Na Slovensku sa opäť zopakoval jav, ktorý vo vyspelých filmových priemysloch môže vzbudzovať prinajmenšom zdvihnuté obočie. Film Vlny získal rekordný počet nominácií na prestížne domáce ocenenie Slnko v sieti, pričom producentkou filmu je Wanda Hrycová – donedávna prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA), ktorá tieto nominácie zastrešuje. V čom je problém?
V tom, že Hrycová bola v 2024 prezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA), ktorá obe tieto nominácie zastrešuje – domáce i oscarové. Oficiálne skončila vo funkcii niekoľko mesiacov pred samotným hlasovaním, no produkcia a premiéra filmu spadajú ešte do obdobia kedy mohla mať vplyv na komisiu.
Zároveň treba pripomenúť, že prezident SFTA síce sám nehlasuje, ale mala možnosť ovplyvniť personálne obsadenie výborov, podobu stanov, výklad pravidiel aj celkovú atmosféru pred aj počas toho ako sa stala prezdientkou SFTA.
Tento prípad nie je ojedinelý. V minulosti bol v podobnej situácii aj Martin Šulík – aktívny režisér ktorého film Tlmočník v roku 2018 takisto súťažil za totožných okolností, teda počas jeho uvedenia do kín bol prezidentom SFTA a jeho film bol ešte k tomu vybraný na Oscara a získal rekordné množstvo ocenení Slnko v sieti. Pričom v rámci riadenia SFTA tam bol v tom istom čase aj jeho scenárista Marek Leščák.
Formálny odstup nestačí
Na papieri všetko sedí: nominácie sa vyhlasujú v apríli, prezidentka skončí v predošlom roku. No stačí to? Funkcia prezidenta SFTA síce nie je výlučne rozhodovacia, ale má silnú symbolickú aj reálnu váhu. Vytvára sa tu priestor na tzv. "mäkký konflikt záujmov", kde nie je potrebný priamy zásah do hlasovania – stačí, že osoba mohla mať vplyv na nastavenie pravidiel, nominácií, či štruktúry výborov ešte počas výkonu funkcie.
Systém, ktorý pripúšťa konflikt záujmov, je systém bez ochrany
V právnickej aj etickej rovine existuje rozdiel medzi reálnym porušením pravidiel a stavom, ktorý vytvára podozrenie. V oboch prípadoch však dôsledky môžu byť rovnako škodlivé. Ak sa ľudia pýtajú, či je systém nastavený férovo, nie je to len útok na jednotlivcov – je to prirodzený dôsledok netransparentných mechanizmov.
Scenár: Možný konflikt záujmov krok za krokom
Pred vstupom do funkcie prezidentky:
Producentka (napr. Hrycová) je najprv členkou prezídia, čiže sa aktívne podieľa na riadení akadémie – spolu s ostatnými určuje organizačné smerovanie, schvaľuje členov, stanovuje pravidlá.
Už v tejto fáze môže mať sieť vzťahov a autoritu, ktoré majú vplyv na to, kto bude súčasťou akadémie a kto bude hlasovať o nomináciách.
Zvolenie za prezidentku:
Je zvolená z radov prezídia – teda z prostredia, ktoré ju už pozná a pravdepodobne podporuje. To potvrdzuje jej vplyvné postavenie.
Získava symbolickú a organizačnú moc: zvoláva valné zhromaždenie, vedie rokovania, podpisuje rozhodnutia, komunikuje smerom von.
Výber slovenského kandidáta na Oscara:
Výber robí komisia v rámci SFTA – nie priamo prezidentka, ale:
Prezidentka môže mať vplyv na zloženie tejto komisie (formálne alebo neformálne).
Môže ovplyvniť výber cez autoritu, kontakt s členmi, odporúčania, alebo aj tým, koho akadémia prijme ako člena s hlasovacím právom.
Nominácie na Slnko v sieti:
Hlasuje celá akadémia, ale:
Prezident(ka) opäť môže mať sieť spojencov, ktorých ako producent pozná a s ktorými spolupracuje.
Dlhodobo aktívne pôsobí v brandži a je v kontakte s mnohými členmi, ktorí hlasujú – čím sa stráca ilúzia úplnej nezávislosti.
