Trailer
Ako som v predošlých blogoch spomínal, bolo by asi nekorektné písať o storytellingových princípoch žánrového filmu a kritizovať Televíznu fakultu VŠMU a jej absolventov bez toho, aby človek nevzal niekoľko príkladov slovenskej kinematografie a nepozrel sa na ich príbehovú kostru. Je to prvý film zo série slovenských mástrpísov ktoré tu trochu rozoberiem.
"„Keď sme prvýkrát dopozerali už dokončený film, pýtali sme sa: ’Ako toto pustíme rodičom Daniela Tupého? Ako toto pustíme akýmkoľvek rodičom?´,“ spomína Teodor Kuhn. „Ostrým nožom rozpráva hrozné veci o našej spoločnosti z pohľadu rodiny, ktorá prišla o dieťa násilnou smrťou. A náš štát, ktorého základnou úlohou má byť, ak už nie zaručiť našu bezpečnosť, tak aspoň dosiahnuť spravodlivosť, tejto rodine pošliapal po krku,“
Skôr by ma zaujímalo ako takéto niečo pustiť hociktorému platiacemu divákovi a nebáť sa neskôr kvôli tomu náboja v obálke. Vezmime si platiaceho amerického diváka z Kentucky ktorý práve tlačí KFC a pozerá si Kuhnov mástrpís z pohodlia svojho dreveného amerického domčeka s anglickými titulkami ako nášho vzorového diváka, ten o slovensku a udalostiach nič nevie. A tak je to správne a takto treba ako autor pristupovať ku každej látke, akoby som sa práve vylodil na Papua-Nová Guinea a rozprávam domorodcom tento príbeh a oni ho počujú po prvý krát v živote.
Iba upozorním že divákovi by malo byť jedno či je tento film inšpirovaný skutočnými udalosťami alebo nie. V tomto kontexte môže byť naopak ľahšie odpustená táto karikatúra udalostí pretože "bože môj to sa naozaj stalo". Ako hovoria češi "podbízivé"
Ostrým Nožom je karikatúra udalostí. A treba rozlíšiť dve tragédie. Tu skutočnú a tú filmovú.
SPOILER ALERT:
Príbeh Ostrým nožom sa zameriava na otca ktorému zabili syna Dávida (a.k.a. Daniel T.) a ktorý to veľmi ťažko nesie. Snaží sa tlačiť na policajtov, sudcov aby vyriešili prípad vraždy jeho syna, popritom mu to z nejakého nie veľmi jasného dôvodu neklape s jeho ženou, ale napokon sa na štadióne objímu dojatý a zase je to všetko v cajku (len nikde nie je tá posteľná gymnastika, žiaden hepy end, jednoducho klasické slovenské vzťahy). Vitajte vo svete slovenskej sociálnej drámy z dielne Televíznej fakulty VŠMU kde existujú len nefunkčné vzťahy, rozhádaní ľudia, šero, prítmie, tma, poprípade kombinácia týchto vecí, výnimočne aj dážď, a maximálne jedna alebo dve denné slnečné scény v exteriéry.
A teraz môj názor z pohľadu dramatickej štruktúry.
