Zväčšenina (1966) - Michelangelo Antonioni
Tak na tento film budem spomínať ešte dlho. Výborné zábery so skvelou kamerou vám ponúknu pohľad, ktorý stojí za pozornosť. Príbeh fotografa, profesionála, nestíhajúceho žiť, príbeh o mužovi, ktorý má toľko žien, koľko si zmyslí, príbeh o svedkovi niečoho, čo sa nevidí bežne v uliciach (San Franciska - to ma len tak napadlo, spomínate na tento seriál? S Derrickom moja mladosť).
Dej sa odohráva v Londýne. Mladý fotograf Thomas si užíva život ako sa patrí. Raz sa však objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Jeho objektív zachytí vraždu. Názov je odvodený od tejto fotky, pretože Thomas ju musel zväčšiť, aby mohol identifikovať revolver, trčiaci z krovia.
Nebojácny chalan sa v noci vyberie opäť do toho istého parku (predtým pretiahol dve začínajúce modelky) a nájde obeť ležiacu nehybne v tráve. Celý bez seba uteká za kamarátom Ronom, prosí ho, nech sa tam ešte raz vyberú a pofotia neznámu osobu.
Nakoniec končia obaja totálne zhúlení. To sa mi strašne rátalo. Proste divák čaká, čo sa ide stať, aj ja som bol plný napätia, a týpek si zapáli špeka, vyzlečie šlapku a ľahne spať. Perfektné. Ráno je už neskoro, mŕtvola je preč a aj Thomasov veľký objav.
Záverečná scéna, keď hrajú mímovia (či ako sa tomu hovorí) imaginárny tenis zahŕňa v sebe úplne všetko. Pobaví vás, prekvapí vás a poviete si, že to nie je možné, ako celý tento príbeh. Tá scéna mala fakt niečo do seba, človek sa pri nej zamyslí, a tak neskončime tak, že si zahodíme svoju životnú šancu ako Thomas, ktorý hodením neexistujúcej loptičky poukázal práve na túto skutočnosť.
Unavení slnkom (1994) - Nikita Michalkov
Pri tomto filme ma veľa vecí potešilo, ale aj sklamalo. Keby som mal však zhodnotiť celý film, je to pekný film. Nič viac, nič menej.
Potešilo ma: Výkon režisérovej dcéry. To je pre mňa, a nech ma buzeruje kto chce, najväčšie pozitívum filmu. Nedá sa to napísať inak, len, že je to excelentný výkon, tejto mladej a talentovanej herečky. Naďa hrá aj vo filme dcéru svojho otca.
Dojalo ma: Keď sa plukovník Kotov (Michalkov) chystá na odchod s ľudmi od KGB. Prichádza k nemu jeho dcéra Naďa (spomínaná Michalkovová), dojímavo mu povie, oci ty si pil a nezajedol si si to...Opýta sa ho, či pozná hru pri ktorej si zapchá uši a snaží sa čím nadlhšie vydržať hmkať...a tak začne posledné dlhé hmkanie pred odchodom do miest, odkiaľ niet návratu a kde sa raz vyberieme všetci.
Pobavilo ma: Keď Naďa dáva otázku jednému chlapovi z KGB. Pane, boli ste niekedy v ZOO? On na to, bol jasné, prečo? ...Tak teraz ma asi zabijete, mne to vypadlo...bolo to však fakt niečo husto vtipné. Ak si niekto spomenie, prosím do diskusie.
Sklamalo ma: Trošku tá minutáž. 152 minút mi pri iných filmoch ubehlo lepšie ako teraz. Nie je to však až tak strašné. To vôbec nie.
Prekvapilo ma: Tie záverečné scény!!! Plné násilia a krutej reality. Detailné a veľmi presné.
Tento film získal aj Oscara za najlepší cudzojazyčný film, či oprávnene, posúďte sami. Tak a zazvonil zvonec a filmovému klubu v Trnave je koniec.
