Začalo to nevinne. Sedím si ako zvyčajne pri pive so Spielbergom v jednej mikulášskej krčme, keď ma zrazu niekto pobúcha po pleci. Neveril som vlastným očiam, Juraj Jakubisko. Slovo dalo slovo a mierne napitý, po šiestej cige prišla reč aj na film.
Steven nám skoro nič nerozumel, nechápem tomu, veď Slovenčina je svetový jazyk. Ale aj tak bol taký ožratý, že si len stále pohmkával melódiu z čeľustí.
Počuuj Ďuro, prečo tí Česi chodia stále tie svoje filmy točiť k nám a nie my k nim? Veď ministerstvo im prispieva na film ešte viac ako nám. Do prdele Pali, čo sa s tým sereš? Tu máš kameru a natoč si aj ty voľačo.
No tak sa urážaj, no. A myslíš, že kamera mi stačí? Neboj nič. Do zajtra bude na stole 300 melónov a môžes si točiť koľko len chceš. Tak to na casting pozvem aj Andyho Krausa nie? Ten má roboty až až s Mojsejom, toho nechaj tak, zajtra, keď si nabijem telefón zavoláme Hanksovi. Komuu? Dobre počuješ, fluf (odpľuvnutie).
A tak sa aj stalo. O dva dni sme už sedeli všetci traja v štúdiu na Kamzíku a dobre sme sa zabávali na Tomovi, ktorý nám celý čas hádzal ksichty z Forresta Gumpa. Keď sa však začínalo točiť naostro, všetci zvážneli. Čo sa však stalo potom som nečakal. Tom pristúpil ku mne, v ruke držal pohár plný vody a namočil mi doňho ruku.
Vtedy som zistil, že to bol len sen a ja mám ruku namočenú v bratovom nočníku (má 18 rokov).