Tento film by fungoval omnoho lepšie ak by rozvíjal dve paralelné dejové línie. Prvá dejová línia - plánovanie a vykonanie útokov neonacistami. Expozícia ich motivácii, ich ideálov, ako myslia, kto je ich vodca, čomu veria. Priblížiť ich ako ľudí ktorým dokonca môže človek rozumieť alebo sa na nich baviť alebo sa s nimi stotožniť, jednoducho nesúdiť postavy ale predstaviť hlavnú protisilu ktorá stojí voči nášmu hrdinovi. Sú organizovaní, držia spolu, sú ochotní klamať aby pomohli jeden druhému, sú biely a podobne. A začať celé rozprávanie nimi, ako práve idú zaútočiť na punkáčov po punkrockovom koncerte (sám som dva krát utekal ako člen punkovej kapely a fanúšik tejto hudby pred neonacistami takže nepotrebujem o tom žiadne reči ani filmy, takisto som bol svedkom policajnej brutality voči tejto skupine ľudí a pracoval som počas svojho štúdia aj vo vedúcej pozícii v justícii, takže mi tieto veci o ktorých je kvázi tento film prídu známe). A druhá dejová línia: otec a jeho cesta za spravodlivosťou, boj s veternými mlynmi popri ktorej vidíme úspešné ťaženie neonacistov v paralelnom deji, ich smiech a komentovanie vyjadrení otca v televízii, ďalšie a ďalšie dobité obete útokov (vieme že Daniel nebol zďaleka prvý ktorého napadli). Čiže rozohrať obidve protisily protagonistu a antagonistu proti sebe a postupne ich dejové línie približovať až by sa nám v jednom momente pretli. Akým spôsobom? Odpoveďou je film Prisoners z roku 2013. Obidvaja otcovia sú v tej istej dramatickej situácii. Stratili svoje deti. V Prisoners sa jedná o únos dievčat kde zúfalý otec vezme spravodlivosť do svojich rúk a začne mučiť toho kto ich uniesol, podozrivého. A takto isto mal z pohľadu funkčnej dramatickej výstavby fungovať aj film Ostrým Nožom a jeho postava ktorá v určitom momente rezignuje na svoju Don Quijotskú pozíciu boja s veternými mlynmi a vezme spravodlivosť takým istým spôsobom do svojich rúk. Čo v praxi znamená že s niekým (kamarátom) odchytí nejakého nácka, zamkne ho v tom jeho kľúčovom kumbále a poriadne ho pomučí ako v Prisoners aby zistil potrebné informácie.
Inak povedané hlavnou postavou v 20 minúte filmu "Mal som to z nich vytrieskať, alebo čo." Áno mal to z nich vytrieskať to by diváka určite bavilo viac než bezduché čumenie hlavnej postavy z balkóna drahý Theophilos.
Samozrejme takto otec postupuje čoraz viac a viac a jeho príbehová vývojová krivka ide z "From hero to zero" teda dolu vodou, čoraz viac sa prepadá do väčších sračiek, hlbšie a hlbšie, všetko sa rozpadá, jeho osobnosť, manželstvo a končí sám, rozvedený a možno mŕtvy alebo v base za zabitie pár náckov. Z môjho pohľadu by u divákov autori vyhrali ak by sme videli ako hlavná postava mučí nácka ako v Tarantinových Bastardoch. Diváci by to milovali. Next time.
Mučenie z Prisoners
Film Ostrým Nožom zlyháva hneď v niekoľkých úrovniach. Nenastoluje hlavnú premisu filmu v expozícii - tému, subtext whatever. Nemá expozíciu postáv, čo je hlavnou motiváciou protagonistu a antagonistu (ak to má byť zlý justičný systém potom tam treba postavu ktorá sa vie v tomto labyrinte hýbať a vysvetlí hlavnej postave a tým aj divákom ako tento systém funguje-nefunfuje, čiže nejaký mentor na štýl Morpheusa v Matrixe), tým pádom ani nemôže prísť k hlavnému konfliktu ktorý je tu len akoby vo vetre naznačený - právny systém nefunguje. Jediné čo máme ako diváci pred sebou je udalosť - zabitie syna. A až v 25 minúte to už konečne vyzerá že sa film niekde posunie keď má stretnutie s niekým kto mu môže pomôcť ale to sa nestane. Filmu chýba zapojenie diváka do príbehu. Žiadna filmová matematika 2+2= divák spočítaj si to sám, žiadne omrvinky pre diváka kde mu autori ukazujú budúcu cestu príbehu. Jednoducho klasická televízna fakulta VŠMU ktorá nepozná štruktúru filmového storytellingu, nevie vytvoriť filmovú scénu ktorá ma úvod jadro a záver a nevie dosiahnuť aby ma zaujímalo či sa hlavnej postave podarí dosiahnuť čo chce. A spolieha sa len na to, že sa to naozaj stalo. Zvyknutá točiť pre prázdne sedadlá kín.
