Originál: Elephant man
Krajina: V. Británia
Rok výroby: 1980
Dĺžka: 125 min.
Réžia: David Lynch
Hrajú: Anthony Hopkins, John Hurt, Anne Bancroft, John Gielgud
Ocenenia: cena Bafta za - Najlepší film, herec (Hurt), výprava (Craig)
Cézar - Najlepší zahraničný film
Oscar - 8 nominácií, ani jedna nepremenená!!!
2. 3. znova vchádzam do kina a nastalo pár zmien. Okrem toho, že namiesto kamaráta mám vedľa seba priateľku sa zmenila aj cena 40sk-člen, 60sk-nečlen, podotýkam, že keby stál lístok na Lyncha aj 200sk, neváham. Návštevnosť opäť skvelá!!! 24 platiacich divákov (ako komentátor na futbale hehe).
Druhý celovečerný film Davida Lyncha vznikol v roku 1980, čiže tri roky po úspešnej a aj nenávidenej Mazacej hlave. O Lynchovi mám podrobnejší článok, ak máte chuť, prečítajte. Tento film vznikol podľa skutočnej osoby. John Merrick naozaj žil na prechode 19. a 20. storočia a bol anglického pôvodu. Vo filme ho stvárnil skvelýýýýýýýýýý John Hurt. Naozaj excelentný výkon, klobúk dole pán Hurt. Bez zaostávania mu však sekunduje aj Anthony Hopkins, jeho herecké kvality sú známe asi všetkým, čo sa aspoň trocha zaujímajú o film.
Príbeh sa odohráva v temných Londýnskych uliciach, kde John Merrick predvádza sám seba ako cirkusant. Je majetkom istého alkoholika, ktorý keď si vypije, Johna strašne trýzni, bije, nadáva mu a podobne. Neskôr ho objaví chirurg Frederick Treves (Hopkins) a John je už v hroznom stave. Treves ho odvezie do nemocnice na tzv. izolačku. Postupne Johnovi pomáha, učí ho hovoriť a normálne žiť. Z devastovaného človeka, ktorý si neváži sám seba sa stáva muž, ktorý aj napriek jeho postihnutiu dokáže nájsť zmysel života. Krutosť, ktorá ho však neobchádza a čaká ho na každom kroku dojme každého človeka. John chce, John sa snaží, John bojuje, bojuje o kúsok miesta na tomto svete. Prečo sme niekedy takí krutí? Preto, že niekto nevyzerá pekne navonok, nemôže byť vo svojom vnútri nádherný človek? John je nádherný. Jeho vnútro ma zlomilo. Bolo mi do plaču. Scénky, keď ho v nemocnici prepadnú ľudia, robia si z neho srandu, obťažujú ho, oblizujú, to sa nedá popísať. John, ako ti pomôcť? Keby som vtedy mohol, vbehol by som do plátna a všetkých pozabíjal! A tie prekrásne pasáže, keď si John vyrába katedrálu, pričom zo svojej izby vidí len vrch veže a ostatok si domýšľa, to je úžasné. Návšteva divadla a hromadný potlesk jeho osobe s následným pokojným spánkom z ktorého sa už John neprebudí. Zimomriavky mi oblievajú celé telo ešte teraz. A viete čo? Keď pôjde Sloní muž aj budúci rok, tiež naň pôjdem a ďaľší rok tiež. Je to fantastický film a ak po tomto filme niekto povie, že Lynch nie je génius tak ja už neviem.
Tento článok venujem kamarátovi Rasťovi, ktorému sa tento film vyhýba a on už má z toho poriadne nervy. Neboj starec, možno o rok.
