Je len logické, že práve takým potom vadí (už z povahy povolania nutne k vláde kritický) štýl práce ich kolegov. Inými slovami, novinárskym hlásnym trúbam moci musí nevyhnutne vnútorne prekážať, že ich kolegovia sa nezapredali.
Branislav, nie je to náhodou najväčšia chvála na prácu novinárov, akú si mohol vôbec vysloviť? Že nahrádzajú prácu opozície? Svedčí to len o tom, že si svoju prácu robia dobre, na rozdiel od opozície, ktorá to fláka.
A teraz že čo ma najviac pobavilo. Braňa Ondruša veľmi znepokojuje fakt, že Miroslav Beblavý "štyri roky pravidelne dostával obrovský mediálny priestor, pričom bol neustále prezentovaný ako nezávislý odborník". "Nikde som sa nikdy nedočítal, že Beblavý je človek z SDKÚ, že je to bývalý vysokopostavený politik v SDKÚ," sťažuje sa Ondruš.
Zaujímavé slová, hlavne keď sa pozrieme na to, kto ich hovorí. Pamätáte sa, že by bývalý dlhoročný moderátor televíznych správ, a podľa všetkého aj autor akože veľmi inteligentných analýz spoločenského diania v týždenníku Slovo, mal niekedy niekde uvedené, že ide o bývalého podpredsedu postkomunistickej ľavicovej strany, a bývalého ak sa nemýlim predsedu jej mládežníckej organizácie? Sa divím že ho to vôbec nebolí, vyslovovať kritiku na adresu druhých za veci, ktoré ako riť na šerbel pasujú aj na neho.
Okrem toho neviem, či Beblavý bol vtedy členom SDKÚ, skôr len ich vládnym nominantom, ale jasné, to nie je až tak dôležité.
Braňa Ondruša osobne nepoznám, mal som s ním dočinenia len pri jednej príležitosti pred x rokmi, ale tá scénka, ktorá sa vtedy odohrala, mi asi zostane v hlave naveky a bude tam posúvať hranice môjho vnímania človeka a jeho údelu na tomto svete.
Robili sme v rámci Mariánkovho mládežníckeho anarchisticko-sorosovského dorastu demonštráciu, teraz sú dve možnosti, buď proti Mečiarovmu trestnému zákonu, alebo za civilnú vojenskú službu, a takými akože spoluorganizátormi na papieri bola aj Mladá demokratická ľavica, ktorej bol súčasný hovorca vlády vtedy myslím predsedom.
Demonštrácia sa skončila, rečníci dorečnili, ľudia už v hlúčikoch opúšťali námestie, a v tom príde mladý ľavicový aktivista s otázkou, že prečo sme ho nenechali vystúpiť a že on by teda ešte vystúpil, že veď sme boli tak dohodnutí. Keďže takú dohodu si nikto nepamätal, navyše už aparát zbalený, ľudia z námestia preč, tak my že Braňo smola, nabudúce. Tú reakciu nebudem dopodrobna opisovať, veď každý z nás sa správa niekedy čudne, tak načo si robiť zle. Ale vždy si na ňu pobavene spomeniem, keď sa niekde dočítam, akú hlbokú pravdu zase odhalil, a s akým pátosom ju dokázal odprezentovať súčasný Ficov megafón.
Branko, to čo si zase vytreskol?
Slovenskí novinári sú opoziční politickí aktivisti. Tvrdí Ficov kamarát Braňo Ondruš. Najviac mu vadí, že slovenské médiá "sa postavili do pozície politickej opozície a nahrádzali politickú opozíciu". Nuž, Branislav, novinári majú vždy tendenciu ísť proti vláde, dokonca aj proti takej, ktorej predstaviteľov predtým podporovali alebo s nimi sympatizovali. Samozrejme sú medzi novinármi aj takí, ktorí typovo a osobnostne skôr inklinujú k nadbiehaniu mocným, a niektorí z nich potom skončia v pozícii hovorcu prezidenta či šéfa tlačového odboru úradu Ficovej vlády.