možné. Názor komisie: Je to sci fi - konflikt a konfrontácia - prekážka. Ellie napokon získava dotáciu. Samozrejme obidva príklady sú hlavne dialógové.
Kontakt ponúka ďalší dobrý príklad ako narábať so scénou a vidíme kde je jej úvod, jadro a záver. Kde scéna vrcholí, kde je hlavný konflikt. Expozícia. Ellie počúva signál. Zachytenie prvého signálu. Hlavný konflikt a otázka scény - je to skutočne mimozemský signál? Treba ho nahrať.
Rozuzlenie - záver scény - áno je to mimozemský signál.
Indiana Jones - z pohľadu čistého storytellingu ktorý je postavený na konaní postáv a nie dialógoch si skúsme definovať úvod, jadro, záver, hlavný konflikt - konfrontáciu a rozuzlenie scény. Motivácie postáv ako aj zvrat. Dokonalý príklad scény ktorá reprezentuje film v malo. Expozícia - kde sa nachádzame a o čo ide. Okamžité predstavenie hlavného hrdinu aj záporáka. Indiana ukradne kríž. Scéna vrcholí útekom cez vlak. Záver kríž musí vrátiť.
Statočné srdce - Kto je silnejší? William Wallace sa po diesiatkach rokov vracia domov a prvý kto mu vojde do cesty je jeho kamarát z detstva. Konflikt - sila nie je v rukách a nohách ale v hlave. Rozuzlenie - chytrejší vyhráva.
Piliere dobrej filmovej scény sú: 1, Expozícia - cieľ (úmysel postavy), 2,Konflikt (prekážka, problém) a 3, Rozuzlenie (úspech - neúspech v riešení prekážky). Každá scéna musí zobrazovať POV (point of view) postavy príbehu (hlavnej alebo vedľajšej - každá scéna má svoju hlavnú postavu, nemusí to byť tá istá, niekedy vedľajšiu, niekedy hlavnú, podľa potreby story shape structure, ale vždy je hlavná v rámci scény). Jej perspektívu, kde motivácia je objektívna ale konanie (reakcie) vychádzajú zo subjektívneho prežívania tejto postavy a jej vnútorného sveta ktorú zobrazujeme. Po každej dobre postavenej scéne nasleduje "pokračovanie - dohra - následok - dopad. Táto časť je rozdelená na tri časti. 1,"Reakciu postavy na rozuzlenie (na úspech alebo neúspech jej konania v scéne - kde dosiahla čo chcela alebo to skončilo opačne: neúspechom. Z pohľadu diváka je vždy lepšie aby to postave nevyšlo a nikdy sa jej to nepodarilo) 2, Dilemu (čo ďalej, aké sú teraz možnosti) 3, Rozhodnutie - postava koná na základe toho ako dopadlo jej konanie v rozuzlení scény a rozhoduje sa ďalej čo bude robiť a vytvára tým funkčný svet akcie a reakcie - príčiny a následku. Postava dosahuje nový cieľ (motiváciu) pre svoje ďalšie konanie. Každá filmová scéna je film v malom.
Show dont tell. 2+2=? Scéna má úvod, jadro, záver, je malým filmom.
Zhrnutie:
Piliere dobrej filmovej scény sú: 1, Expozícia - cieľ (úmysel postavy), 2,Konflikt (prekážka, problém) a 3, Rozuzlenie (úspech - neúspech v riešení prekážky). Každá scéna musí zobrazovať POV (point of view) postavy príbehu (hlavnej alebo vedľajšej - každá scéna má svoju hlavnú postavu, nemusí to byť tá istá, niekedy vedľajšiu, niekedy hlavnú, podľa potreby story shape structure, ale vždy je hlavná v rámci scény). Jej perspektívu, kde motivácia je objektívna ale konanie (reakcie) vychádzajú zo subjektívneho prežívania tejto postavy a jej vnútorného sveta ktorú zobrazujeme. Po každej dobre postavenej scéne nasleduje "pokračovanie - dohra - následok - dopad. Táto časť je rozdelená na tri časti. 1,"Reakciu postavy na rozuzlenie (na úspech alebo neúspech jej konania v scéne - kde dosiahla čo chcela alebo to skončilo opačne: neúspechom. Z pohľadu diváka je vždy lepšie aby to postave nevyšlo a nikdy sa jej to nepodarilo) 2, Dilemu (čo ďalej, aké sú teraz možnosti) 3, Rozhodnutie - postava koná na základe toho ako dopadlo jej konanie v rozuzlení scény a rozhoduje sa ďalej čo bude robiť a vytvára tým funkčný svet akcie a reakcie - príčiny a následku. Postava dosahuje nový cieľ (motiváciu) pre svoje ďalšie konanie. Každá filmová scéna je film v malom.
Nabudúce už aj s ukážkami známych slovenských filmov.
