Začiatok ďalšieho farmárskeho týždňa
Dnes som varil obed ja. Chcel som sa popýšiť našimi haluškami. Keďže domáci nechovajú ovce, urobil som ich s čerstvým kozím syrom a pridal domácu smotanu. Myslím, že sa vydarili, chutili ako doma a domáci sa tiež tvárili spokojne :)
Poobede sme na traktore s pánom domácim odviezli 4 teľatá do lesa, kde majú domáci kopcovitý pozemok s nízkymi stromami, potokom a trávou. Pretože tu v lesoch nežijú vlci, teliatka tu majú ideálne podmienky, aby tu strávili samé ďalšie 4 mesiace až do konca októbra. Cestou späť som si urobil hodinovú prechádzku peši. Keďže som mal psa na vôdzke, poriadnu prechádzku sme si dopriali spoločne. Cestou do doliny som si vychutnával pohľad na malebné usadlosti a na okolité kopce. Na končiaroch navôkol bol všade vidno dážď, iba mne na cestu vďakabohu svietilo slnko. Takéto prechádzky človeka potešia a príjemne unavia.
V jednu júnovú stredu, vo štvrtok a v piatok
V stredu po obede odišiel pán domáci na tlačovú konferenciu až do Viedne. Na zvieratá sme ostali sami s pani domácou. Pri dojení nám však pomáhala ich dcéra, ktorá vraj dojí už od svojich 3 rokov. A verím tomu, lebo kým som ja podojil 2 kozy, ona ich stihla za ten čas 9! A musím skonštatovať, že to robí dokonca rýchlejšie ako jej mama :) Ale zas pani domáca sa popri dojení stihne pohrať aj s kozliatkami, takže jej dojenie trvá o čosi dlhšie. Však kto by odolal kozičke, ktorá za vami pri dojení docupitá a vyskakuje vám na chrbát, prípadne vám obhrýza tričko či nohavice svojimi mini zúbkami, alebo vám pchá svoju drobnú hlavičku do gumákov :)?
Večer nás s pani domácou čakala ešte jedna náročná úloha. Tzv. pištoľou podať budúcej krave-matke tabletu kalcia, lebo pánovi domácemu sa zdá, že krava ťažko vstáva. Ja sa jej ani nečudujem, lebo má v sebe malý náklad :) "Operácia" nám s pani domácou trvala cez 20 minút, lebo krave sa neveľmi chcelo poslúchať. Stále odvracala hlavu, prípadne nechcela otvoriť papuľu. Napokon sa to však podarilo mne, keď jej pani domáca držala hlavu a ja som jej prestrčil pištoľ zboku do papule (lebo vzadu kravy nemajú zuby) a do žalúdka jej "vstrelil" tabletu vápnika. Veľa námahy pre nás, veľa stresu pre kravu, ale nakoniec sme to všetci zvládli. Na druhý deň pred tradičným dojením o pol 5 bol už pán domáci z Viedne doma a pomáhal nám v bežnej rutine.
V piatok boli moje úlohy obohatené o novú činnosť. Mal som vyzbierať mätu v záhrade. Z rôznych kútov som do debničky vkladal odstrihnuté mäty 3 rôznych druhov. Následne som ich vnútri zväzoval do viazaničiek a vešal v kotolni, lebo tu je od potrubí teplo a bylinky tu skoro uschnú. Bola to pekná voňavá práca a mätový čaj mi pani domáca dopriala aj k večeri.
Inak vždy na raňajky máme domáci chlieb s domácim maslom a k tomu domácu marmeládu a tunajší kupovaný med. Obedy bývajú rozličné, čo sa dá, to pani domáca prinesie zo záhrady, mimo sezóny dokupuje potrebné suroviny v obchode. Samozrejme, všetko v bio kvalite. Polievky sa tu nejedávajú, namiesto nej máme každý deň na obed ako predjedlo čerstvo odtrhnutý šalát, umytý a potrhaný ho pani domáca zaleje balzamikovým octom, pokvapká tekvicovým olejom a pridá strúčik pokrájaného cesnaku. Priznám sa, že takto som šalát ešte nevidel podávať, ale už som si zvykol a hlavné jedlo bez šalátu ako predjedla si tu neviem predstaviť :) No a na večeru je opäť na stole domáci chlieb s maslom, domácimi salámami, prosciuttom a klobáskami a nesmú chýbať ani všakovaké výborné domáce syry.
