Kennedyho cieľ bol jasný: zabrániť jadrovému šíreniu – nielen v ZSSR či Číne, ale aj u spojencov ako Izrael. A to ešte predtým, než sa tento štát stal takmer nedotknuteľným hráčom v geopolitike Blízkeho východu. Zatiaľ čo dnes USA tolerujú jadrovú „nepriznanú“ mocnosť Izrael, Kennedy chcel, aby prešla rovnakou kontrolou ako každý iný štát. Tento konflikt záujmov mohol byť oveľa väčší, než sa oficiálne priznáva.
Kennedyho tlak na Izrael
V rokoch 1961–1963 Kennedy opakovane žiadal Izrael, aby sprístupnil jadrové zariadenie v púšti Negev – komplex Dimona – medzinárodným a americkým inšpektorom. V listoch premiérovi Davidovi Ben-Gurionovi (a neskôr Levi Eškolovi) dal jasne najavo, že USA odmietajú akýkoľvek utajený vývoj jadrových zbraní. Izrael však opakovane reagoval vyhýbavo.
V júni 1963 napísal Kennedy doslova, že americká pomoc bude ohrozená, ak inšpekcie nebudú plnohodnotné.
Prečo to mohlo byť nepohodlné až nebezpečné?
Izrael vtedy vnímal jadrový arzenál ako existenčnú otázku – v obkľúčení nepriateľských arabských štátov považoval atómovú bombu za jedinú záruku prežitia. Kennedyho snaha mohla byť vnímaná ako pokus odzbrojiť Izrael pred očakávanou regionálnou vojnou (napr. Šesťdňová vojna v 1967).
Ak by americký prezident verejne spochybnil izraelský program alebo ho zastavil, mohlo by to zásadne zmeniť vzťahy Izrael–USA aj stabilitu regiónu. Dnes sa odhaduje že Izrael má od 80 do 400 jadrových hlavíc.
Kennedy vs. Dimona: Konfrontácia, ktorá nemala pokračovanie
V rokoch 1961–63 Kennedy s dôrazom žiadal Izrael, aby sprístupnil jadrové zariadenie v púšti Negev – Dimonu – na dôkladnú medzinárodnú inšpekciu. V listoch premiérovi Ben-Gurionovi a jeho nástupcovi Eškolovi varoval, že bez transparentnosti budú ohrozené americko-izraelské vzťahy a podpora. Ben-Gurion následne náhle rezignoval – podľa niektorých analytikov práve pre nátlak zo strany USA.
Kennedy nebol proti Izraelu – bol proti šíreniu jadrových zbraní mimo oficiálne rámce, čoho sa Izrael práve dopúšťal. JFK chcel rovnaký meter pre všetkých.
Tajná bomba: Mordechaj Vanunu a izraelské utajenie
Až v 1986 celý svet oficiálne spoznal pravdu o Dimone vďaka bývalému technikovi izraelského jadrového programu Mordechajovi Vanunu. Ten zverejnil fotografie a detaily z podzemných priestorov Dimony pre britský Sunday Times. O niekoľko dní ho izraelský Mossad podvodne vylákal do Talianska, uniesol späť do Izraela a odsúdil na 18 rokov väzenia za vlastizradu. Po prepustení má doživotný zákaz hovoriť so zahraničnými novinármi a opustiť krajinu.
Jeho prípad potvrdzuje, že Izrael utajoval svoj jadrový arzenál vedome a aktívne – a zároveň, že má prostriedky umlčať každého, kto by pravdu mohol verejne potvrdiť.
Vnútropolitický tlak a lobby v USA
Kennedy bol v napätom vzťahu nielen s Izraelom, ale aj s vplyvnou proizraelskou lobby v USA. Podľa viacerých historikov (napr. Grant Smith, Stephen Green) čelil tlaku donorov, ktorí financovali politické kampane a zároveň podporovali izraelskú bezpečnosť. Kennedy sa ich však nesnažil uspokojiť, ale postaviť sa im:
Chcel zaregistrovať izraelský lobistický výbor AIPAC ako zahraničnú agentúru (FARA), čím by sa obmedzil jeho vplyv.
Snažil sa obmedziť štruktúry, ktoré získavali citlivé vojenské technológie pre Izrael bez kontroly Kongresu.
Jeho politika iritovala nielen zahraničných spojencov, ale aj vnútropolitických hráčov, ktorí mali záujem na zachovaní výnimočného postavenia Izraela v americkej politike.
Vytvoril si tak nepriateľov na viacerých frontoch – v CIA, medzi vojensko-priemyselným komplexom, ale aj v rámci sionistickej lobistickej štruktúry.
Abraham Feinberg, prominentný proizraelský finančník a darca.
V roku 1960 zorganizoval stretnutie s JFK a ďalšími asi 20 predstaviteľmi židovskej komunity v Feinbergovom byte – ponúkli $500 000 na Kennedyho kampaň výmenou za kontrolu nad politikou USA voči Blízkemu východu.
„We know your campaign is in trouble. We’re willing to pay your bills if you’ll let us have control of your Middle East policy.'”JFK bol pobúrený, “rozhorčený ako americký občan”, a priateľovi Charlesovi Bartlettovi povedal, že zasiahne proti takémuto vplyvu po zvolení . Feinberg neskôr tvrdil, že prerušil tvrdý tlak voči Izraelu – tvrdil, že „bojoval najviac v kariére, aby zabránil plnej kontrole Dimony" . V októbri 1962 DOJ pod RFK tlačil na registráciu American Zionist Council ako Foreign Agent (FARA). Po atentáte táto iniciatíva zázračne zanikla.