Zverejňovanie informácií: Stanovy nešpecifikujú povinnosť zverejňovať zloženie komisií alebo kritériá výberu filmov na ocenenia, čo môže viesť k nedostatku transparentnosti.
https://sfta.sk/stanovy/
Protekcia? Nie nevyhnutne – ale podozrenie zostáva
Slovenský audiovizuálny priestor je malý, prepojený, často fungujúci na báze známostí. Ľudia často pôsobia v rôznych pozíciách súčasne – ako producenti, členovia rád, porôt, či vedenia inštitúcií. To samo o sebe nie je zlé. Ale ak má byť cena ako Slnko v sieti považovaná za seriózne odborné uznanie a ak má slovenský kandidát na Oscara reprezentovať našu kinematografiu bez tieňa pochybností, musia existovať jasné a verejne známe pravidlá, ktoré minimalizujú riziko konfliktu záujmov.
Navrhované opatrenia:
Časová karanténa: Každý, kto zastáva alebo zastával významnú funkciu v SFTA (napr. prezident/ka), by mal mať minimálne ročný odstup predtým, než film, na ktorom sa podieľal, môže byť nominovaný alebo vyslaný na Oscara alebo v roku kedy mu konči mandát.
Vylúčenie z výberu: Ak je člen hlasujúceho výboru akokoľvek zapojený do niektorého z hodnotených filmov, musí byť z daného hlasovania vylúčený.
Zverejnenie metodiky a členov porôt: Nie konkrétne mená hlasujúcich pri jednotlivých filmoch, ale jasná metodika, počet hlasujúcich, zloženie poroty a transparentný spôsob výberu kandidáta, celkový počet hlasov pre daný film.
Obmedzenie súbežného pôsobenia: Kto sa aktívne podieľa na výrobe filmov, by nemal zároveň pôsobiť vo vedení inštitúcie, ktorá filmy hodnotí. Alebo len za veľmi prísne stanovených podmienok. Prezident akadémie by nemal byť počas mandátu producentom súťažného filmu, alebo jeho tvorcom či spolutvorcom ani v období aspoň rok predtým ako sa ním stane ako aj v roku kedy mu končí mandát. Ideálne by mal byť prezidentom a členmi prezídia už neaktívni ľudia z filmovej brandže.
Príklady zo sveta:
BAFTA (British Academy of Film and Television Arts, Spojené kráľovstvo)
Konflikt záujmov: Všetci členovia porôt musia pred zasadnutiami deklarovať potenciálne konflikty záujmov. Predseda poroty a tím BAFTA určujú, čo predstavuje konflikt záujmov.
César (Francúzsko)
Konflikt záujmov: V roku 2020 celá správna rada Akadémie César odstúpila po kritike za nedostatok transparentnosti a obvinenia z konfliktu záujmov, najmä v súvislosti s nomináciou režiséra Romana Polanského.
...Aby toho nebolo málo, producentka filmu Vlny sa netají svojím silným občianskym presvedčením. Počas posledných volieb ju bolo možné vidieť v centrále Progresívneho Slovenska, kde ako ich volička podporovala ich politickú agendu. Netreba zabúdať ani na špeciálnu projekciu filmu Vlny na pôde európskeho parlamentu ktoré jej vybavili europoslanci - členovia Progresívneho Slovenska. Tento angažovaný postoj sa odrazil aj v jej práci na filme, ktorý označila za „hlboko aktuálny“ vzhľadom na súčasnú politickú situáciu. V rámci protestov Mier Ukrajine prirovnávala súčasné dianie na Slovensku k roku 1968 a nástupu normalizácie, čo môže byť vnímané ako politický odkaz z jej strany.
Nie je nič zlé na tom, ak umelec alebo producent vyjadruje svoje politické názory – slovenský film vždy čerpal z aktuálnych spoločenských a politických tém. Otázkou však ostáva, či by ceny ako Slnko v sieti mali zohľadňovať politickú angažovanosť alebo skôr hodnotiť umeleckú kvalitu filmov. A ešte väčšia otázka znie: je Slnko v sieti odrazom najlepších filmov, alebo tých, ktoré sa najviac zhodujú s aktuálnymi politickými či ideovými trendmi a s tým súvisiacimi kontaktami?
