Pri 25. výročí 11. septembra sa opäť bude hovoriť o všetkom možnom, mainstreamové médiá prídu s článkami ktoré budú útočiť na emócie, zdôrazňovať obete a hrôzu, namiesto odosobnenej racionality ktorú si 25. výročie vyžaduje.
Existuje jedna pomerne nová odborná štúdia s experimentom, ktorá by si podľa mňa zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť.
V máji 2026 vyšla štúdia s názvom „Manual or Automated? A Flight Simulation Study and Analysis of Reported Aircraft Maneuvers on September 11, 2001“
Ide o experiment založený na skúškach v plnohodnotnom letovom simulátore ktorý simuloval dopravné komerčné lietadlo Boeing 737, v ktorom sa piloti pokúšali zopakovať manévre lietadiel, ktoré podľa oficiálne uvádzaných letových dráh zasiahli World Trade Center a Pentagon.
A výsledok pri Pentagone je prinajmenšom pozoruhodný.
Čo vlastne piloti skúšali?
Experiment skúmal či je možné manuálne zopakovať konkrétnu uvádzanú letovú dráhu AA77 s nárazom do Pentagonu.
Podľa rekonštruovanej dráhy malo lietadlo najprv vykonať približne 330-stupňovú klesajúcu zákrutu (špirálu), následne znovu vizuálne nájsť Pentagon, pokračovať v prudkom klesaní, dostať sa tesne nad zem a potom vykonať poslednú korekciu smeru a výšky tak, aby narazilo do nízkej časti budovy.
To je podstatný rozdiel oproti jednoduchému „otoč sa a leť na Pentagon“.
Samotná štúdia opisuje tento záverečný úsek ako kombináciu náročného manévru, vysokej rýchlosti, klesania, opätovného získania vizuálnej orientácie a veľmi presného preletu tesne nad zemou v rýchlosti zhruba 850km/h.
Potom prišiel experiment:
Na skúškach sa zúčastnilo sedem pilotov – traja vysoko skúsení a štyria s o niečo menšou úrovňou skúseností.
A teraz prichádza výsledok, ktorý je podľa mňa najzaujímavejší:
Ani jeden zo siedmich pilotov nedokázal pri svojom prvom pokuse dokončiť celý kombinovaný manéver smerujúci do Pentagonu.
Problémom bola práve konkrétna rekonštruovaná trajektória.
Štúdia zaznamenala celkovo 25 pokusov o nízky prielet a náraz do Pentagónu. Úspešných bolo iba 7 – teda 28 percent. A ani jeden z týchto siedmich úspešných pokusov nebol prvým pokusom pilota.
Ešte zaujímavejšie vychádza samotný úsek po 330-stupňovej zákrute.
Z 22 pokusov zo Starting Point 1 sa podarilo dokončiť záverečný manéver iba v 4 prípadoch – 18 percentách. A opäť išlo o opakované pokusy, nie o prvý pokus.
Najväčší problém? Pentagon po zákrute vizuálne zmizol.
Piloti v simulátore opisovali konkrétny problém: počas prudkej zákruty jednoducho strácali vizuálny kontakt s cieľom.
Jeden z pilotov uviedol, že pri približne 45-stupňovom náklone sa Pentagon a okolité orientačné body dostali mimo jeho vizuálneho poľa nad čelné sklo.
Na mape je 330-stupňová zákruta jednoducho čiara.
V kokpite je to pohybujúce sa lietadlo, vysoká rýchlosť, náklon, zotrvačnosť, tlak na riadenie a zároveň potreba znova nájsť cieľ.
A potom ešte zostáva posledná fáza.
Lietadlo sa musí dostať tesne nad zem, nesmie naraziť do terénu, ale zároveň musí zostať dostatočne nízko na to, aby zasiahlo nízku časť Pentagonu.
Štúdia preto uvádza ako problém aj presné načasovanie vyrovnania lietadla, práce s náklonom a spätným tlakom na riadenie.
To však nie je dôkaz, že lietadlo nemohlo riadiť človek
A práve tu je potrebné byť férový.
Táto štúdia nedokazuje, že AA77 nemohol pilotovať človek.
Nedokazuje ani existenciu konkrétneho systému, ktorý by lietadlo 11. septembra 2001 automaticky riadil (hoci Boeing v minulosti predstavil a predviedol možnosť riadiť veľké komerčné dopravné lietadlá aj diaľkovo).
Dokazuje niečo užšie – že pri experimentálnych podmienkach bolo pre skúšaných pilotov veľmi náročné manuálne zopakovať konkrétnu rekonštruovanú dráhu. A prakticky nemožné na prvý pokus!
Samozrejme letecký simulátor má svoje limity, v tomto kontexte je však vecné a férové pozrieť sa na schopnosti pilota - únoscu a teroristu podľa doložených záznamov pilotných škôl a leteckých inštruktorov, ktorí s ním prišli do kontaktu pred 11. septembrom a porovnať jeho letecké schopnosti ktoré demonštroval na leteckom simulátore počas svojho výcviku.
Únoscom a pilotom tohto letu bol Hani Hanjour:
Oficiálne dokumenty FBI a výpovede jeho inštruktorov opisujú jeho praktické schopnosti pomerne nelichotivo:
Začiatkom roku 2001 absolvoval Hanjour výcvik na simulátore Boeingu 737. Jeho výkon bol podľa inštruktorov „pod štandardom“ a odporúčali mu, aby vo výcviku nepokračoval.
V máji 2001 absolvoval let s inštruktorom v oblasti New Yorku. Keď chcel rovnaký let zopakovať nasledujúci deň, inštruktor mu to odmietol povoliť pre jeho slabé pilotné schopnosti.
A ešte v auguste 2001 – teda len niekoľko týždňov pred útokom – absolvoval tri kontrolné lety na Freeway Airport. Ani pri jednom z nich nezískal požadované oprávnenie.
A teraz to spojme s novým experimentom z mája 2026.
Sedem pilotov sa pokúšalo zopakovať konkrétny manéver pripisovaný Hanjourovi. Ani jeden ho nedokončil na prvý pokus. Z 25 pokusov o záverečný nízky manéver bolo úspešných iba sedem. A to až na druhý pokus.
Hani Hanjour to s pomocou Najvyššieho dal všetko na prvý pokus!
Ak bol tento manéver taký náročný pre skúsených pilotov v simulátore, akú úroveň pilotných schopností musel mať v skutočnosti človek, ktorému sa tento manéver pripisuje? A bol to človek?
Táto nová odborná štúdia s experimentom ponúka novú perspektívu na zásadné spoločensko-politické udalosti z pred 25 rokov.
Pravda zvíťazí.
ZDROJ: Link na pôvodný článok s 51 stranovou štúdiou a experimentom v PDF verzii. K dispozícii sú aj videá z kokpitu: https://ic911.org/reports/manual-or-automated/
