Dotácie poskytované Európskou úniou, známe pod názvom eurofondy, majú celkovo pomôcť zvyšovať kvalitu života najmä v tých obciach, ktoré si financovanie novej kanalizácie, výstavbu ihrísk, rekonštrukciu objektov a pod. nemôžu dovoliť. Toto je všeobecne známy fakt, ale rozdiel medzi tým "ako by to malo" a "ako to je v skutočnosti" je značný. Prečo je tomu tak?
Získanie dotácie patrí medzi hlavné ciele každej samosprávy, lebo vďaka poskytnutým financiám môže premeniť predvolebné sľuby na realitu. Samotnému získaniu finančných prostriedkov však predchádza strastiplná cesta, ktorá sa v mnohých prípadoch končí neúspechom. Drvivá väčšina slovenských obcí nemá peniaze nazvyš a už samotné vypracovanie tejto žiadosti o finančný príspevok (známy ako žiadosť o NFP - nenávratný finančný príspevok), pohybujúcej sa u externých spracovateľov bežne v tisícoch eur, je často pre mnohé obce likvidačné. Tieto peniaze totiž musia vyplatiť dopredu bez ohľadu na to, či nakoniec dotáciu dostanú alebo nedostanú. Nehovoriac o tom, že po schválení dotácie sa bežne berú provízie 10 - 30 % z poskytnutej sumy.
Problémom je však najmä systém, akým sú tieto peniaze prerozdeľované. Splnenie všetkých kritérií obci vôbec nezaručuje, že danú dotáciu dostane. Ako som sa rozprával s viacerými starostami, práve toto ich odrádza vôbec sa o niečo snažiť - jasne sa tu totiž ukazuje, že spravodlivosť neexistuje. A takýmto spôsobom sa problémy neodstraňujú, ale naopak prehlbujú.
Čo by sa malo zmeniť? Predovšetkým zrozumiteľnosť podmienok a kritérií, ktoré sú pre laika často nad rámec jeho možností. Mám pocit, akoby pokyny k jednotlivým výzvam na dotácie boli naschvál robené takým spôsobom, aby sa v nich nikto nevyznal. Žiadosť o dotáciu by mala byť schopná vypracovať každá samospráva osobne a schvaľovacie kritéria by mali byť absolútne objektívne - žiadne prideľovanie bodov podľa sympatií, ktoré asi všetci vieme, od čoho závisia...
