"Ak to nedokážete bez toho, aby ste sa spoliehali na hovorené slovo, nerobíte to vizuálne, a to je to, čo mám v úmysle urobiť.“
John Ford je považovaný za jednu z hlavných inšpirácii radikálnej Francúzskej novej vlny 50´-60´ rokov. Jeho vplyv na ďalších majstrov je dobre zdokumentovaný. Ingmar Bergman povedal "John Ford je najlepším režisérom na svete." Orson Welles ktorý videl 40 krát Prepadnutie ako prípravu pred natočením Občana Kanea to povedal takto : "Mám rád starých majstrov, tým myslím hlavne Johna Forda, Johna Forda a Johna Forda. Fellini to povedal takto :" Ford, rešpektujem a obdivujem ho, milujem ho."
"Dobrý film je dlhý na akciu a krátky na dialógy. „Obávam sa, že umenie rozprávať príbehy filmom sa stráca [povedal by som krátko po uvedení zvuku]. Je príliš jednoduché zvoliť najjednoduchší spôsob rozprávania príbehu prostredníctvom dialógu a stratiť tak najdôležitejší faktor filmu, pohyb, akciu. „Ako režisér a divák mám rád jednoduché, priame a úprimné filmy. Nič ma neznechucuje viac ako snobizmus, manierizmus, a predovšetkým intelektualizmus."
John Ford
O čom tu hovorí John Ford? V princípe o VŠMU FTF ale hlavne o európskej filmovej novej vlne ktorá postavila svoje filmy na dialógoch, opustení klasického naratívu a nie na konaní postáv, tých príkladov je hneď niekoľko, napríklad taký Jules a Jim kde vám postavy vykecajú dieru do hlavy ale konania postáv je tam minimum.
Či už sa to niekomu páči alebo nie, nové filmové vlny zásadným spôsobom ovplyvnili aj Československo a aj všetkých absolventov VŠMU FTF ako aj ich pedagógov ktorí si točia svoje avandgardy doteraz. Preto sa aj moje blogy dlhodobo míňajú širokému pochopeniu konzumentov slovenských seriálov a slovenskej filmovej produkcie.
A preto stojím aj v opozícii a na opačnom brehu s VŠMU FTF a slovenskými filmovými tvorcami.
Ak si myslíte že to je o westerne či Johnovi Waynovi tak ste veľmi povrchní čitatelia. Je to o vizuálnom rozprávaní ktoré stojí na tom čo postavy robia a nie čo rozprávajú.
Dovtedy nebudem priateľom slovenských filmových tvorcov a slovenského filmu a VŠMU FTF dokým si neosvoja Johna Forda a vizuálny storytelling za svojho starého otca. Dokým to celé nebude postavené na Aristotelovi - teda Fordovom prístupe nemám dôvod byť na ich strane. Intelektualizmus, snobizmus, manierizmus..aj tak sa dá pomenovať slovenská tvorba posledných 30-40 rokov.
Znovu treba vyzdvihnúť filmy ako čerstvo ocenený Invalid ktoré sa snažia ísť vizuálnym rozprávaním príbehu teda cez konanie postáv hoci to nie sú bezchybné pokusy.
Je to teda návrat ku klasike, ak chcete od Kubizmu či Dadaizmu k Rembrandtovi. Do bodu kde je film najsilnejší a divácky najúspešnejší. Keď rozpráva príbeh konaním postáv.
"Dej je zobrazením činu." Aristoteles: Poetika.
"Show. Don't tell."
Steven Spielberg rozpráva ako sa stretol s Johnom Fordom a tento zážitok použil aj vo svojom poslednom autobiografickom filme. Johna Forda mu v ňom zahral legendárny režisér David Lynch.
Peter Bogdanovich: "Pán Ford vo svojom filme ste mali obrovskú scénu behu za pôdou (land rush - kto prvý dobehol s koňom k nejakému kusu zeme tomu patrila). Ako ste to celé natočili?"
John Ford : "S kamerou!"
Toľko k velikánovi filmu ktorý bol o.i. aj celoživotným aktívnym katolíkom.
