David, David. Priznám sa, ešte pred rokom som ťa nenávidel. Prepáč. Proste som nemal chuť na tvoje filmy. Popísalo sa o tebe všetko možné, že máš depky, problémy a tak; nejdem do teba rýpať. Rob si svoju prácu. Vysvetli mi len jedno. Ako to robíš, že po každom tvojom filme ostávam v polohe ležiaceho strelca s otvorenou „hubou“ a rozmýšľam ako sa zaradiť nazad do sveta. Napríklad nedávno. Bolo už dosť minút po polnoci a mne sa ešte stále nechcelo vypnúť notebook. Pozriem si ešte niečo? Znudene klikám na položku filmy v mojom kompe. Mám chuť na niečo fakt temné, ale čo? Ešte, že ťa máme David. Ty si vždy istotka. Jasnéééé. Mazacia hlava...Bolo rozhodnuté.Spolubývajúci sú niekde mimo intrák, priateľka už spí, zhasínam svetlo a ide sa na to. Je to čierno-biely film, ešte lepšie, tie milujem. Rok výroby 1976, takže kultovka ako sa patrí. Od začiatku to človeka proste pohltí. Tie nápady a celkový pohyb medzi realitou a svetom mimo normálne zmýšľanie, no paráda. Neviem ako vy, ale ja mám strašne rád jednu vec. Keď nemám ani len najmenšie tušenie, čo ide nasledovať a tomu verte, že ja si domýšľam všetko a všade. Pár ľuďom to už ide pekne na nervy, ale späť k tej hlave. Kde som skončil? Aha. Tak v tomto je Lynch proste boss. Ani za nič na svete nemám „šajnu“ ako to robí, ja ho proste nemôžem prekuknúť. Nejdem Vám nič viac hovoriť, ale ak ste tento surrealistický počin ešte nevideli, neváhajte a zadovážte si ho čím skôr... Oplatí sa, určite.A ja idem zatiaľ ukázať všetkým môj účes...A ozaj David, však sa mi narodí zdravé dieťa? Áno Henry neboj...Ale ja nie som Henry...Ako sa vlastne volám???? Pavol Tomčík 18.1.2005, 03:17 – Hlava vymazaná