Vyjadrené v číslach do 25 minúty sme sa dozvedeli že jeho syna zabili neonacisti, že prokurátor a sudca na to kašlú a policajti nerobia dostatočnú prácu ale to len preto že to hovorí hlavná postava, nie preto že by nám to bolo ukázané tvorcami že na to tí ľudia aj naozaj kašlú (čím by sme mohli dosiahnuť aj lepšie odcudzenie postavy ktorá si ide vlastnú krížovú výpravu proti systému). Ak si vezmeme celkovú stopáž filmu je to veľmi málo na to aby sme vedeli v strede filmu dosiahnuť tzv. climax podľa Freytagovej pyramídy či Aristotelovej Poetiky. Chýba nám v úvode totiž niečo čo by posunulo dej do druhého dejstva, nejaká informácia ktorá by donútia hlavnú postavu opustiť známe a ísť sa konfrontovať s neznámym, teda protisilou, antagonistom. Tou je podľa môjho názoru v kontexte príbehu CD s výpoveďou svedka ktoré dostáva od vyšetrovateľa ale v originálnom filme je to až po 50 minúte čo je vzhľadom na stopáž už defacto koniec druhého aktu a tam takéto veci skôr nepatria ako patria.
Pri žánrovom americkom filme by sme v 20 minúte už boli tam kde sa autori dostali až v 52minúte "boli to moje príjmačky do organizovanej skupiny" - hlavná postava si púšťa cd s výpoveďou svedka. Ktorá by v klasickom žánrovom naratíve - filme rozhýbala dej a konanie hlavnej postavy a uzavrela by tak prvé dejstvo - akt. Alebo by poslúžila ako zvrat ešte pred polovicou filmu. Ako to definoval Aristoteles v Poetike pred 2350 rokmi "Dej je zobrazením činu."
Prvá vec na ktorú sa pozriem pri filme Ostrým nožom je téma a rok vydania. Rok vydania je 2019 a téma je neonacisti zabili chlapca a jeho otec to svojpomocne rieši. A potom sa spýtam, koľko filmov o neonacistoch už bolo natočených? A ako najzásadnejšie dielo mi napadane American History X - Kult hákového kríža z 1998. A toto samozrejme nepíšem náhodou pretože viem že režisér sa touto témou zaoberal už predtým v jeho krátkych filmoch.
Zakusni sa do obrubníka!
Ďalšia vec na ktorú sa pozriem je dobodanie chlapca nožom. Kde som takéto niečo už videl? Zodiac od Davida Finchera z roku 2007.
Upozorňujem že táto scéna nie je pre slabé povahy a takto nejako si predstavujem od režiséra a autora že bez cenzúry zobrazia dobodanie nožom. Film Zodiac mohol byť treťou fantastickou inšpiráciou len to by si na VŠMU nesmeli myslieť že všetko poznajú a že musia vždy vymýšľať koleso. Zodiac dozaista patrí medzi najlepšie filmy aké boli kedy natočené a je tiež podľa skutočných udalostí.
Najväčším problémom tohto filmu je ale uveriteľnosť. Neverím násiliu, neverím prežívaniu hlavných postáv, neverím že sledujem film. A to je zlyhanie autora. Vo filme je jedna pekná funkčná scéna kedy sa muž so ženou rozprávajú po tom ako predáva muž svoju dielňu, kiežby to bolo celé v tejto uveriteľnosti(tak ako Krobotova slovenčina!)
Autori z môjho pohľadu nevedeli nakoľko chcú byť dokumentaristi a nakoľko chcú rozprávať príbeh. Z môjho pohľadu sa mali na skutočné udalosti vykašľať takmer úplne a priniesť nám kvalitný príbeh.
A samozrejme absencia akcie - reakcie, hlavná postava vyhlási odmenu a je tu reakcia, ale toto sa udeje len raz počas celého filmu. Akcia-reakcia musí ísť od prvej do poslednej sekundy.
A kde má byť tá akcia - reakcia najviac ukázaná? Na jeho rodine! Čím viac bojuje proti systému a náckom behajúcim po slobode tým viac ničí a stráca rodinu a svoj život. Preto sa o jednotlivých scénach filmu dá hovoriť ako o epizódnych, tí ktorí poznajú Aristotelovu Poetiku rozumejú, že epizódna scéna je vypojená z fyziky akcie-reakcie a priamo nesúvisiaca - nevychádzajúca jedna z druhej.