Zmena po atentáte: Johnson ako opak
Po Kennedyho smrti prezident Lyndon B. Johnson:
stiahol tlak na Dimonu,
umožnil len „povrchné“ inšpekcie bez prístupu k reálnym údajom,
a zaviedol tichú dohodu: USA sa nebudú pýtať a Izrael nebude oficiálne priznávať jadrové zbrane.
Tým vznikol precedens – tzv. „politika mlčania“, ktorá trvá dodnes.
Ostatní prezidenti a politika ticha
Nixon: dohodol sa s Goldou Meirovou, že USA nebudú „tlačiť“ na Izrael.
Carter: podporil jadrové odzbrojenie globálne, no Dimonu nespomínal.
Clinton: otvoril cestu technologickej spolupráci, no Dimonu „nerušil“.
Bushovci: pokračovali v „strategickom mlčaní“.
Obama: síce uzavrel dohodu s Iránom (JCPOA), ale Izrael ostal nedotknuteľné tabu.
Trump: zrušil dohodu s Iránom, presunul ambasádu do Jeruzalema, podporoval Izrael bez výhrad.
Biden: pokračuje v Trumpovej línii, Dimonu ani raz nespomenul.
Trump: pokračovanie v jeho politike dvojitého metra.
Záujmy USA: Ropa, geopolitika. Dvojaký meter: Izrael môže, Irán nesmie.
Ešte predtým, než Kennedy začal tlačiť na Izrael, USA zohrali kľúčovú rolu v Iráne: v roku 1953 zosadili demokraticky zvoleného premiéra Mosaddeka prostredníctvom prevratu organizovaného CIA a MI6 (operácia Ajax), len preto, že si dovolil znárodniť ropný priemysel (british petroleum). Na trón dosadili šáha Pahlavího – autoritárskeho vládcu lojálneho Západu, ktorý však vládol tvrdou rukou.
Keď potom v roku 1979 vypukla islamská revolúcia, USA stratili vplyv na Irán – a ten sa stal ich úhlavným nepriateľom. A ako odpoveď? USA podporili Saddáma Husajna počas krvavej vojny proti Iránu (1980–1988), poskytovali mu zbrane, spravodajské informácie a ticho tolerovali použitie chemických zbraní proti Iráncom – len aby zabránili islamskému režimu v Teheráne získať regionálnu prevahu.
To všetko sa dialo v čase, keď USA na jednej strane zatvárali oči nad jadrovým programom Izraela, a na druhej strane nekompromisne tlačili na Irán, že „atomová bomba pre nich byť nesmie“. Ide o ukážkový príklad dvojakého metra: nie podľa princípov, ale podľa toho, kto je náš spojenec a kto nie.
Dnes má Izrael desiatky až stovky jadrových hlavíc. Irán – podľa všetkých správ MAAE – nemá žiadnu!!! Napriek tomu je Irán terčom sankcií, útokov a diplomatického nátlaku, zatiaľ čo Izrael je označovaný za „najbližšieho spojenca“ USA.
Tento dvojaký meter je neprijateľný pre mnohých globálnych aktérov – a Kennedy to predvídal. Ak by dnes žil, určite by bol za to, aby nikto na svete nemal jadrové zbrane.
Záver: Možný motív atentátu, ktorý sa verejne nevyšetruje
Kennedy bol posledný americký prezident, ktorý chcel rovnosť vo svete jadrových zbraní – bez výnimiek. Jeho snaha narazila na systém, ktorý uprednostňuje geopolitické záujmy pred zásadami. Jeho smrť síce nebola oficiálne pripísaná izraelskému programu, ale dôsledky atentátu boli jasné: kontrola sa skončila, Dimona utíchla, a Izrael sa stal „untouchable“. Dnes viacerí historici a analytici vidia práve jeho tlak na izraelský jadrový program ako jeden z najviac prehliadaných, ale logických motívov atentátu v Dallase. Takže za tým môže byť pokojne aj spolupráca Mossadu a CIA (Dokázateľne spolupracovali v iných operáciách (napr. v Iráne, Libanone, počas studenej vojny). _Nemožno zabudnúť aj na jeho odmietnutie Operácie Northwood - fingované teroristické útoky na americké obvyvateľstvo pod zámienkou toho, že to urobila Kuba.
Nezabudnime že Izrael sa chová ako agresor, zničil Gazu, bombardoval Bejrút a teraz zaútočil na Irán, zbombardoval iránsku nemocnicu v ktorej boli ženy a deti a momentálne majú jeho útoky na Irán viac ako 400 obetí. Naopak, Irán nikdy nikoho nenapadol. Ak by dnes JFK žil, určite by ostro kritizoval Izrael.
Preto sa treba pýtať nakoľko naozaj slobodným prezidentom je Donald Trump a koho sa snaží týmto uspokojiť. Možno len svojich donorov z kampane so sídlom v Izraeli, ktovie.
Len skúste zopakovať to, čo chcel Kennedy, odzbrojiť Izrael, zobrať im atómové hlavice a zatvoriť ich jadrový program v mene svetového mieru. To bude mŕtvych a zabíjania. Ak si zoberieme ako sa dnes chová Izrael, tieto kontúry podozrenia sú práve dnes v 2025 silnejšie než hocikedy predtým.
A ak o tom nehovoríme dnes, a média o tom mlčia, nie je to preto, že by to nebolo dôležité. Ale preto, že stále platí mlčanie – ktoré začalo v novembri 1963.
Video pocta JFK a jeho odkazu. Jeho snahou bol mier.
Zdroje: https://www.wilsoncenter.org/publication/kennedy-dimona-and-the-nuclear-proliferation-problem-1961-1962
https://www.researchgate.net/publication/387274081_Power_Secrecy_and_Conspiracy_Revisiting_the_JFK_Assassination_Israel's_Nuclear_Program_and_Intelligence_Influence
