Bolo rano.Zobodil som sa cudne.Ako vzdy kavicka,cigaretka ako ranna realita.Mal som chut plakat no neslo to.Cakal som kym odide moja mat,aby som mohol chytit telefon a zavolat si na dlhsiu dobu.Zdvihol som sluchatko,natukal zname cislo a moje srdce bilo na plne obratky,kym sa mi neozval znami hlas,ktory povedal ahoj Tomi.Vtedy ma to ukludnilo ze este je asi nadej,ze ma este zdviha a ze nieco viem spravit,alebo napravit.Rozpravanie s nou bolo pre mna ako by som sa znovu zamiloval,no vsak sme spou uz 3 roky aj tak to bolo prvych 5 minut take zvlastne.Zvlastne na tom bolo ze som citil taky odstup aj z mojej strany aj z jej strany.Ale po chvili som pocul ze rozhovopr nebude taky zly,tak sa aj moje srdce ukludnilo.Po chvyli som uz nevydrzal a povedal som "Milujem Ta".To slovo pre mna znamena velmi vela.On a stichla a ja som sa zlakol ze mi povie nieco co ma dostane znovu do rozpakov.Ale nie povedala ze dakujem.V jej hlase som pocul ako by aj ona chcela povedat ze aj ja Ta milujem,len to znej nevyslo.Po asi 45 minut rozhovoru som sa ukludnil a hovoril jej ako mi velmi na nej zalezi.Stale dychala cim dalej tym rychlejsie.No ja soom sa ponoril do mojich myslienok a do vbnutra mojho srdca a povedal som jej vsetko co ma tlaci a neviem s tym rady.Pomoho ci nepomohlo to neviem.Jej hlas bol pre mna ako by som bol tam pri nej a to som jej aj povedal.Rozpravanie sa stale viac vystupnovalo na tie zavazne hlavne veci.Veci ktore su tazke i lahke a ktore sa nachcdzaju v krizovych vztahoch.Ale na moje prekvapenie to bol rozhovor kludny a plny porozumenia.Povedala mi s bojazlivym hlasom: "Tomi das mi cas..."Povedal som koktane ,ze ano ale vela uz nevydrzim.Cas je vraj liek na ubolene duse.Spytal som jej ci jej chybam.Odpoved znela:
"Na to ti nepoviem teraz nic" Clovek ked dostane takutu odpoved si mysli ze je koniec.Koniec ako taky som jej vylial moje srdce a zaver nasho rozhovoru skoncil moj nesmierny plac v telefone a povedal som"Ahoj
Laska".Zlozil som. Co bude dalej?Hmm to sam neviem