Film Ostrým Nožom tiež neobsahuje žiaden zvrat - žiadna hra s divákom a jeho očakávaniami, že si celú dobu myslíme že to nejako je a potom zrazu bum-bác, a všetko je inak. Také veci netreba, pretože ako absolventi VŠMU film točíme pre prázdne sedačky v kine a prázdne pohovky pred televízorom.
Autor a režisér tu mali možnosť vybrať si z ktorej strany uchopiť rozprávanie, ktorú stranu si vyberú. Vybrali si otca.
Keď si ho teda vybrali ako hlavnú hraciu figúrku, potom sa treba pýtať prečo je tak strašne pasívny? (Zoberme si príklad Smrtonosná pasca. Prečo je to tak veľmi úspešný akčný film? Pretože hlavná postava neustále koná, teda vytvára príbeh, neustále čelí prekážkam, zabíja nepriateľov a rieši vzniknutú situáciu).
Vidíme ho síce v situáciách kedy konfrontuje postavy vyšetrovateľov, sudcov, prokurátorov...
ale nevidíme moment kedy by zobral spravodlivosť do svojich rúk a riešil to za nich (sú tu len dva náznaky - vyhlásenie odmeny a nahrávka výpovede do TV).
My totiž nevidíme vývoj jeho postavy, jeho postava neprejde počas celej doby žiadnym vývojom, žiadnou premenou, žiadna zmena, žiaden skrat. Nevidíme dramatický oblúk podľa Vonneguta a logicky jeho príbeh zapadá do dejovej štruktúry "Man in a hole" Človek padne do jamy ale nejako sa z nej dostane. Alebo nie.
A potom sú tam veci ktoré vás celkom rozladia...
45:00 sme v Šulíkovej Záhrade, Luknár zostal, len jeho žena sa zmenila. Videoklip Kirschner k jej skladbe Dunaj, Dunaj...uprostred filmu.
58:00 je na infuziach...sestrička môžem - Ordinácia v ružovej záhrade. Show dont tell absentuje.
42:00 ja už tu nechcem žiadnych policajtov touto vetou víta žena muža - show dont tell
atď...
Fantastická látka, nevyužitý potenciál. Vizuálne až na pár záberov, hluché, nezmyselné záberovanie. Potešilo že rozhlas sa stal justičným palácom. Celkovo som ale nebol svedkom funkčného žánrového storytellingu len sociálnej drámy made in slovakia s náznakmi konania postáv podľa Aristotela.
Blog má pôsobiť edkuatívne, tak hádam ste si niečo z toho zobrali, lebo ten film za tie peniaze nestál.
Smutné je že niektoré mainstreamové média a politické osobnosti zo spektra progresívneho nedajú na túto filmovú story dopustiť hoci je to slabota a radi z nej žmýkajú svoj politický kapitál, treba rozlišovať medzi skutočnou tragédiou a filmom. Ten je tiež podobne tragický.
Mal som veľa kamarátov ktorých priťahovali myšlienky neonacizmu alebo ich časti, naštastie, väčšina z nich z toho vyrástla.
Takto nevkusne si pýtať pozornosť na ľudskej tragédii. V Amerike by to zelenú nedostalo v tejto podobe. A to je na zamyslenie sa voči tomu čo tu AVF celé roky podporuje. Ako divák som tomu dal 2*. Takáto téma chce určitý vek a vyzretosť. Nič proti autorom. Toš, dalo sa to líp. Osobne by ma viac zaujímala hlava nácka než fotra Dávida. Ale to je skôr k povrchnosti uchopenia tvorcov tohto námetu...
Čo by s týmto námetom urobil Kubrick...Ako prvé mi napadá Mechanický pomaranč a naša partička v bielom.
Osobne tiež pochybujem že prebehli detailné odborné diskusie o tom ako funguje justícia a prokuratúra. Ak áno, nebolo to vidno.
Ak budete potrebovať odbornú konzultáciu na scenár či námet, som k dispozícii ako script doctor.
"Sloužím lidu!"
