Jeden júnový štvrtok na farme
Dnes sme museli zahnať zvieratá skôr, aj kozy skôr podojiť. Pán domáci bol totiž prizvaný k diskusii pri príležitosti prezentácie knihy o tom, ako skrátiť pracovný čas a mať tak viac času pre seba na iné než pracovné aktivity. V prvej časti autor prezentoval myšlienky z knihy, neskôr sa k tejto téme vyjadrili aj 3 hostia, pán domáci ako "zástupca" farmárov, politik zastupujúci miestnych ľudí a istý projektový manažér. Prednášku si mohli prísť vypočuť aj miestni občania a zapojiť sa do diskusie svojimi postrehmi a otázkami. Výborné bolo, že diskusia prebiehala v pokojnej atmosfére miestneho kultúrneho strediska, názory zúčastnených boli vypočuté a ľudia boli braní rovnocenne. Po prednáške sme ešte ochutnali miestny chlieb a víno a šli sme domov.
Farmársky piatok
Dnešné ráno sme mali trošku naponáhlo, lebo v piatky chodí pani domáca predávať svoje výrobky na mestský trh do neďalekého mestečka. Miestny trh znamenalo 5 dodávok, z ktorých sa razom stali predajné stánky. Po včerajšom upršanom dni dnes svieti slnko a občania si prišli kúpiť čerstvé miestne dobroty, počnúc ovocím a zeleninou, cez pečivo, až po syry a mäso. Pre mňa to znamenalo pomôcť pani domácej vyložiť veci z jej auta do dodávky a dostal som rozchod na 4 hodiny.
Po dopoludňajšom ničnerobení som unavenejší než zvyčajne. Čistenie maštale poobede mi dáva zabrať, ale energiu si dobýjam popoludňajším krátkym spánkom a prechádzkou so psom po chotári a po lese, kde sme opäť videli srnku. Po prechádzke idem pomôcť domácim, ale vidím, že zvieratá sú už z paše vnútri v maštali a pani domáca už má skoro podojené. Dorábam, čo sa dá a na záver prenášam pokosenú trávu do maštale vo fúriku. Tráva patrí teľatám, seno ide kravám a kozám. Koňom vraj stačia zvyšky po kravách, a teda seno nižšej kvality a včerajšia tráva. Ešteže ma tu tie kone majú. Potajomky im pridávam čerstvej trávy, keď ma domáci nevidia. Veď čerstvá chutí najlepšie ;)
Víkend na farme
Sobota bola celý deň upršaná. Tak sme pracovali len vnútri. Bol to taký ospalý deň. Ale uvedomujem si, že aj keď je tu 12 stupňov, vôbec tu nie je chladno. V porovnaní s Bratislavou tu skoro vôbec nefúka. Preto ten chlad tak nejde do kostí. Dažďové kvapky tu padajú husto a kolmo na zem.
V nedeľu mám voľno :) Už v sobotu večer plánujem, ako si pospím až doobeda. V nedeľu ráno je však polooblačno, a tak sa mi už o deviatej nechce vylihovať. Skočím do nohavíc, dám si jablko a pani domácej vravím, nech ma čakajú až večer. Mám namierené najprv na omšu o desiatej, ale ani tu internet nič negarantuje. Omša bola o 8:30. Tak si kostol len odfotím a idem do neďalekého mestečka s veľmi peknými farebnými domami v centre a hradom nad mestom. Zamierim si to cez staromestské uličky až k vstupnej hradnej bráne. Platím vstupné a bez príplatku dostávam audiosprievodcu v češtine. Prehliadka trvá cca hodinu, jej súčasťou je možnosť vyskúšať si dobové šatstvo. Razom sa premieňam na hlavného hradného radcu či arcibiskupa. V závere vystupujem na hradnú vežu, kde sa kochám výhľadmi na všetky svetové strany na mesto i zelené kopce.
Na obed si zájdem na „Schnitzel“ do reštaurácie na námestí, po ktorom bežím na miestne kúpalisko. Voda vo vonkajšom bazéne je studená, tak radšej plávam vo vnútornom plaveckom bazéne, z ktorého si občas vybehnem do vedľajšieho s teplejšou vodou. Po celotýždňovej namáhavej práci doprajem chrbtu zaslúžený oddych.
